Z cudzieho krv netečie

Komisia navrhla vytvorenie európskej prokuratúry. Ako sa k tomu postaví vláda, ktorá chce vraj byť v „skupine najhlbšie integrovaných krajín“?

Záväzok vyplývajúci z Lisabonskej zmluvy nie je jediným dobrým dôvodom, pre ktorý navrhla Komisia vytvorenie európskej prokuratúry. Ako ukazujú štatistiky, viacero členských krajín pristupuje k ochrane finančných záujmov Únie, jemne povedané, laxne. Množstvo podvodov s eurofondami ostáva nevyšetrených, alebo páchatelia nie sú usvedčení. Úrad EÚ pre boj proti podvodom (OLAF) má právomoc prípady vyšetriť, v konaní však musia pokračovať národné prokuratúry.

Medzi členskými štátmi sú podstatné rozdiely – Švédsko vyriešilo všetkých päť prípadov, ktoré mu OLAF posunul, v Nemecku padli odsudzujúce rozsudky v 57 percentách prípadov, na Slovensku ani v Španielsku ani jeden (zo 16 a 54 prípadov, na ktoré upozornil OLAF). Kto chce, môže veriť, že jediným dôvodom je nevina. Pre ostatných je tu staré známe „z cudzieho krv netečie“. Rezignovaný prístup k zneužívaniu verejných peňazí sa v prípade tých európskych mení na ľahostajnosť.

Európsky úrad prokurátora má fungovať decentralizovane. Pracovníci budú začlenení do vnútroštátnych právnych systémov, konať budú v rámcoch národného práva. Čo je však dôležité, koordinovaní a kontrolovaní budú z európskej úrovne. Budú tak odolnejší voči kamaradeschaftom, záujmovým klikám a prepojeniam na národnej úrovni. Určite to nevyrieši všetky problémy. Ak si však vezmeme príklad Slovenska, a odmyslíme si možnosť, že v prípadoch posunutých OLAF-om boli všetci bieli ako ľalie, úspechom bude akýkoľvek výsledok, vyšší ako nula. Okrem toho, eurofondy nie sú jedinou oblasťou, v ktorej národné orgány niektorých štátov pri presadzovaní práva zlyhávajú. Ďalším na rane by mal byť organizovaný cezhraničný zločin. Ale to je beh na dlhú trať.

Aj tento obmedzený návrh Komisie totiž narazí na odpor niektorých členských krajín. Dánsko má v tejto oblasti opt-out. Britská vláda dala jasne najavo, že sa nemieni pridať. Jednomyseľný súhlas je teda nepredstaviteľný. Stále je tu ale možnosť posilnenej spolupráce, na ňu stačí deväť členských krajín, a súhlas ostatných. Slovensko sa k celej veci zatiaľ vyjadruje opatrne. Nuž, vláda má príležitosť ukázať, ako veľmi si prajeme byť v skupine „najhlbšie integrovaných“ krajín. O to viac, že všetci chceme, aby bolo zneužívanie verejných prostriedkov riadne vyšetrené, a vinníci odsúdení. Či nie?

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA