Žiť ako Nór

Kto by nechcel byť ako Nóri? Blahobyt, krásna príroda, no najmä žiadne záväzky voči tomu prehnitému prebyrokratizovanému večnou krízou postihnutému bruselskému molochovi.

Je to vlastne vec štatistiky. Skôr či neskôr sa ten „argument“ v diskusii vždy objaví – Slovensko by si malo brať príklad z Nórska. Nemyslí sa tým nórska rovnostárska spoločnosť, sociálny systém postavený na redistribúcii bohatstva, a pravdepodobne ani ochota pomáhať chudobnejšej časti planéty. Objektom obdivu je nórske ne-členstvo v EÚ. Má dokazovať, že relatívne malá krajina dokáže prosperovať aj mimo tohto klubu. A potom prečo nie aj Slovensko? Veď kto by nechcel žiť, ako Nór?

Tentokrát argument použil môj obľúbený euro-kritik počas diskusie na Ekonomickej univerzite. Aby sme boli féroví a nehádzali „vinu“ na jednu hlavu, možno sa len inšpiroval podobnými volaniami britských euroskeptikov. Abstrahujme nateraz od relevantnosti porovnania. (Vzdialene relevantné začne byť napr. v momente, keď objavíme pod Liptovskou Marou výdatné náleziská zemného plynu, a náš politický establišment v sebe objaví netušenú schopnosť toto bohatstvo nerozkradnúť, ale spravodlivo prerozdeliť a múdro investovať. Vyčíslenie pravdepodobnosti prvého, či druhého, nechám na čitateľa.) Zaoberajme sa omnoho zaujímavejšou otázkou – ako nezávislí tí Nóri vlastne sú?

Vzťahy medzi Nórskom a EÚ upravuje Zmluva o EHP (Európskom hospodárskom priestore). Okrem iného dáva Nórsku prístup do jednotného trhu EÚ. Samozrejme, musí akceptovať a do národnej legislatívy vniesť všetky relevantné európske pravidlá. Nórsko teda musí plne aplikovať acquis týkajúce sa štyroch slobôd (voľný pohyb tovaru, služieb, osôb, kapitálu), vrátane súvisiacich regulácií z iných oblastí (doprava, hospodárska súťaž, ochrana spotrebiteľov, sociálna politika, životné prostredie…), s minimálnym vplyvom na ich tvorbu. Nórski zástupcovia sú prizývaní na expertnej úrovni, v procese prípravy legislatívnych návrhov (na pôde Komisie), hlasujú však len členské štáty.

Zo spoločných pravidiel je vyňaté poľnohospodárstvo a rybolov. Vďaka tomu si Oslo zachovalo určitý priestor pre samostatné rozhodnutia (a výsledkom je zatiaľ environmentálne a sociálne udržateľnejšia politika, než európska), no akékoľvek produkty smerujúce na európsky trh už musia spĺňať pravidlá EÚ. Naviac je na nich uvalené clo.

Pokiaľ ide o ostatné oblasti, Nórsko participuje vo viacerých európskych agentúrach a programoch (vzdelávanie, výskum, kultúra a pod.), bez hlasovacích práv. Finančne prispieva na oblasť sociálnej a ekonomickej kohézie. Nórsko pristúpilo k Schengenu. V zahranično-politickej oblasti je zapojené do pravidelného politického dialógu na ministerskej a expertnej úrovni, zúčastňuje sa na obrannej spolupráci v rámci spolupráce EÚ-NATO. Správa nórskej vlády z októbra 2012 konštatuje, že krajina je „z troch štvrtín“ integrovaná do EÚ. Vo väčšine oblastí bez hlasovacích práv…

Možno majú Nóri dosť dobrých dôvodov, prečo takýto stav akceptovať. Možno niekto naozaj úprimne verí, že by bol takýto model vzťahov s EÚ pre Slovensko výhodnejší. Ak by niekomu pripadalo porovnávanie Slovenska s Nórskom neprimerané, prečo nerozšíriť obzor? Veď EFTA má aj iných členov! Iste, Island teraz prechádza „zložitým obdobím“. Bankovníctvo nepôsobí ako atraktívny biznis model, čo zas tak trochu diskvalifikuje Švajčiarov. Ešte je tu Lichtenštajnsko – mohli by sme vydávať poštové známky.

Prečo sa rovno nevrátiť k mečiarovskej koncepcii „mosta medzi východom a západom“?

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA