Trhliny budúcnosti

Pred pár rokmi, na splave Hrona, pod kopcami okolo Banskej Bystrice, sa vydavateľ tohto portálu, kde-tu pozrel hore a zamrmlal: „Aj tu sme ich držali!“

Po sobote už akoby nedržalo nič.

V stredoslovenskej župe, keď už mám použiť tento patvar, počítam časť nedospelého a päť rokov dospelého života, narodila sa tu moja mama, môj brat, otec tu vojenčil.

Osobnú hrôzu z výsledkov bystrických župných volieb znásobuje pocit, že to vlastne až také prekvapujúce nie je, aj vedomie, že Bystrica je Slovensko, rovnako ako Bratislava.

Vidieť akékoľvek riešenie v načatej diskusii o rušení niekoľkých krajov, je samozrejme úplne mimo. Nezmení nič na tom, že na Slovensku získal ústavnú funkciu demokratickým spôsobom človek Kotlebovho razenia, mentálnej výbavy a pozadia. Obdobne zarážajúce a nebezpečné je aj to, že premiér krajiny berie situáciu ako osobný útok na stranu Smer.

Pozícia Kotlebu ako štatutára pre otázky súvisiace s krajom, ako je vzdelávanie a narábanie s majetkom, je jednoducho realita. Bohužiaľ legitímna. Kotlebova účasť na stretnutiach Výboru regiónov EÚ tiež, aj vplyv na distribúciu nemalých európskych peňazí pre regióny. S funkciou prichádza prítomnosť vo formalizovanom verejnom diskurze.

Obraz je špeciálne znepokojivý ak sa na neho pozrieme ako na začiatok toho, čo politicky ešte len môže prísť. Preskočím prezidentské voľby, aj keď sa asi nedá predpokladať, že do tohto bublajúceho a zapáchajúceho priestoru, z ktorého si Kotleba ukrojil hodnú časť, nikto z kandidátov nesiahne.

Voľby do Európskeho parlamentu sa na Slovensku vyznačujú zhruba podobnou mierou voličského „záujmu“ ako voľby do VÚC. Téma počtu kresiel pre strany na politickom okraji je každých pár rokov ten hlavný moment, cez ktorý médiá zvyknú túto tému uchopiť.

Výsledok 71 397 hlasov (v jednom slovenskom regióne), aký dosiahol Kotleba, by pri rovnakej účasti na eurovoľbách ako v roku 2009 bohato stačili na jeden mandát. Ak to vynásobíme počtom krajov máme suverénne nadpolovičnú väčšinu poslancov EP za Slovensko. Možno je to simplexný prepočet, ale niečo naznačuje.

Čo by to znamenalo?

Dnes platí, že extrémisti v Európskom parlamente nepracujú, t.j. veľmi málo sa venujú legislatívnej činnosti. Sčasti je to aj vďaka vedomej ostrakizácii zo strany kolegov. Hodnotiť ich hlasovanie je zase komplikované kvôli tomu, že nie všetky hlasovania sú dnes v EP zaznamenávané. O to väčšiu dôležitosť ale extrémisti prikladajú prejavom v pléne a kladeniu otázok.

Hoci zväčša rešpektujú minimálne medze, EP si už vypočul aj takéto výroky: „Myslím, že by sme mali nájsť konkrétneho Róma, najlepšie zdravotne postihnutého a s nejasnou sexualitou a urobiť z neho predsedu Komisie. On by to tu celé rozpredal a nikto by sa neodvážil protestovať“.

Britská štúdia považuje za veľký problém, že ostatní europoslanci nie sú pripravení sa voči podobným, aj lepšie maskovaným vyjadreniam rázne ohradiť.

„Ak europoslanci nereagujú na populistickú radikálnu pravicu, potom riskujú, že budú pôsobiť slabo a neefektívne“, píše sa v záveroch spomínanej štúdie. Podľa nej neobstojí ani argument, že nechcú na extrémistov priťahovať väčšiu pozornosť.

Europoslanci na tom budú s najväčšou pravdepodobnosťou lepšie, ak zariskujú a  populistickej radikálnej pravici sa postavia, než keď sa rozhodnú nekonať vôbec. Druh odpovede je ale dôležitý: mala by byť odvážna a dobre podložená faktami.“

Ani jednu ani druhú charakteristiku nenachádzam v žiadnej reakcii mainstreamových politických strán a ich členov na výsledky prvého kola župných volieb v banskobystrickom kraji. Výsledkom doterajšej európskej integrácie je aj to, že Kotlebova ĽSNS alebo grécky Zlatý úsvit sú skrze spoločné európske inštitúcie spoločným problémom. Spôsoby jeho konfrontácie však zatiaľ ostávajú najmä doma a ochota siahnuť po nich je nanajvýš otázna.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA