Uviazneme v špirále riešení?

USA za opätovné spomalenie svojej hospodárskej konjunktúry vinia aj dlhovú krízu v Európe. Okrem toho sa im nepáči, že Únia šetrí a nestimuluje. S prihliadnutím na fakt, že samotné Spojené štáty môžu zažiť tie isté problémy s dlhmi ako EÚ to však vyzerá, že sa napĺňa scenár, ktorému sa všetci chceli vyhnúť.

Od piatka panuje v USA rozčarovanie. Hospodárstvo síce aj v druhom štvrťroku zaznamenalo pozitívny rast, no tempo je už pomalšie. Situácia sa podľa odhadov do konca roka ani nezmení. Americká vláda však veľmi rýchlo našla vinníka – Európsku úniu a jej dlhovú krízu.

EÚ si od nej už druhýkrát v krátkom období vyslúžila „titul“ brzdy obnovy a rastu hospodárstva nielen USA, ale aj celého sveta. Pred tým americkí predstavitelia kritizovali členské štáty za plošné prijímanie úsporných opatrení. USA tvrdia, že v čase, keď je obnova len veľmi krehká je ukončenie stimulov skôr všetkým na škodu. Od posledného summitu skupiny krajín G20 však už dva roky skloňovaný „koordinovaný postup“ neplatí. Každý hľadá únikovú stratégiu sám, tak ako sa mu to hodí.

Hovorca americkej vlády Robert Gibbs, ktorý rozhorčenie nad Európou tlmočil, vyhlásil, že  Spojené štáty urobili ťažké rozhodnutia, aby stabilizovali svoj finančný systém a zabezpečili obnovu ekonomiky a Európa toho až tak veľa neurobila. Európska komisia na jeho slová reagovala len konštatovaním, že porovnávanie americkej s európskymi ekonomikami je veľmi zložité, najmä s prihliadnutím na rôznu chronológiu a dôsledky krízy.

Čiastočne majú pravdu obe strany. Faktom je, že kríza sa v Európe vyvíja s určitým časovým odstupom a prejavuje sa trošku odlišne. Na druhej strane však EÚ takmer kopíruje postup USA, len s tým rozdielom, že vzhľadom na svoje štruktúry má viac-menej zviazané ruky a nemôže postupovať tak nekompromisne. Komisia sa v rámci obhajoby pred kritikou odvolala na svoje programy fiškálnej konsolidácie, modernizáciu rozpočtového a ekonomického dohľadu, vykonanie záťažových testov a novú stratégiu pre rast a zamestnanosť. Tak čo vlastne chcú?

Únia predsa vytvorila novú desaťročnú stratégiu Európa 2020, ktorá znamená viac výdavkov do výskumu a vývoja, menej chudobných, viac vzdelaných a zamestnaných a zlepšenie životného prostredia a zamedzenie klimatických zmien. Až na to, že vo viacerých prípadoch, v rámci „kompromisných riešení“, bolo nutné pridať spojenie „budeme sa usilovať“.

A pokiaľ ide o záťažové testy európskych bánk, je slovo „kompromis“ tiež na mieste. Podľa výsledkov, ktoré zverejnili pred týždňom neprešlo 7 z 91 inštitúcií. Kritikom sa však nepozdávali nastavené podmienky, keď sa ukázalo, že potrebujú len 3,5 miliardy eur. Keby sa ukazovateľ kapitálovej primeranosti bánk (Tier 1) stanovil na 8 % a nie 6 %, neúspešných bánk by pribudlo a chýbalo by ďalších asi 27 miliárd eur. A trhy tento malý fígeľ radšej odignorovali a tvária sa, že na to Únii „skočili“. A to zrejme USA, kde len tento rok padlo viac ako sto bánk, trošku naštvalo.

Najhoršie je, že sa vo svete čoraz intenzívnejšie špekuluje o druhej vlne recesie. Práve tomuto scenáru sa všetky protikrízové opatrenia snažili vyhnúť. Spojené štáty síce tvrdia, že za to môžu šetriace štáty EÚ, podľa ekonómov však recesia príde z USA a nie z Európy. Situáciu v Kalifornii, Illinois alebo v New Yorku trhy hodnotia podobne ako v mnohých „problémových“ krajinách Únie, najmä eurozóny, a dokonca týmto americkým štátom veria menej ako napríklad Španielsku. Je teda otázne, ako dlho si budú Američania schopní lacno požičiavať. Podľa analytika Credit Suisse Roberta Parkera hrozí, že v druhej polovici roka sa pozornosť investorov a najmä špekulantov prenesie z Európy na Spojené štáty.

Kruh sa teda po dvoch rokoch krízy neuzatvára, skôr prechádza na ďalšiu úroveň. Prijímané opatrenia sa ukazujú len ako krátkodobé riešenia. Jednu vlnu krízy máme za sebou a hrozí, že bude treba urobiť ďalšie „odvážne kroky“. Opakovať pokus-omyl by však nebolo ideálnym nápadom. Svet by tak mohol trvalo uviaznuť v špirále riešení bez udržateľných výsledkov.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA