Vlastenectvo ako povinný marketingový nástroj v EÚ?

Ochrana národných záujmov pod zámienkou informovania spotrebiteľa - tak vníma problém označovania pôvodu mäsa europoslanec József Nagy.

Informovanie občanov je veľmi dôležité a vítam každú iniciatívu, ktorá prispeje k zvýšeniu kvality. Nepáči sa mi však populizmus a zneužívanie vlasteneckého či národného cítenia za účelom ekonomického protekcionizmu v rámci EÚ, na ktoré navyše doplatia nové členské štáty a malí a strední podnikatelia.

Som rád, že s nemeckými kolegami z Európskej ľudovej strany vidíme tento problém rovnako, lebo v celej EÚ máme prísne predpisy pre chov, spravovanie mäsa a hygienu. Momentálne predpisy stačia, len treba ich dodržanie dôsledne kontrolovať aj zo strany mäsokombinátov, lebo práve oni nám zodpovedajú za svoje výrobky. 

Ochráni nás označovanie napr. proti konskému mäsu v hamburgeroch?

Aj zástancovia povinnosti priznávajú, že podvodom označovanie mäsa zabrániť nedokáže. Aj konské mäso, ktoré stálo za oživením tejto diskusie, bolo označené ako hovädzie. Napriek tomu, že za kvalitu mäsových výrobkov, vrátane použitých surovín zodpovedá spotrebiteľovi jedine výrobca, teraz to vyzerá, že za zlú salámu, či paštétu sú zodpovední farmári. To je smiešne.

Odporcovia: vôbec nejde o náklady na tlač väčšej etikety

Zdieľam obavy chovateľov a potravinárov v EÚ, že povinné označovanie pôvodu obsahu mäsa v mäsových výrobkoch naozaj významne zdvihne ceny najmä u tých lacnejších výrobkov. Problémom nie je vytlačenie informácie každého jedného miesta chovu a adresy bitúnku všetkých druhov použitého mäsa (napríklad v salámach, paštétach, či dokonca mrazených lasagne či pizze, kde sa musí použiť naozaj veľa druhov mäsa). To je zanedbateľná položka a nebolo by o čom diskutovať. Ceny sa môžu zvýšiť z dôvodu povinnej dodatočnej administratívy a vlasteneckého marketingu.

Objektívne vyššie náklady bez garancie lepšej kvality  

Objektívne sa môžu zvýšiť prevádzkové náklady výroby v oblasti obstarávania surovín, skladovania, manipulácie, výroby či balenia podľa jednotlivých dodávateľských bitúnkov a ich jednotlivými chovateľmi. Mám tendenciu veriť prognózam o päť až pätnásťpercentnom zvýšení výrobnej ceny. U niektorých produktov sa dokonca hovorí až o desiatkach percent.

Zbytočné investície do nových chladiacich skladov, náročnejšia logistika

Výrobcovia tvrdia, že pre splnenie navrhovaného zákona budú musieť napríklad vybudovať nové oddelené skladové systémy pre jednotlivých dodávateľov surovín. Veľké závody, ktoré sú zásobované desiatkami až stovkami bitúnkov a oni tisíckami chovateľov, budú pre racionalizáciu zásobovania nútení úplne zmeniť systém nákupu, skladovania a dokonca aj výroby. Menší chovatelia a bitúnky môžu byť pre komplikácie s označovaním stoviek dodávateľov u výrobcu vyraďované z dodávateľských zoznamov pod zámienkou neschopnosti ustálených, na minútu presných a obrovských objemov dodávok, čo doteraz mäsokombináty pre flexibilitu trhu strpeli.

Pre zníženie nákladov – likvidácia stoviek malých a stredných dodávateľov v EÚ

Do logickej výhody sa možnosťou vyhnúť sa vysokým nákladom dostanú veľké, environmentálne rizikové priemyselné veľkovýkrmne, ktoré vedia dodať permanentne veľké množstvá mäsa, pričom vyššia kvalita nebude nijako zaručená. Skôr naopak. Navyše sa začne sťahovanie chovateľských kapacít do krajín produkcie výrobkov a konzumácie, s negatívnymi dopadmi na životné prostredie v husto osídlených západných krajinách a so stratou pracovných miest v nových členských štátoch. Presný opak doteraz podporovanej politiky EÚ.

Menšia možnosť výberu dodávateľa, drahší nákup, vyššie predajné ceny

Netreba byť ekonómom, aby sme vedeli, že strata flexibility nákupu surovín má vplyv na obstarávacie ceny a tým aj na ceny výsledných produktov. Ako v supermarketoch, tak aj u chovateľov bývajú nadbytky, preto operatívne nákupy surovín na európskych trhoch v rôznych zľavách znižovali cenu. Hrozí, že pre nové označovanie bude aj použitie surovín z výhodného príležitostného nákupu omnoho obtiažnejšie, čo v konečnom dôsledku zvyšuje ceny.

Vlastenectvo ako povinný marketingový nástroj vo vnútri EÚ?

Všetkým je jasné, že podľa informácií na etikete budú Francúzi chcieť kupovať domáce výrobky z francúzskeho, Španieli zo španielskeho a Taliani z talianskeho mäsa, bez ohľadu na kvalitu. Výrobcovia budú musieť výrazne obmedziť dovoz mäsa a celý trh sa úplne zmení. Pritom napríklad na Slovensku máme vynikajúcu kvalitu a naše normy sú rovnaké, dokonca niektoré sú ešte prísnejšie ako v EÚ. 

Mäsokombináty zmenia dodávateľov nie na lepších, ale na domácich

Vo všeobecnosti sú vo výhode krajiny, ktoré exportujú zavedené značky potravín alebo ich krajina má v potravinárstve zvučné meno. Naopak, doplatia na to krajiny, ktoré doteraz exportovali väčšinou nespracovaný dobytok či mäso a kde sú ľudia zvyknutí na zahraničné hotové produkty. Napríklad Slovensko.

Môže to zlepšiť kvalitu alebo ceny na Slovensku?

S kvalitou to nemá nič spoločné. Za to zodpovedá výrobca a nie chovateľ. Podvodom sa týmto tiež zabrániť nedá. Pre účely kontroly výrobcovia musia dokumentovať a archivovať pôvod mäsa už dávno, vďaka tomu sa prišlo aj na podvodníkov s konským mäsom. Jediná výhoda pre SR by bola, ak by to aj u nás vyvolalo záujem o produkty zo slovenského mäsa. Dobre však vieme, že ak bude cena rovnaká, nepohrdneme u nás pečeňovou paštétou z talianskej hydiny či rakúskymi párkami, nehovoriac o maďarskej saláme, do ktorej už pre marketingové dôvody nebudú chcieť dávať bravčové mäso zo Slovenska. Na druhej strane upadne náš export.

Nebezpečný medzinárodný politický nástroj pre bojkot výrobkov členského štátu

Ide o nebezpečný precedens, kde sa pre ochranu národných obchodných záujmov vnútri EÚ použil citlivý politický marketingový nástroj: vlastenecké a národné cítenie. Nie je to cesta do spoločnej, solidárnej Európy, ale cesta, kde každý myslí len na seba. Preto nerozumiem, že tento návrh s takou vehemenciou podporili sociálni demokrati. Nabudúce to môžu byť vajíčka, múka alebo mlieko, pre ktoré si oddelíme trhy a potom príde aj na to, že budeme povinne uvádzať, v ktorom závode boli vyrobené televízory, autá alebo luxusné obleky. Je to nebezpečné aj z politického hľadiska, lebo akákoľvek extrémistická sila by to mohla ľahko zneužiť na vyvolanie medzinárodného napätia, výzvami na bojkot výrobkov niektorého z členských štátov. 

Riešením by bolo označenie „Made in EU“ 

Spolu s väčšinou poslancov Európskej ľudovej strany som proti tomuto populistickému nápadu a chceme, aby sa označovanie stalo voliteľným. Povinne by sa mala uvádzať ako krajina pôvodu len EÚ, aby sme vedeli odlíšiť dovoz z tretích krajín. Takto by sme mohli efektívne a solidárne podporiť všetkých výrobcov v EÚ. Navyše by sme im pomohli pod touto jednotnou značkou lepšie sa presadiť aj pri exporte do krajín mimo únie. Firmy, ktoré chcú osloviť ľudí, ktorým na podrobných informáciách záleží a sú ochotní priplatiť, môžu už dnes používať označovanie pôvodu mäsa v produktoch a predávať za vyššie ceny, ktoré im pokryjú reálne vzniknuté náklady.

Je už o všetkom rozhodnuté?

Pevne verím, že Európska komisia pod vedením J.-C. Junckera z Európskej ľudovej strany nepodľahne tlaku populistov a odmietne tento návrh, prípadne ho zmení podľa nášho návrhu. Na tento fakt aj písomne komisára vyzveme. Nesmieme zabúdať, že za kvalitu aj tak zodpovedá konečný dodávateľ a kupujúci si podľa nás vedia dobre zvážiť, či im to vyhovuje alebo si vyberú iného, poctivejšieho výrobcu.

Autor je poslancom Európskeho parlamentu (Most-Híd, Európska ľudová strana)

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA