Zabudnutý národ

Oficiálne štatistiky začínajú pri 4 miliónoch, odhady sa blížia k 12. Žijú tu storočia, oveľa skôr ako mnoho z európskych národov začalo snívať o svojom štáte. Európske elity dnes hovoria o „naliehavom probléme“, ktorým je „najvyšší čas sa zaoberať“.

Po sérii Francúzmi organizovaných jednosmerných zájazdov do Bukurešti a Sofie a talianskym nadšením pre podobné akcie, musí Únia naozaj prestať predstierať, že sa jej situácia Rómov v Európe a ich cezhraničné transfery netýkajú, resp. že sa jej týkajú len trochu. Výčitka podpredsedníčky Komisie Redingovej, že Paríž chce riešiť problém „mimo rámca EÚ“ vyznieva ale zvláštne. Hlavne preto, že zatiaľ sa v rámci EÚ (za absencie mnohých lídrov) konali akurát dva Rómske summity. O ich výsledkoch je v Európe skôr ticho.

Španielskemu predsedníctvu však za prípravu v poradí druhého z nich, v Córdobe, a aké-také pozdvihnutie tejto témy patrí aspoň pochvala. Blížiace sa „vyšehradské“ predsedníctva EÚ (MaďarskoPoľsko v roku 2011) sa snáď budú pri finalizovaní svojich agend nie len inšpirovať, ale aj prídu s vlastným vkladom. Skúsenosti na to majú. 

Máloktorý celospoločenský problém európskych rozmerov je poznačený takou infláciou obsahu všetkého čo sa k tomu už kedy povedalo. Volebný manifest slovenskej politickej strany, s ktorým v roku 2006 vyhrala voľby, hlása, že táto strana „vníma postavenie rómskej národnostnej menšiny za nezlučiteľné s postavením Slovenskej republiky v Európe“. A pozri ho. Nie len že je zlučiteľné, ale dokonca sa ukazuje, že ide v Európe o príliš nevytŕčajúci priemer.

 Tému degraduje prílišná politická korektnosť aj spôsob akým príležitostne vyskakuje v politickej diskusii. Cynicky napríklad vyznel cirkus pri híringoch v Európskom parlamente ohľadne údajných protirómskych vyjadrení Maroša Šefčoviča, kde sa obsahovo prázdne obvinenia z rasizmu stali nástrojom v čisto politicko-revanšistickom boji medzi socialistami a ľudovcami.

Smutné je, že za úspech by sa dalo považovať, ak by jediným problémom Rómov bola rasová diskriminácia. Na jej postihovanie má EÚ, aspoň v rovine teoretickej, právny nástroj – antidiskriminačnú smernicu transponovanú do národnej legislatívy. Prehlbujúca sa sociálna segregácia ale spôsobuje, že mnoho Rómov sa k tomu, aby boli diskriminovaní ani nedostane, lebo skrátka nikdy neopustia prostredie osád.

Predsa len, ak sa už nemožno spoliehať na to, že Európanom vadia rómske getá preto, že je to jednoducho nehorázne, mohli by im vadiť ekonomické straty s tým spojené. Tie podľa údajov Svetovej banky, ktoré zazneli v Córdobe, len v troch krajinách EÚ (CZ, RU, BG) dosahujú viac ako 2,6 miliardy eur ročne.

Rómovia patria k EÚ ako akýkoľvek iný národ v jej hraniciach. Ich smolou je, že si nikdy príliš nepotrpeli na inštitucionalizované vzťahy, ktorými je dnes kontinent preplnený. Samotní Rómovia mlčia. Kto počul, či čítal príbeh Róma, ktorý prežil holokaust? Asi aj preto k žiadnemu „Wiedergutmachung“ s týmto národom nedošlo. Pokiaľ nám nebude vadiť tretí svet, napríklad za múrom v Michalovciach, pravdepodobne ani nedôjde.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA