Summit vo Vilniuse: odpočítavanie pre Ukrajinu

Summit Východného partnerstva vo Vilniuse môže byť bodom zvratu vo vzťahoch Ukrajiny, EÚ a Ruska. Dohoda o voľnom obchode (DCFTA) s Ukrajinou by bola najďalekosiahlejšia zmluva, akú EÚ doteraz podpísala s krajinou, ktorá nerokuje o členstve. Rusko by zas muselo ustúpiť v otázke členstva Ukrajiny v Eurázijskej colnej únii.

Hoci je opozičná líderka Júlia Tymošenko stále vo väzení, ukrajinská vládnuca elita chce podpísať Asociačnú zmluvu a DCFTA už v novembri. Okrem toho, už dlhší čas je oficiálnou pozíciou Ukrajiny, vyjadrenou prezidentom Viktorom Janukovičom, európska a nie eurázijská integrácia. Napriek negatívnej kondicionalite, ktorú Rusko uplatňuje voči Ukrajine od leta 2012, Janukovič sa pevne drží západnej cesty rozvoja. V tom roku bola krajina terčom množstva kritiky zo strany EÚ, kvôli oslabovaniu demokracie a právneho štátu. Summit EÚ-Ukrajina sa v 2012 dokonca ani nekonal. Oficiálne bol zrušený z technických dôvodov, no to bol len spôsob, ako to povedať „slušne“. EÚ zrušila stretnutie s Janukovičom v Bruseli už v októbri 2011, v máji 2012 sa predstavitelia Únie odmietli stretnúť s premiérom Mykola Azarovom. V tom istom mesiaci bojkotovali európski lídri summit na Jalte.

Ak sa predtým ukrajinský prezident vyhýbal jasnému označeniu politického kurzu, tieto alarmujúce udalosti zo strany EÚ ho prinútili rozhodnúť sa. Najprv síce potvrdil vôľu spolupracovať s Eurázijskou colnou úniu, no ako sa blížilo podpísanie DCFTA, Janukovič vyhlásil: „Ukrajina stále kráča po ceste európskej integrácie… (Spolupráca s Eurázijskou colnou úniou) nemôže zabrzdiť európsku integráciu Ukrajiny.“

Eurointegračný kurz podporuje aj veľká väčšina ukrajinskej politickej elity, vrátane opozície. Zo 450 členov ukrajinského parlamentu – Verchovnej rady – uprednostňuje členstvo v Eurázijskej colnej únii, na úkor európskej zóny voľného obchodu, len 32 komunistických poslancov. Percentuálne vyjadrené, len 7 percent poslancov podporuje východnú orientáciu krajiny, 93% je oficiálne prozápadných. Popri všetkých konfliktoch ukrajinskej politickej elity, v tejto otázke panuje solídny konsenzus – DCFTA je ďaleko uprednostňovaná pred členstvom v Eurázijskej únii.

Ukrajinská podnikateľská elita sa pre prozápadnú orientáciu rozhodla už dávnejšie. Farbisto to popisuje bývalý minister obrany, dnes poslanec, Anatolij Gričenko: „Najbohatší ľudia krajiny, ktorí sú na špici ukrajinskej politiky, si už dávno vybrali Európu. Žijú tam, majú tam peniaze, tam držia svoje lietadlá a jachty. Ich deti chodia na univerzity v Londýne, Paríži, Ríme, Berlíne, a nie v Astane či Minsku. Chcú len to, aby Ukrajina ostala nezávislou. Lebo oni sú na Ukrajine oligarchami. Ak by sa Ukrajina spojila s Ruskom, naši oligarchovia by neboli nikým.“

Podobnú myšlienku rozvíjal v októbri 2013 aj The Economist: „Ukrajinskí oligarchovia majú svoje dôvody pre podporu európskej integrácie Ukrajiny. Vidia ju nie len ako ochranu pred pohltením väčším ruským biznisom, ale čo je dôležitejšie, aj ako ochranu pred samým Janukovičom. Po tom, ako zbohatli v chaotickej a bezuzdnej privatizácii 90. rokov, dnes chcú právny štát a ochranu majetkových práv. potenciálna strata ruského trhu ich môže tvrdo zasiahnuť, bude však aj impulzom pre modernizáciu ich biznisu.“

Hovorili sme o oficiálnej Ukrajine a podnikateľskej Ukrajine,, ktoré neláka Eurázijská colné únia s Ruskom, Bieloruskom a Kazachstanom, a ktoré dúfajú v podpis Asociačnej dohody vo Vilniuse. Aby bol obraz úplný, pozrime sa na verejnú mienku. Podľa výskumu realizovaného sociologickou skupinou „Rating“ v októbri 2013, 53 % respondentov podporuj pristúpenie Ukrajiny k EÚ. Nepodporuje ho 35 %, zvyšných 12 % je nerozhodnutých. Podľa toho istého prieskumu, podpísanie Asociačnej dohody je pre Ukrajinu výhodnejšie (47 %), než pristúpenie k colnej únii Ruska, Bieloruska a Kazachstanu (34 %). Zvyšných 19 % sa ešte nerozhodlo. Podľa „Rating“ narástol za posledné tri roky počet podporovateľov Asociačnej dohody s EÚ z 39 na 47 %.

Pri takejto politickej, ekonomickej a verejnej podpore, tretí summit Východného partnerstva vo Vilniuse môže dať bodku za Ukrajinskú dilemu „na východ, alebo na západ?“.  


Autorka je doktorandkou na Katedre politológie na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Jej výskum sa venuje vzťahom EÚ a Ukrajiny z hľadiska vplyvu zahraničných aktérov a kondicionality.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA