Štyri prešľapy slovenskej premiérky

Na krátkozraké rozhodnutie slovenskej vlády o pôžičke Grécku sa mohlo potichu zabudnúť. Namiesto toho si slovenská premiérka vybrala návštevu Nemecka, aby urobila ďalšie štyri prešľapy.

Za istých okolností sa mohlo na naše odmietnutie požičať Grékom zabudnúť. Ak by šlo všetko dobre, Atény by o poslednú tranžu pôžičky nemuseli požiadať. Ak nie, z celkovej sumy by chýbalo asi jedno percento. Z finančného hľadiska by to pre celý mechanizmus nebola katastrofa, a jediným dôsledkom by bol iba trpký pocit v ústach ďalších členov eurozóny, že sme sa zachovali ako nespoľahlivý partner, čierny pasažier.

Premiérka Radičová sa však rozhodla zaklincovať grécke extempore ďalšími štyrmi prešľapmi. Ostro sa ohradila proti dva týždne starým vyjadreniam európskeho komisára a urobila to politicky necitlivým a argumentačne deravým spôsobom.

Prvým prešľapom bolo načasovanie. Bolo vopred jasné, že jednou hlavných tém Radičovej návštevy Nemecka bude grécka pôžička. Napriek tomu, že sa ministerstvo zahraničných vecí nepresne citovaným (a pravdepodobne neautorizovaným) komentárom z Financial Times snaží budiť iný dojem, Angela Merkel s naším postojom asi nemôže súhlasiť, ani ho chápať. Pravdepodobne neakceptuje, že solidarita je, len keď bohatí (Nemci), pomáhajú chudobným (Grékom, nám, a väčšine ostatných), naopak však žiadne záväzky neplatia. Ťažko by súhlasila s tým, že celá grécka pôžička je len jej prefíkaným plánom, ako zachrániť nemecké banky. A už vôbec nemôže prijať, že naša vláda povedala populisticky a nezodpovedne „nie“, keď ona musela zodpovedne (a proti vôli väčšiny voličov) prisvedčiť. Aby to bolo ešte horšie, včera ju slovenská premiérka postavila do nepríjemnej pozície niekoho, kto musí krotiť rodiacu sa roztržku s komisárom.

Druhou chybou je tvrdenie, že ide o bilaterálnu záležitosť. Systém pomoci Grécku má podobu série bilaterálnych pôžičiek ostatných členov eurozóny a MMF. Napriek tomu je to európske riešenie – bolo dohodnuté na európskej pôde, zabraňuje potenciálnemu rozšíreniu problémov do ďalších častí eurozóny, opiera sa o európske právo, a predpokladá solidaritu jej členov (vyjadrenú okrem iného tým, že výpadok príspevku niektorého z členov vykryjú do istej miery ostatní).

Do tretice, šéfka slovenskej vlády argumentuje tým, že sme žiadne európske zákony neporušili. V tom má pravdepodobne pravdu. Lenže komisár Rehn netvrdil, že sme porušili európsku legislatívu. Konali sme proti solidarite ako princípu, na ktorom stojí európska integrácia. Spoločné problémy vyžadujú spoločné riešenia, a k nim prispievajú (svojou mierou) všetci. Okrem toho sme narušili dôveru, bez ktorej nie je európska spolupráca možná. Ak sa partneri na niečom dohodnú, každý z nich to bude implementovať.

Posledným a najväčším prešľapom je spochybňovanie legitimity eurokomisára a jeho právomoci vyjadrovať sa k rozhodnutiu slovenského parlamentu. Určite nie je nevoleným úradníkom. Za jeho menovaním stojí súhlas (demokratických) vlád členských štátov. Okrem toho musí prejsť náročným híringom a schvaľovaním v (demokraticky volenom) Európskom parlamente. Slovenskí ministri cez také sito neprechádzajú. Úlohou Európskej komisie a jej členov nie je len administrácia únijných záležitostí, ale aj ochrana záujmov Spoločenstva. To je politická funkcia. A nakoniec, Olli Rehn netvrdil, že slovenský parlament nemal právo pôžičku odmietnuť. Len to označil za nesprávny krok. Človek by dúfal, že časy, keď sme na akúkoľvek kritiku zo zahraničia reagovali oháňaním sa národnou suverenitou, sú preč…

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA