Ukrajina: zlyhanie vo Vilniuse, úspech v Kyjeve

Reakcia Ukrajincov po tom, ako sa Kabinet ministrov rozhodol pred summitom vo Vilniuse suspendovať prípravy na Asociačnú dohodu s EÚ, všetkých prekvapila. Vládnuce kruhy v Kyjeve ani medzinárodné spoločenstvo nečakali taký rozhodný masový protest.

Po celej Ukrajine sa ľudia začali schádzať na námestiach, najväčšie počty na Maidan Nezaležnosti – centrálnom námestí Kyjeva. Protestujúci pokojne požadovali, aby prezident Janukovič podpísal Asociačnú dohodu s EÚ a splnil svoj sľub, že povedie Ukrajinu k európskej budúcnosti. Mierové metódy sú však, zdá sa, pre ukrajinskú vládnucu elitu nezvyklé. A tak 30. novembra skoro ráno špeciálne policajné jednotky Berkut demonštráciu na Maidan Nezaležnosti násilne rozohnali. Ťažkoodenci bili neozbrojených demonštrantov, použili slzný plyn, a desiatky ľudí skončili v nemocniciach. Viacerí novinári, vrátane zahraničných, skončili so zranením, a rozbitým vybavením.

Toto rozhodnutie oficiálnych predstaviteľov použiť silu proti pokojným demonštrantom, ktorých právom na proces chráni ústava, zmenilo charakter Euromaidanu. Ak boli najprv ľudia nespokojní s rozhodnutím vlády odložiť eurointegráciu, po 30. novembri už začali žiadať rezignáciu kabinetu ministrov, parlamentu a prezidenta. Podľa ukrajinských opozičných lídrov – Arsenija Jacenjuka, Olega Tiahnyboka a Vitalija Klička – konanie Berkutu odhalilo skutočnú tvár Viktora Janukoviča a jeho okolia, neochotných diskutovať.

Viktor Janukovič bol niekoľko dní ticho. Druhého decembra priznal, že Berkut „zašuiel priďaleko, a vinníci budú potrestaní“. Súdy si jeho slová bohužiaľ vyložili nesprávne a niekoľkých demonštrantov odsúdili na dvojmesačné tresty za narušenie verejného poriadku a útok na „pokojné“ jednotky Berkut. Premiéír Mykola Azarov sa zas snažil vysvetliť udalosti z 30. novembra: „Kyjevské komunálne služby potrebovali umiestniť na Maidan Nezaležnosti novoročný stromček a demonštranti boli prekážkou“.

Rozohnanie Euromaidanu vyprovokovalo mnoho udalostí na Ukrajine, a malo silnú medzinárodnú odozvu. Verchovná rada hlasovala 3. decembra o rezignácii vlády. Keďže vládnuca Strana regiónov má väčšinu 208 hlasov, rezignácia neprešla. Hlasovanie však ďalej stmelilo ukrajinskú opozíciu. Okrem toho, niektorí známi členovia vládnucej strany oficiálne opustili jej rady s vysvetlením, že nesúhlasia s násilím na ľuďoch. V niektorých mestách na západe Ukrajiny prestala Strana regiónov v mestských radách existovať.

Reakcia sveta bola takmer jednohlasná. Spojené štáty a Európa hlboko odsúdili konanie ukrajinských predstaviteľov. O to viac, keď skoro ráno 11. decembra jednotky Berkutu a ministerstva vnútra opäť použili proti demonštrantom silu. Tentokrát však bolo na námestí mnoho zahraničných diplomatických predstaviteľov a zásah skončil neúspechom. Americkí predstavitelia pohrozili, že uplatnia osobné sankcie. V ten istý deň navštívila Maidan Vysoká predstaviteľka EÚ pre zahraničnú politiku Catherine Ashton a okrem iného povedala: „So smútkom pozorujem, že polícia použila silu, aby vytlačila pokojných protestujúcich z centra Kyjeva. Autority nemuseli jednať pod rúškom noci, aby sa spoločnosti postavili silou. Dialóg s politickými silami a spoločnosťou a použitie argumentov sú vždy lepšie, než argument sily.“ V rovnakom čase Európsky parlament odporučil, aby sa na Ukrajine konali predčasné voľby. Na agende summitu EÚ 19.-20. decembra sa objavuje celková situácia na Ukrajine, možnosť uplatniť osobné sankcie voči niektorým predstaviteľom režimu (na žiadosť opozície), a bezvízový styk.

Tesne pred summitom EÚ je naplánované stretnutie Janukovič – Putin. Pozícia Ruska voči udalostiam Euromaidanu je v ostrom kontraste s krajinami Európy a USA. V ruskej tlači sú demonštranti zobrazovaní ako „násilní rebeli, ktorí narúšajú poriadok na Ukrajine“. Ruskí predstavitelia tvrdia, že EÚ vytvára na ukrajinskú vládnu elitu tlak, a Janukovičovi ponúkajú podporu.

Hoci praktická podoba podpory ostáva vágna, Arsenij Jacenjuk a Oleg Tiahnybok tvrdia, že rozohnanie Euromaidanu bolo „ruským scenárom“. Ich slová podporuje fakt, že väčšina policajtov, ktorí sa na akcii zúčastnili, pochádzala z Krymu a východných oblastí krajiny. Regióny hraničiace s Ruskom majú historicky proruskú orientáciu. Nad vnútornými problémami suverénnej Ukrajiny opäť visí tieň Ruska.

 

Autorka je doktorandkou na Katedre politológie na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Jej výskum sa venuje vzťahom EÚ a Ukrajiny z hľadiska vplyvu zahraničných aktérov a kondicionality.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA