Transformácia nášho susedstva mierovou cestou

Veci, ktoré sme považovali za dané, zrazu nie sú až tak isté.

Rok 2011 priniesol pre Európsku úniu viaceré výzvy. Čelíme premenám, ktoré v susedných arabských krajinách na juh od nás priniesli revolúcie a riešime dôsledky, ktoré kríza eurozóny spôsobila v rámci našich vzájomne prepojených ekonomík. Veci, ktoré sme považovali za dané, zrazu nie sú až tak isté.

Súčasné neistoty nám poskytujú príležitosť na to, aby sme si pripomenuli raison d’être, teda zmysel rozširovania EÚ: jedného z prvkov zapísaných do DNA, čiže genetického kódu, Európskej únie. Naša Únia sa rozširuje už od prvopočiatkov európskej integrácie, odkedy sme sa začali rozrastať z pôvodného Európskeho spoločenstva 6 členských štátov. Z Európy sa prostredníctvom viacerých vĺn rozšírení stal prosperujúci, bezpečný a spojený kontinent.

Toto je kontext, na pozadí ktorého vysiela transformujúci charakter procesu rozširovania silné posolstvo nádeje v súčasnom zložitom období, ako aj jednoznačný prejav angažovanosti EÚ voči krajinám zapojeným do procesu rozširovania.  Prístupový proces je aj naďalej našim najsilnejším nástrojom na dosiahnutie zmien. Proces rozširovania je o transformácii krajín na moderné, dynamické spoločnosti, čo prináša prospech nielen občanom týchto krajín, ale aj našim občanom. Transformácia je možná vďaka tomu, že v rozširovaní sa snúbi prísľub členstva v EÚ s procesom, ktorý garantuje kvalitnú prípravu na toto členstvo. V súvislosti s týmto členstvom stanovujeme veľmi prísne podmienky. Prostredníctvom dialógu a podpory napomáhame proces politických a hospodárskych reforiem. Na konci tohto procesu môžeme mať istotu, že tieto krajiny sú dôkladne pripravené na to, aby sa stali ďalšími členskými štátmi EÚ.

Chorvátsko je toho typickým dôkazom. Transformácia, ktorú sme zaznamenali od roku 2003, keď táto krajina požiadala o členstvo v EÚ, je impozantná. Členské štáty to uznali v lete minulého roka, keď dali zelenú tomu, aby sa Chorvátsko stalo v roku 2013 ďalším členským štátom EÚ.

Chorvátsko však nie je jediné. Značný pokrok sa podarilo dosiahnuť aj v prípade iných krajín. Začali sa skutočné rokovania o členstve s Islandom. To, že Srbsko zatklo Ratka Mladića a Gorana Hadžića, teda zostávajúce dve osoby obžalované Medzinárodným trestným tribunálom pre bývalú Juhosláviu, je významným pokrokom na ceste k zmiereniu na západnom Balkáne. Čierna Hora napreduje prostredníctvom hlbokých a ďalekosiahlych reforiem. Obom týmto krajinám dnes adresujeme jasný odkaz, že Európska únia svoje sľuby dodrží, pokiaľ sa tak stane aj z ich strany.

Obe tieto krajiny, ako aj ostatné potenciálne kandidátske krajiny, však majú pred sebou ešte veľký kus cesty. Mnohé z nich musia pracovať na ďalšom posilňovaní svojho demokratického zriadenia, budovaní skutočne účinných justičných systémov a orgánov presadzovania práva, ako aj na ďalších krokoch v záujme zabezpečenia hospodárskeho rastu a zamestnanosti. Úlohou nás, teda Európskej komisie, je, aby sme pozorne skúmali pokrok, ktoré tieto krajiny v rámci svojho úsilia dosahujú, a aby sme ich podporovali pri prekonávaní ťažkostí pri tomto snažení.

Toto je modus operandi, ktorým sa riadi proces rozširovania EÚ. Krajiny, ktoré majú záujem o členstvo, musia dosahovať výsledky v rámci reforiem potrebných na napredovanie. A Európska únia musí byť schopná dodržať svoj prísľub, keď sa týmto krajinám podarí splniť náročné podmienky spojené s členstvom. Z tohto dôvodu sme tento týždeň predložili návrh, aby Srbsko získalo status kandidátskej krajiny, a aby sa začali prístupové rokovania s Čiernou Horou.

Dejiny – hoci sa neprestali písať ani teraz – nás učia, že spoľahlivá a dôveryhodná politika v oblasti rozširovania je jedným zo základov našej bezpečnosti a prosperity.

Maroš Šefčovič je podpredseda EK pre medziinštitucionálne vzťahy a administratívu

Štefan Füle je komisár pre rozšírenie a európsku susedskú politiku

 

 

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA