Slovensko-maďarská žaloba: štyri chyby, ktorým sa treba vyhnúť

Slovensko a Maďarsko spor kvôli utečeneckým kvótam pravdepodobne prehrajú. Dúfajme, že sa vláde podarí vyvarovať štyrom chybám.

Generálny advokát Súdneho dvora EÚ navrhol zamietnuť žalobu Slovenska a Maďarska proti rozhodnutiu Rady, ktoré vytvorilo dočasný mechanizmus prerozdeľovania žiadateľov o azyl. Jeho argumenty už boli popísané inde. Zamerajme sa na to, čo bude nasledovať.

SlovenskoMaďarsko súdny spor pravdepodobne prehrajú. Súdny dvor nie je názorom generálneho advokáta viazaný, no v štyroch z piatich prípadov sa s ním však stotožní. Z dobrého dôvodu: úlohou generálneho advokáta je podať odborný a nezávislý rozbor prípadu. Skúsenosť hovorí, že to robí dobre. Nie je dôvod predpokladať, že by malo byť inak práve v prípade slovensko-maďarskej žaloby.

Naviac, súd bude pravdepodobne rozhodovať v intenciách čerstvého rozsudku v inej veci: spore týkajúceho sa Chorvátska, ktorý okrem iného konštatuje právo Rady „prijať dočasné opatrenia v prospech jedného alebo viacerých členských štátov, ktoré sa ocitli v núdzovej situácii charakterizovanej náhlym prílevom štátnych príslušníkov tretích krajín“. To popiera značnú časť našich formálnych výčitiek voči rozhodnutiu.

Právnička: Žalovať dočasné a núdzové opatrenie je nezmysel

Pripravme sa na to, že spor prehráme. Nebude to zas tak úplne nečakané. Bez ohľadu na názor na „utečenecké kvóty“, je niekoľko chýb, ktorý sa, dúfajme, slovenská vláda vyhne.

Vzývanie vyšehradskej solidarity

Do prípadu nezaťahujme Vyšehradskú skupinu. Žalobu podalo Slovensko a Maďarsko, neskôr sa k nej pridalo Poľsko. Česká republika ostala mimo – a jej vláda na to mala svoje politické (a nepochybne aj právne) dôvody.

Spájanie našich postojov počas migračnej krízy s vyšehradskou spoluprácou urobilo z V4 „toxickú značku“. Reči, že spoločným odporom voči kvótam sme „im“ ukázali, že nás musia rešpektovať, že sme dokázali zmeniť kurz európskej politiky (lebo veď „kvóty nefungujú“, a hovorí sa viac o ochrane vonkajších hraníc), sú nezmysel. Dokázali sme efektívne skomplikovať hľadanie spoločného európskeho riešenia jednej z najvážnejších kríz bez toho, aby sme významne prispeli k jej riešeniu.

Počas Slovenského predsedníctva sme sa pokúsili „obmedziť škody“ návrhmi efektívnej solidarity. Je signifikantné, že nadšené prijatie ich nečakalo ani v Ríme, ani v Budapešti.

Ak chceme, aby bola V4 partnermi v EÚ ešte niekedy vnímaná ako konštruktívny prvok (pravda, so súčasnými garnitúrami vo Varšave a Budapešti to bude ťažké), snažme sa, aby sa táto značka spájala so sporom o utečenecké kvóty čo najmenej.

Slovenská žaloba na utečenecké kvóty dostala na súde prvú ranu

Politizácia sporu

Otázka dočasných kvót bola v našom regióne v 2015 spolitizovaná. V Maďarsku brutálne, na Slovensku silno, v Poľsku s nástupom novej vlády tiež (hoci teraz ju prekrývajú vnútropolitické spory), v Česku do istej miery.

Spolitizované môže byť aj negatívne rozhodnutie Súdneho dvora. Maďarský štátny tajomník ministerstva spravodlivosti Pál Völner už čo to naznačil, keď za názorom generálneho advokáta videl Sorosove prsty. Stará známa pesnička: židovsko-liberálne-nadnárodné sprisahanie nás chce okradnúť o zvrchovanosť, nanútiť nám imigrantov, rozvrátiť kultúru, atď.

Niečo také od našich predstaviteľov hádam počuť nebudeme. To ale neznamená, že sa Robert Fico (Danko, či iný politiky) nenechá zlákať k „menej radikálnym“ politickým hrám. Konflikt „so zlým Bruselom“ môže predsa šikovne prekryť niektoré nepríjemné vnútropolitické témy. A téma „potravinového apartheidu“ sa predsa donekonečna točiť nedá.

Bola by to veľká chyba. Ak nám Súdny dvor EÚ nedá za pravdu, nepovie nič viac, a nič menej, než že rozhodnutie, na základe ktorého vznikol dočasný mechanizmus relokácie žiadateľov o azyl, bolo prijaté v súlade s pravidlami EÚ.

Premiér a ministri stále môžu tvrdiť, že sa im rozhodnutie nepáči. Môžu vyhlasovať, že bolo nesprávne, zbytočné, neefektívne… Nič to ale nemení na veci, že ho musíme rešpektovať (to musíme, mimochodom, aj teraz, bez ohľadu na podanú žalobu). Alebo sa pripraviť na sankcie. To nie je „politika“, „nátlak“, či „trestanie slabých“, ale normálne fungovanie spoločenstva, ku ktorému sa hlásime.

Prázdne hrdinstvo

Prázdnych hrdinských rečí (od „Chránime Slovensko“ cez „kvóty pre Slovensko neplatia“, až po niektoré súčasné vyhlásenia) sme v tomto prípade už počuli viac než dosť. Premiér (alebo ktokoľvek iný) by ich mohol korunovať vyjadrením, že sa „rozhodnutím Súdneho dvora nebudeme riadiť“ (niečo podobné zaznelo z Maďarska).

V prvom rade, čo konkrétne znamená „neriadiť sa rozhodnutím“? Žalujúcou stranou sme my. Súd rozhodne, že nemáme pravdu. Budeme si naďalej myslieť, že máme. A? Budeme sa na „kvóty“ sťažovať na lampárni? Odvoláme sa na Intergalaktický súdny dvor?

Samozrejme, vláda stále môže vyhlasovať, že kvóty nerešpektuje (v skutočnosti od nej iný postoj, bohužiaľ, ani nečakám). Ale to je úplne iný prípad. Vďaka šestnástim (sic!) prijatým žiadateľom o azyl sa možno, na rozdiel od Poľska, Maďarska a Českej republiky, sme sa formálnemu právnemu konaniu Komisie nateraz vyhli.

Prerozdeľovanie utečencov sa v EÚ zrýchlilo, V4 nezobrala nikoho

Ale nadlho to asi nebude. Právny záväzok relokovať utečencov sa nekončí 26. septembra 2017, kedy uplynie lehota, na ktorú boli tzv. dočasné kvóty prijímané. Takže povinnosť bude trvať. A za jej nenaplnenie nám hrozia sankcie, ako pri akomkoľvek inom európskom pravidle. Opäť platí: nie je „politika“, „nátlak“, či „trestanie slabých“, ale normálne fungovanie spoločenstva, ku ktorému sa hlásime.

Spochybňovanie legitimity rozhodnutia

Slovensko-maďarské podanie na Súdnom dvore je úplne legitímne. Naše postoje v migračnej kríze boli možno nesprávne, nehumánne, cynické, krátkozraké, a žaloba bola politicky inštrumentálna, s malou šancou na úspech. To však vláde nebralo právo ju podať.

Ak však aj rozhodnutie nebude v náš prospech (a ako sme písali, pravdepodobne nebude), musíme sa vyhnúť spochybňovaniu jeho legitímnosti. Jednou vecou je mať iný názor, ako Komisia a väčšina členských štátov, nesúhlasiť s prijatým rozhodnutím, či žalovať ho na Súdnom dvore.

Úplne inou vecou je spochybniť základné pravidlá fungovania spoločenstva, ku ktorému sa hlásime. Také niečo je nezlučiteľné so snahou „patriť do najhlbšie integrovaného jadra Európy“. A nielen to. Ide proti záujmom Slovenska, ako člena EÚ. Najlepšou zárukou rešpektovania našich záujmov v Únii sú totiž jasné, legitímne, a rešpektované spoločné pravidlá. Do tretice: uplatňovanie týchto pravidiel, vrátane ich vynucovania, nie je “politikou”, “nátlakom”, či “trestaním slabých”, ale normálnym fungovaním spoločenstva, ku ktorému sa hlásime.

REKLAMA

REKLAMA