Slovenské bezpečnostné výzvy

EurActiv.sk prináša výmenu názorov dvoch odborníkov na tému - súčasné bezpečnostné hrozby pre Slovensko.

Rastislav Káčer:

Autor je predsedom a prezidentom správnej rady Slovenskej atlantickej komisie. V minulosti pôsobil ako veľvyslanec v Spojených štátoch.

Európa je od konca druhej svetovej vojny regiónom, ktorý sa dokázal viac ako 60 rokov vyhnúť vojenským konfliktom a vážnejším konfrontáciám (hoci by som nerád marginalizoval konflikty spojené s rozpadom Juhoslávie).

Pravdou je však aj to, že hrozba vojenského konfliktu globálneho charakteru, vrátane rizika použitia jadrových zbraní bola realitou až do konca 80tych rokov. Výdavky na zbrojenie a stavy ozbrojených síl boli vysoké. Hrozba takejto fatálnej konfrontácie ale dokázala odradiť aj najextrémnejších ideológov.

 Zvlášť posledných 20 rokov akoby ale navodzovalo dojem veľmi silnej stability, absencie tvrdých rizík – akoby sme vstúpili do akejsi postevolučnej fázy (lebo evolúcia ľudstva bola celý čas spojená s agresiou a konfliktom). Pocit stability a bezpečnosti je zrejme realitou, ktorú by potvrdil každý výskum verejnej mienky, ale môj pocit stability a bezpečnosti nekorešponduje s väčšinovou mienkou. Moje dôvody sú nasledovné:

•          Ľudstvo sa v svojej podstate nemení a konkurenčný boj, ktorého vojenský konflikt je extrémnym prejavom, prebieha naďalej. Inštitúcie, ktoré sme si v Európe vytvorili, aby sme znížili riziko extrémnej konfrontácie (EÚ, NATO) boli efektívne, ale v súčasnosti sú podrobované zásadným skúškam. Aj vo vyspelej spoločnosti násilie môže vzplanúť rýchlo (história má mnoho nie dávnych príkladov).

•          Nové výzvy sú komplikovanejšie ako kedykoľvek predtým. Technologický progres slúži nielen tým, ktorí sú na strane mieru. Globalizácia v mnohom otvára nové dimenzie, bohužiaľ potencionálne aj deštruktívne. Demokratické inštitúcie sa stávajú krehkejšie, evolúcie demokracie prináša paradoxne menej stability do volebných cyklov a nahradzuje vládnutie s víziou vládnutím, ktoré sa snaží aproximovať výkyvy verejnej mienky 24 hodín denne a 7 dní v týždni. Spoločnosť, ktorá stráca motiváciu a intelektuálnu víziu sa stáva ľahším terčom demagógií, burcovania zlých vášní a nízkych pudov.

•          Najväčšou výzvou pre systém bezpečnosti je konflikt medzi verejným pocitom bezpečnosti a komplikovanosťou a nepredvídateľnosťou rizík. Tradičná obrana bola odpoveďou na riziká Studenej vojny. Dnešok je zmesou rizík, na ktoré neexistuje efektívna odpoveď – ak ju hľadáme cez tradičné nástroje.

Za hlavné riziká dnešnej doby pre krajiny ako Slovensko považujem:

•          Eróziu dôvery v mechanizmy parlamentnej demokracie. Verejný tlak na vyššie výdavky (silnejší sociálny štát), strata ”zdravého sedliackeho rozumu” a “vládnutie riadené dennými prieskumami verejnej mienky” je cestou do pekla. V istej fáze je takáto spoločnosť zraniteľná a náchylná k občiansko-anarchistickým prejavom a k autokracii.

•          V istej fáze môžu byť liberálne demokracie hendikepované svojou vysokou transparentnosťou a politickou korektnosťou voči “riadeným demokraciám”. Zadlžovanie, nereálny sociálny štát, zdegenerovanie schopnosti brániť sa v kombinácii so znížením ekonomickej konkurencieschopnosti – môžu zásadne oslabiť postavenie štátov EÚ. Takéto oslabenia v histórii často viedli ku konfliktom a konfrontáciám.

•          Stabilitu inštitúcií a kooperačných mechanizmov, ktoré spoluvytvárali stabilitu euro-atlantického priestoru ostatných 60 rokov. Zásadnejšie redefinovania sú vždy potenciálne turbulentné.

•          Technologická vyspelosť v službe technológie moci môže byť strašným nástrojom dominancie a kontroly. Naša zraniteľnosť je v našej obrovskej závislosti na spotrebe a moderných “závislostiach”. Cielený útok na naše “závislosti” môže mať devastujúce účinky na “náš spôsob života”.

Pre zachovanie bezpečnosti Slovenska sú kľúčové tieto výzvy:

•          Hľadať efektívny a integrovaný model bezpečnosti. Tradičné pohľady izolovaných svetov armády, polície, spravodajstva a zahraničnej služby musia byť oveľa efektívnejšie prepojené. Mimoriadne narastá potreba včas zachytiť a porozumieť zložitosti rizík. Nová dimenzia prepojenia informačnej a analytickej schopnosti zahraničnej služby, spravodajských služieb a ozbrojených síl je kľúčová. Tieto výzvy sú vo veľmi širokej škále od veľkých geopolitických hier až po anarchiu a teroristické úchylky indivíduí a malých skupín. Tenká čiara korektnosti použitia spravodajských prostriedkov však nesmie byť spochybnená a zachovanie občianskych slobôd garantované.

•          Kooperačné a aliančné vzťahy majú svoj význam aj keby celý systém smeroval ku kríze. Je lepšie byť obľúbeným a rešpektovaným, ako nepredvídateľným “maverikom”. Najhoršou alternatívou by bolo stať sa tým, koho “vyhodia prvého z balóna” keď začne klesať, resp. ostať hrdým hráčom s Čiernym Petrom v ruke. Regionálna spolupráca, zodpovedný a transparentný prístup, predvídateľnosť sú pre malé krajiny kľúčové.

•          Konvenčné hrozby nezanikajú, ale je ťažko živiť konvenčné kapacity v čase úspor, iného vnímania priorít a postupného odumierania strategického vnímania politiky v liberálnych demokraciách. Naše reformy nesmú viesť k postupnej strate brániť krajinu, aspoň na nejaký čas. Potemkinova dedina v obrane v konjunktúre so stratou dôveryhodnosti a rizikom turbulentných procesov je veľmi nebezpečná.

Eduard Kukan: Reakcia na text Rastislava Káčera

Je ťažké nesúhlasiť s tvrdením, že aj napriek relatívnemu pocitu bezpečnosti, ktorý v posledných dekádach v Európe prevláda, vznikajú bezpečnostné riziká, voči ktorým nemôžeme ostať ľahostajní. Tieto riziká sú tu však už dlhší čas a sú len prirodzeným odrazom vývoja nasej spoločnosti. Sú čoraz rôznorodejšie, občas menej viditeľné a často nepredvídateľné. Inými slovami, ako píše Rastislav Káčer “dnešok je zmesou rizík, na ktoré neexistuje efektívna odpoveď – ak ju hľadáme cez tradičné nástroje.” V tomto tvrdení by som však možno zašiel ešte ďalej. Bolo by určíte zbytočné hľadať na súčasné bezpečnostné riziká tradičné odpovede.

V post-modernom priestore, v ktorom sa Slovensko a Európa nachádza, je bezpečnosť do veľkej miery závislá od vývoja a stability medzinárodného systému. Tento systém  sa dostáva do štádia, v ktorom bude potrebné ho postupne preformulovať tak, aby dokázal čeliť novým výzvam, či už bezpečnostným, kultúrnym, alebo hospodárskym. Mám na mysli posilňovanie demokratických hodnôt, ako aj reformy v rámci OSN, NATO a samozrejme Európskej Únie. Tieto by mali spoluvytvárať prostredie, v ktorom je možné  potenciálnym bezpečnostným hrozbám predchádzať a nie na ne len reagovať. To, akú cenu bude potrebné za to zaplatiť, si však nedovoľujem odhadnúť.    

Zdá sa mi tiež, že príklad súčasnej finančnej krízy, začína posúvať vnímanie bezpečnosti do nových rovín.  Mám pocit, že väčšina obyvateľov Slovenska a Európy si začína byt vedomá následkov toho, aké (ekonomické, sociálne, bezpečnostné) hrozby môže priniesť prípadný krach európskeho finančného systému. Nie som preto celkom presvedčený o tom, že existuje konflikt medzi verejným pocitom bezpečnosti a komplexnosťou súčasných bezpečnostných rizík, tak ako to píše pán Káčer. Zdá sa mi skôr, že verejný pocit bezpečnosti sa stáva čoraz viac relatívny.

Eduard Kukan

Autor je europoslanec, člen SDKÚ- DS a bývalý minister zahraničných vecí

"Slovensko je dnes plnohodnotným hráčom na svetovej medzinárodnej scéne. A to so všetkými z toho vyplývajúcimi povinnosťami, výhodami a dôsledkami. Jedným z týchto dôsledkov sú aj bezpečnostné hrozby, ktoré sú pre dnešný globalizovaný svet v mnohom pre všetkých spoločné. Rôznia sa iba vo svojej intenzite.

Aj pre Slovensko, bez ohľadu na jeho veľkosť a váhu je najväčšou hrozbou svetový terorizmus, možnosť získania zbraní hromadného ničenia a niektorých nosičov zo strany teroristických skupín. Dotýkajú sa nás všetky ďalšie teroristické akcie, nech už sa uskutočnia na ktoromkoľvek mieste na svete. Všetky tieto akcie, vyplývajúce zo situácií v konfliktných regiónov vo svete (Afganistan, Irak, Líbya a mnohé ďalšie) môžu ohroziť našich občanov priamo, doma, alebo keď cestujú ako turisti v zahraničí.

K tomuto druhu hrozby možno priradiť aj civilizačný a religiózny faktor, keďže dnes sme súčasťou západného civilizovaného sveta s jeho hodnotami. Účasť našich vojakov v mierových misiách, ale aj pôsobenie našich mimovládnych organizácií, ktoré sú aktívne v humanitárnych projektoch v rámci ktorých pomáhajú miestnym obyvateľom v mnohých častiach sveta, po celej zemeguli, vždy prinášajú riziká pre ich účastníkov (únosy, branie za rukojemníkov, ale aj likvidačné útoky na ich životy).

Tieto útoky sú plánované alebo náhodné, nemusia vždy byť proti nim namierené len preto, že sú Slováci. To treba otvorene priznať aj pre našu verejnosť, aj keď je to nepopulárne. O to väčšmi si treba ceniť a vážiť ich angažovanosť. Rôznorodé hrozby takéhoto charakteru sú z hľadiska nášho pôsobenia na medzinárodnej scéne všade prítomné a je veľmi ťažké ich predvídať a preventívne proti nim bojovať.

Jediný účinný boj proti týmto hrozbám je naša aktívna účasť a prispievanie k efektívnej účinnosti tých medzinárodných organizácií, ktoré proti svetovému terorizmu bojujú. Inej možnosti tu prakticky niet. Tento boj  môže byť víťazný, alebo aspoň čiastočne úspešný len vtedy, keď sa ho zúčastnia úplne všetky štáty. Ilúzie o tom, že my sme malý štát a bolo by pre nás lepšie zostať bokom od tohto boja s terorizmom, sú naozaj naivné a populistické nezodpovedné nezmysly.

Aj ďalšie hrozby pre Slovensko sú spojené s civilizačnou úrovňou dnešného sveta a stupňom, ktorý sme v ňom dosiahli. Napríklad rôzne pirátske útoky na internete môžu určite ohroziť našich občanov a ich majetkové, či finančné pomery. Sabotáže, útoky, ale aj nezodpovedný pracovný postup pracovníkov jadrových elektrární môže spôsobiť škody nedozierneho dosahu. Napätie v medzi-etnických vzťahoch – ak by sa extrémne vyhrotili vinou nezodpovedných politikov – môže vyvolať destabilizáciu politickej scény a to môže mať nežiaduce dopady na stabilitu štátu.

Vyostrené vzťahy so susednými štátmi, respektíve s niektorým z nich, vyvolávajúce neprimerane zveličené reakcie niektorých našich politikov, nemôžu podľa mňa v dnešnej Európe znamenať bezpečnostné riziká pre žiaden štát, ani pre Slovensko. Prípadný potenciál, ktorý môže byť v takýchto hrozbách skrytý možno eliminovať racionálnou, veľkorysou politikou. Slovensko sa v dnešnom svete nemusí cítiť ako štát, ktorému bezprostredne hrozia bezpečnostné riziká. Chce to však štátnikov a politikov, ktorí ho budú vedieť viesť tak, aby to v takejto rovine zostalo.

Rastislav Káčer: Reakcia na text Eduarda Kukana

V analýze súčasného prostredia pán poslanec Kukan veľmi správne konštatuje, že Slovensko je dnes plhohodnotým hráčom na medzinárodnej scéne – so všetkými dôsledkami. Toto konštatovanie je pravdivé a jeho dôsledky sú širšie, ako si mnohí dokážu uvedomiť. Sme plne integrovanou súčasťou euro-atlantického priestoru. V dobrom i zlom. Z členstva v NATO a EÚ sme doposiaľ priamo i nepriamo profitovali a sme na ňom hospodársky závislí. Sme súčasťou rozhodovania (veľmi vypuklo sme si to mohli uvedomiť v týchto dňoch…) a nesieme svoj diel spoluzodpovednosti. Navyše globalizovaný svet vytvoril systém závislostí v miere doposiaľ nepoznanej. Euro-atlantické inštitúcie nie sú ideálne, ale poskytujú priestor pre kolektívne hľadanie odpovedí a východísk. V systéme týchto kooperačných väzieb je váha krajiny hodnotená nielen ekonomickou silou, ale aj schopnosťou konštruktívne a zodpovedne sa správať.

Je tiež pravdou, že jednou z najväčších hrozieb je terorizmus. Terorizmus je však len extrémny prostriedok politickej konfrontácie a frustrácie. Terorizmus je príťažlivý vtedy ak má publikum, dnešný globálny a veľmi “iniciatívny” mediány trh garantuje širokú pozornosť a tým terorizmus – ako nástroj – zatraktívňuje. Terorizmus bude komplikovanou výzvou pre bezpečnosť na dlhšie obdobie. Včasné zachytenie konkrétnej hrozby je náročné, vyžaduje si v prvom rade veľmi dobrú spravodajskú prácu a medzinárodnú kooperáciu.

Technologická vyspelosť skutočne vytvára nové civilizačné riziká a závislosti. Ochromenie dátových sietí cyberteroristickým útokom by spôsobilo obrovské škôd. Progres ktorý dosiahla západná civilizácia nás však v mnohom robí zraniteľných.

V jednom bode však s hodnotením pána poslanca nie úplne súhlasím. Myslím si totiž, že tradičnú konfrontáciu v Európe stále nie je možné vylúčiť. Najmä pri kombinácii a súbehu viacerých faktorov je ľahké vyvolať nenávisť a nízke pudy. Živelné rozkolísanie inštitúcií, ktorých sme súčasťou (najmä EÚ) v kombinácii s dlhšou hospodárskou krízou by boli veľmi riskantné.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA