Vyhubte obrnu – teraz!

Divoké, nekontrolované vírusy a nekontrolované požiare majú spoločné dve veci. Pri zanedbaní sa môžu nekontrolovane rozšíriť. Ak sa však situácia s nimi náležite rieši, je možné ich nadobro zlikvidovať. Obrna už takmer vymizla - avšak v troch krajinách hrozí, že ich znova zachváti epidémia. A preto je teraz potrebné konať.

Počas najbližších dvoch týždňov sa pri príležitosti dvoch podujatí na dvoch kontinentoch naskytne šanca na výrazný posun vpred. Najprv sa v americkom prezidentskom sídle v Camp Davide vo vidieckom Marylande stretnú lídri najväčších svetových ekonomík – G8. O týždeň neskôr sa ministri zdravotníctva z celého sveta zídu v Ženeve. Spolu môžu naliehať na splnenie veľkého sľubu: oslobodenie človeka od jednej z najsmrteľnejších a najvysiľujúcejších chorôb na svete.    

Svetový boj s obrnou vyhlásený približne pred štvrťstoročím bol rovnako ambicióznym krokom ako úspešná kampaň za odstránenie ďalšej veľkej hrozby pre verejnosť, pravých kiahní (variola). Pomaly ale isto sa nám podarilo k tomuto cieľu dostať. Obrnu dnes nájdeme už len v troch krajinách: Afganistan, Nigéria a Pakistan. To je tá dobrá správa. A teraz tá zlá: stále je tu riziko, že sa staneme obeťou nášho vlastného úspechu.

Dôvod? Na svete dnes žije populácia, ktorá buď nikdy nebola vystavená obrne alebo nebola riadne očkovaná. Keď vírus za takýchto podmienok zaútočí, výsledok môže byť zničujúci. V Kongu v roku 2010 a v ďalších oblastiach Afriky takéto vypuknutie vírusu zabilo polovicu všetkých nakazených. Začínajúcu epidémiu zastavila len pohotová reakcia medzinárodného spoločenstva. Vďaka tomuto prípadu si však vieme urobiť obraz o prípadných dôsledkoch nevydarenej likvidácie obrny, kým je ešte čas. V dôsledku tejto choroby, ktorej je možné jednoducho predchádzať takmer vo všetkých troch krajinách, ktoré som spomínal, paralýzu utrpela približne stovka ľudí. Avšak ak by tento vývoj ostal bez kontroly, epidemiológovia OSN varujú, že nová nákaza by mohla ochromiť približne milión ľudí v priebehu desaťročia vrátane mnohých detí – tých najzraniteľnejších z najzraniteľnejších.

Táto hrozba mi v noci nedá spať, pretože viem, aké ľahké je ju riešiť. S manželkou sme osobne očkovali batoľatá v Ázii a Afrike, kedy sme sa pripojili k desiatkam miliónov vládnych pracovníkov, členom Rotary klubu, dobrovoľníkom, politickým a náboženským vodcom (nehovoriac o rodičoch), ktorí desiatky rokov pracujú na tom, aby bolo každé dieťa chránené. Nedávno sme navštívili Indiu, v ktorej by sme ešte pred dvoma rokmi našli polovicu všetkých detí na svete s obrnou. Dnes sme vďaka spoločnému úsiliu mohli osláviť prvý rok bez obrny v histórii Indie.   

Podobné snahy prebiehajú v zostávajúcich troch krajinách s rozšírenou obrnou. Prezident Jonathan Goodluck z Nigérie, premiér Yousuf Gilani z Pakistanu a prezident Hamid Karzaj z Afganistanu osobne dohliadajú na riešenie na národnej úrovni. Nigéria vyčlenila prostriedky zo štátnej pokladnice; likvidácia obrny vo všetkých troch krajinách veľmi závisí od vládnych zdrojov. To však samo o sebe nestačí. Pri odhodlanom úsilí môže medzinárodné spoločenstvo vyhubiť obrnu raz a navždy. Na to však musí zaistiť a vyhradiť potrebné finančné prostriedky.

Spojené národy a ich partner Rotary International stoja na čele celosvetovej kampane. Naše agentúry tvrdo pracujú, aby sa dostali k deťom vrátane tých, ktoré sa nachádzajú v utečeneckých táboroch či ktoré boli postihnuté prírodnými katastrofami alebo hladom. Môže to byť ťažké, stále je to však reálne. Napríklad Somálsko zasiahli snáď všetky ľudské či prírodné katastrofy, ktoré dnes poznáme – nie však obrna. Posledný prípad tam zaznamenali v roku 2007, a to najmä vďaka miestnym ženám, ktoré oblečené v jasných žltých plášťoch cestovali za miestnymi komunitami a roznášali vakcíny.         

Pracovníkom na frontových líniách nechýba nadšenie ani horlivosť. Peňažné prostriedky však áno. Svetová iniciatíva na vyhubenie obrny má zatiaľ len polovicu z 2 miliárd USD, ktoré potrebuje na zaobstaranie vakcín a nasadenie ľudí do poslednej bašty tejto choroby. Túto poslednú bitku môžu vyhrať ak budú riadne vyzbrojení. Ak medzinárodné spoločenstvo uzná tieto financie a zhromaždí zdroje, môžeme vyhrať vojnu proti obrne – raz a navždy.    

Teraz je tá rozhodujúca chvíľa. Ak teraz vložíme 2 miliardy – ak pokryjeme relatívne neveľký deficit 1 miliardy USD – môžeme svetu ušetriť 40 – 50 miliárd USD v nákladoch na liečbu do roku 2035, nehovoriac o mnohých životoch a ďalších osudoch mladých ľudí. Keď sa na konci tohto mesiaca v Ženeve zídu ministri zdravotníctva z celého sveta, vyhlásia celosvetovo stav núdze vo verejnom zdravotníctve a budú apelovať na svet, aby reagovali na hrozbu opätovného rozšírenia sa obrny. Keď sa v Camp Davide stretnú lídri G8, mali by si byť vedomí toho, čo príde – a uvedomiť si túto veľkú príležitosť, kedy môžeme konať v mene všetkých obyvateľov sveta.  

Po týchto stretnutiach budú čoskoro nasledovať ďalšie: každoročné stretnutie G20 v Mexiku, konferencia Rio+20 v Brazílii a summit Európskej únie v Belgicku.  Dúfam, že otázka obrny tam bude na programe. Vyzývam, všetky vlády na celom svete, aby okamžite konali a ochránili tak budúce generácie. Financovanie Globálneho núdzového akčného plánu na odstránenie obrny počas nasledujúcich dvoch rokov môže hrozbu obrny premeniť na vzdialenú a bledú spomienku.  

Pan Ki-mun je generálnym tajomníkom OSN.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA