Životné prostredie je predsa rovnako dôležité ako ekonomika!

V súčasnej hospodárskej kríze je ťažké nesúhlasiť s názorom, že by sme mali všetko naše úsilie zamerať na pracovné miesta a rast, ale stačí to ako skutočne dlhodobé riešenie? Nie!

Vládnuce strany, ktoré každých pár rokov čelia voľbám, síce môžu byť v pokušení hľadať krátkodobé riešenia, ale každý, komu záleží na budúcnosti tejto planéty a osude budúcich generácií, zistí, že sa musíme sústrediť aj na to, aké pracovné miesta a aký rast vytvárame. Naše ekonomiky musíme nielen zlepšiť, ale aj zmeniť.

Pri hľadaní riešení nesmieme byť otrokmi terajších ekonomických štruktúr – mali by sme sa radšej zamerať na vytváranie stimulov pre transformáciu, ktorá zabezpečí udržateľnú budúcnosť. Súčasná hospodárska kríza je najmä výsledkom nadmerného požičiavania financií, ale nie je to jediný druh pôžičky, ktorý charakterizuje našu dobu.

Počas 20. storočia sa naša hospodárska produkcia zvýšila štyridsaťnásobne a životná úroveň enormne vzrástla. Teraz si však začíname uvedomovať, že tento rast má svoju cenu a opieral sa o neudržateľné využívanie obmedzených zdrojov – palív, kovov, nerastov, lesov, vôd, ekosystémov atď. Pred 100 rokmi, keď žilo na svete 1,5 miliardy ľudí, sa to nezdal byť až taký veľký problém. Dnes je nás 7 miliárd a zdroje nevyhnutné pre hospodársky blahobyt sú čoraz vzácnejšie a drahšie. Do roku 2050 dosiahne počet obyvateľov 9 miliárd a v krajinách ako Čína alebo India dôjde k vzostupu strednej triedy, keď ľudia budú chcieť mať relatívne komfortný život, tak ako ho dnes väčšina pozná väčšina Európanov.

Ak budeme naďalej využívať dostupné zdroje týmto tempom, na prežitie by sme potrebovali ešte dve planéty. Veľkosť našej planéty a jej zdroje zmeniť nemôžeme, ale môžeme zmeniť naše myslenie a náš prístup. Odpoveďou na nedostatok zdrojov nie je zastaviť hospodársky rast, ale používať menej zdrojov a z nich vyrábať viac a tiež nahrádzať, znovu používať a recyklovať to, čo vyrobíme. Po priemyselnej revolúcii a revolúcii v oblasti informačných a komunikačných technológií potrebujeme ďalšiu – revolúciu zdravého rozumu. Musíme sa pozerať za hranice zajtrajška a zásadne zmeniť spôsob našej výroby a spotreby. Musíme prestať mrhať zdrojmi a začať žiť v súlade s fyzickými a biologickými hranicami tejto planéty. Stručne povedané, musíme efektívne využívať zdroje.

Ochranári a priemyselné odvetvia musia ukončiť svoje staré spory a spolupracovať ako partneri. Harmónia medzi ekonomikou a životným prostredím je nielen možná, ale aj nutná. Efektívne využívanie zdrojov a konkurencieschopnosť sa navzájom nevylučujú. Už dnes vidíme, že európske krajiny, v ktorých sa zdroje využívajú najefektívnejšie, patria takisto k tým najkonkurencieschopnejším.

Nejde o náhodu. Európa musí začať s touto zmenou hneď, aby v budúcnosti patrila medzi lídrov. Máme inú možnosť? Vzhľadom na uvedené fakty a silnú závislosť Európy na dovoze mnohých strategických zdrojov, ktoré sú čoraz vzácnejšie a budú pravdepodobne drahšie, je odpoveď jasná – nie. Prechod na efektívne využívanie zdrojov je nevyhnutnosťou. Máme však možnosť riadiť túto zmenu, tak aby bol tento prechod menej bolestivý pre podniky, ktoré potrebujú čas prispôsobiť sa, a aby sa viac oplatil tým, ktoré ho zvládnu rýchlejšie.

To znamená zakomponovať efektívne využívanie zdrojov do každej našej činnosti – od odpadového hospodárstva po výskum a vývoj, energetiku, dopravu, stavebníctvo, priemysel, poľnohospodárstvo, obchod atď. S tým bude súvisieť aj poskytovanie ekonomických a trhových stimulov.

Regulačné orgány môžu napríklad zmeniť správanie spotrebiteľov a trhové správanie tým, že zaistia, aby ceny odrážali skutočnú hodnotu zdrojov, prenesú daňové zaťaženie z práce na zdroje a odstránia subvencie škodlivé pre životné prostredie. Môžeme podporovať ekologické inovácie a vyžadovať ekologické verejné obstarávanie. Môžeme investovať do výskumu a technológií, ktoré tento trend podporujú.

Vy a ja, my ako spotrebitelia, môžeme dobre informovanými rozhodnutiami veľkým dielom prispieť k zmene našich ekonomík. Len v Európe sa každoročne spotrebuje 16 ton materiálu na osobu, z čoho 6 ton sa zmení na odpad. Môžeme sa rozhodnúť kupovať si výrobky, ktoré sú vyrábané udržateľne, spotrebúvajú menej energie, majú menšie balenia, dlhšiu životnosť, môžu sa opraviť alebo recyklovať.

Európska komisia zverejní 20. septembra plán, v ktorom načrtne, ako môžeme dosiahnuť rast, ktorý je podstatný pre náš budúci blahobyt a prosperitu a ktorý zároveň vychádza z efektívneho využívania zdrojov. Nepredstierame, že už máme všetky odpovede alebo prostriedky na vyriešenie tohto komplexného problému. Premeniť našu ekonomiku na ekonomiku, ktorá bude zdroje využívať efektívne, je celosvetová výzva, na ktorej sa budú musieť podieľať všetci – vlády a medzinárodné organizácie, priemysel a investori, ako aj občania a mimovládne organizácie. Som však optimista v tom, že sa nám to podarí, pretože ak existuje zdroj, ktorého má Európa dostatok, je to práve vynachádzavosť. Ak do zvýšenia produktivity využívania zdrojov a znižovania nášho vplyvu na životné prostredie vložíme toľko energie a vynachádzavosti, ako do zvyšovania produktivity práce prostredníctvom technologických a podnikateľských inovácií, môžeme z našich ekonomík urobiť udržateľné ekonomiky.

Efektívnejšie využívanie zdrojov je jedna z kľúčových štrukturálnych zmien, ktorú naše ekonomiky potrebujú. Ak zlyháme, obávam sa, že budúca generácia bude našu súčasnú hospodársku krízu považovať za ľahko zdolateľnú v porovnaní s tou, ktorá ju môže čakať.

Janez Potočnik je komisárom EÚ zodpovedným za životné prostredie. Na univerzite v Ľubľane (Slovinsko) získal titul PhD v odbore ekonómia.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA