Slovensko v eurozóne: Ako slon v porceláne

Slovensko si tento týždeň vypočulo tvrdú kritiku za odmietnutie pôžičky Grécku. Zaslúžene. Po viac ako roku a pol v eurozóne sa správa ako slon v porceláne.

Podľa prepisu tohtotýždňového neverejného rokovania ministrov financií EÚ, ktoré zverejnila agentúra Reuters, šéf Európskej centrálnej banky Jean-Claude Trichet (a nielen on) adresovali Slovensku spŕšku kritických slov za odmietnutie pôžičky Grécku. Autenticitu nám potvrdil aj zdroj z európskych inštitúcií. Vraj inak mierny Trichet reagoval značne podráždene.

Minister financií Ivan Mikloš po stretnutí pripustil, že kritické stanoviská padli, ale že „to nie je nič nové“. Vyznelo to teda, ako úplná pohoda. EÚ si povedala svoje, Slovensko si zas stojí za svojím a ide sa ďalej. Je predsa normálne, že suverénna krajina nemusí predsa stále kývať hlavou tak ako ostatní.

Podľa prepisu to zrejme až taká pohoda nebola. Trichet vyhlásil, že keby ECB vedela, ako sa Slovensko zachová, nikdy ho do eurozóny neprijme. Človek by si pomyslel, do akej „hnusnej eurozóny“, nás, chudobných Slovákov, tá predchádzajúca vláda dostala. Veď nechcú rešpektovať rozhodnutie nášho parlamentu. Až na to, že stratégiu prijatia eura paradoxne schválila vláda Mikuláša Dzurindu ešte v júli 2003.

Podľa Mikloša Slovensku žiadne sankcie nehrozia, ani nemá byť prečo znevýhodnené pri rokovaniach o novej finančnej perspektíve po roku 2013. Je však pravdou, že staré členské krajiny a najmä čistí prispievatelia budú mať menšiu vôľu platiť do rozpočtu. Na západe totiž záujem o EÚ klesá, kým na východe stúpa.

Bývalý nemecký minister hospodárstva Wolfgang Clement počas Ekonomického fóra v Krynici poukázal na to, že EÚ je projektom vlád a nie ľudí a preto potrebuje integráciu viac ako pred tým. Avšak vládam, ide najmä o dosiahnutie krátkodobých politických cieľov a ľudí vnímajú len ako nástroj na ich dosiahnutie. Clement poznamenal aj to, že EÚ potrebuje verejnosť, pretože v skutočnosti neexistuje európska verejnosť. Každá vláda, vrátane tej našej hovorí o európskych problémoch ako o takých, ktoré sa nás priamo netýkajú.

Treba sa zamyslieť pre koho je integrácia a solidarita výhodnejšia. Ak by sa eurozóna rozpadla, boli by sme medzi tými, čo stratia najviac, pretože v menovom koši by sme boli niekde na posledných miestach. A nejde len o euro. Solidarita sa nám zišla aj pri povodniach a nikdy nevieme, kedy ju budeme potrebovať v energetike.

Slovensko má právo povedať svoj názor, no musí vedieť aj ako. Bez poriadnych argumentov a stavaním sa do pozície chudobného „parazita“, ktorý vie len pýtať, ale keď má dať, tak sa obracia chrbtom, si nikdy nevybudujeme povesť vyspelého a dôveryhodného štátu, skôr nás budú posúvať do skupiny „bezvýznamní“.

Samozrejme, v eurozóne došlo k chybám, či už v podobe fiškálnej nedisciplinovanosti či zanedbaného dohľadu nad ňou. Okrem toho oveľa viac ako kedykoľvek pred tým je jasné, že menová únia nebude fungovať bez hospodárskej únie. Slovensko však malo problémy „bohatých krajín“ využiť vo svoj prospech a solidaritou voči nim získať trošku prestíže. Miesto toho sa však v eurozóne správa ako slon v porceláne…

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA