Zásadné zistenie: Moderný maloobchod je pre obyvateľov EÚ prospešný

Postrehy k štúdii Európskej komisie o maloobchode v EÚ.

Siahodlhú štúdiu s názvom „The economic impact of modern retail on choice and innovation in the EU food sector“ vypracovali pre Európsku komisiu spoločnosti EY (Ernst&Young) spolu s Arcadia International a Cambridge Econometrics. Štúdia sa snažila overiť niektoré hypotézy a identifikovať hlavné faktory ovplyvňujúce možnosti výberu potravín a mapovať množstvo inovácií, ktoré pre spotrebiteľov priniesli moderné siete za ostatné desaťročie.

Hlavným cieľom analýzy, ktorá bola vykonaná v období od mája 2013 do septembra 2014, bolo zmapovať vývoj šírky ponuky a inovácií, ktoré ovplyvnil moderný maloobchod. Ten zahŕňa hlavne nadnárodné reťazce a obchodné siete, riadiace sa istými štandardmi maloobchodného predaja. Opakom moderného je tradičný retail, kam môžeme zahrnúť trhový a ambulantný predaj, predaj z dvora a pod.

Vo vyše 450 stranovej analýze sa jej zhotovitelia dopracovali k niekoľkým záverom. Jedným z nich je fakt, že spotrebitelia na jedlo a nealkoholické nápoje utrácajú približne 13 % z celkových výdavkov. Významným míľnikom bola podľa štúdie  svetová kríza, ktorá mala preukázateľný vplyv na šírku ponuky a inovácie. Hlavným, i keď málo prekvapujúcim konštatovaním je, že moderný retail je pre spotrebiteľov v EÚ prospešný. Konkurenčný boj sietí stláča cenu výrobkov a núti siete, aby kontinuálne prinášali inovácie a zväčšovali šírku a hĺbku ponuky (pozn. zjednodušene je šírka sortimentu, napr. počet výrobcov káv, hĺbka ponuky potom rôzne druhy kávy – instantná, bezkofeínová, zrnková, bio, veľké, malé balenia…). Spotrebiteľ tak má dnes na výber z oveľa širšieho sortimentu, ako pred desiatimi rokmi, v roku 2004.

Analýza rozdeľuje členské štáty z pohľadu moderného retailu do troch kategórií:

1) Štáty, kde boli moderné predajne ešte pred rokom 2000 (realizovali aspoň 65 % z celkového predaja potravín) a naďalej si udržiavajú vysoký podiel na trhu. Patrí sem napríklad Nemecko, Fínsko, Veľká Británia, Švédsko, Francúzsko, Luxembursko alebo Rakúsko.

2) Štáty, kde sa moderné maloobchodné prevádzky rozvíjali od roku 2000 a v roku 2011 bolo ich pokrytie výrazne vyššie ako v roku 2000 (aspoň 20 % trhu). Patrí sem napríklad Holandsko, Estónsko, Belgicko, Írsko, ŠpanielskoPortugalsko, MaďarskoSlovensko. Autori štúdie poukazujú na fakt, že napríklad Rumunsko, Lotyšsko alebo Slovensko zažili za sledované desaťročie doslova masovú expanziu sietí, pričom štáty ako Taliansko alebo Grécko, ktoré boli na rovnakej štartovacej línii, neboli svedkami podobného rastu. Z pohľadu Slovenska túto skutočnosť možno pripísať aj legislatíve, ktorá nekorigovala živelný rast sietí. Jednoducho nebola v danom čase dostatočne pripravená a doteraz je skôr reaktívna ako proaktívna.

3) Štáty, kde síce prišlo k významnému rozvoju moderného maloobchodu, ale jeho penetrácia pri porovnaní s ostatnými členskými štátmi zaostala (tvorí menej ako 50 % z celkového trhu s potravinami v roku 2011). Sem štúdia zaradila Lotyšsko, Poľsko, Cyprus, Bulharsko alebo Rumunsko.

Najbežnejším formátom moderného maloobchodu sú supermarkety, ktoré predstavujú priemerne 56 % všetkých moderných maloobchodných predajní v EÚ, nasledované sú diskontnými prevádzkami (okolo 38 %) a hypermarketmi (okolo 6 %). V uplynulom desaťročí prišlo k nárastu počtu všetkých typov sledovaných obchodov, a to s vyšším rastom počas obdobia pred krízou, než po roku 2008. Príčinou súčasného stavu je aj skutočnosť, že po vypuknutí globálnej krízy sa rast počtu diskontov a hypermarketov spomalil, pričom rasť počtu supermarketov len mierne spomalil. Supermarketom sa darilo najlepšie na Cypre, v Rumunsku, v Estónsku a na Slovensku (u nás podľa Planet Retail to bol nárast o 3,2 % z 1659 prevádzok v roku 2004 na 2127 prevádzok v roku 2012). Druhým dôvodom, ktorý štúdia neuvádza, je pokrízová zmena spotrebiteľského správania, ktorá pretrváva až dodnes. Zákazníci nakupujú častejšie a realizujú menšie nákupy v blízkosti svojho bydliska. V nákupnom košíku preferujú tovar s rozumným pomerom ceny a kvality a sú ochotní akceptovať i vyššiu cenu, ak ide o tovar z miestnej proviniencie. Tento komfort nákupu poskytujú zákazníkom práve supermarkety a tzv. convenience stores, kompaktné predajne s plochou 250-300 m2 v pešej vzdialenosti od bydliska. Supermarket štúdia EK definuje ako prevádzku s rozlohou 400 – 2499 m2, pričom podľa iných analýz je tendenciou oproti minulosti zmenšovať výmeru prevádzok a ponúkať „len“ 3000 až 4000 položiek.

Z pohľadu šírky ponuky štúdia konštatuje, že zákazníci všeobecne mali k dispozícii viac možností výberu, vďaka väčšiemu počtu dodávateľov sietí. Veľmi malá pozitívna korelácia existuje medzi výberom a šírkou ponuky tzv. privátnych značiek. Autori štúdie merali počet výrobkov na základe čiarových kódov a zistili, že najväčší nárast šírky ponuky je v produktových kategóriách cereálie, káva, jedlé oleje a minerálne vody, naopak najmenší v kategóriách dezerty, mrazená zelenina, syry a maslá / margaríny. Užšiu segmentáciu už nemožno zo štúdie vyčítať, sledovala len 23 kategórií. Obľuba kávy a kávovín je stúpajúca a robí z EÚ významný trh, nielen pre túto komoditu, ale aj kávovary, ktorých predaj za posledné roky vyletel raketovým tempom

Štúdia si tiež všimla nepomer požiadaviek reťazcov a možností dodávateľov. Mnohé produkty, ktoré mohli rozšíriť ponuku sa na regál jednoducho nedostanú, pretože lokálny dodávateľ nie je schopný zaručiť kontinuálny objem dodávok. Napokon štúdia sucho konštatuje, že na výber spotrebiteľov má vysoká koncentrácia dodávateľov zanedbateľný vplyv a navyše znižuje počet inovácií výrobkov.  

Z pohľadu inovácií sa trendy opäť líšili kategória od kategórie. V súlade s trendmi rástli v období 2006 – 2012   len tri kategórie výrobkov (dojčenská výživa, cereálie,  predjedlá / pizze) zaznamenali medziročný rast, ďalšie tri (čokoláda, nealkoholické nápoje, jogurty) zostali stabilný a zvyšok sledovaných kategórií klesal. Paradoxne minerálne vody, ktoré rozšírili ponuku retailu, boli jedny z tých, ktoré neboli príliš inovatívne. Všeobecne sa inovácie zamerali hlavne na obaly, a to pri všetkých analyzovaných produktoch a vo väčšine sledovaných členských štátoch. Rast inovácií – opäť bez prekvapenia – zbrzdila kríza. Mnoho firiem priškrtilo výdavky, vrátane vývoja a uvádzania noviniek.

Desať rokov je dlhé obdobie. Už len za posledných 12 mesiacov prešiel maloobchod značnými zmenami. Spoločnosti prehodnocujú pôsobenia na trhu, prichádza k predajom celých sietí napr. Interspar spoločnosti Ahold v Českej republike alebo real,- reťazcu Auchan v Rumunsku. I tieto skutočnosti majú vplyv na šírku sortimentu a tlak na inovácie. V konečnom dôsledku spotrebiteľ nakupuje na základe svojich zvykov, za „správnu“ (nie nutne najnižšiu) cenu a na úrovni kategórií: ide kúpiť buď konkrétnu značku alebo „kávu“.

Juraj Púchlo pôsobí ako šéfredaktor odborného magazínu IN STORE Slovakia, zameraného na dodávateľský reťazec. Problematike maloobchodu sa venuje od roku 2005, pravidelne je členom komisií v súťažiach zameraných na retail, kreativitu a obaly. Prispieva do magazínov Next Future, Generácie, In Train, Grand Residence a Development News.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA