Zmeny zmlúv stále nie sú mŕtvou témou

Výsledky minulotýždňového summitu sú pre mnohých sklamaním. EÚ čelí dlhodobej kritike, že nedokáže radikálne riešiť dlhovú krízu v eurozóne. Lenže na to, aby mohla konať rýchlejšie, musí sa zmeniť a po ceste plátať trhliny v architektúre menovej únie a upúšťať od opatrení, ktoré sa nevyplatili. Lídri si zároveň nechali viaceré dvierka otvorené.

Nemecká kancelárka Angela Merkelová a francúzsky prezident Nicolas Sarkozy pri predstavovaní svojho plánu dali vopred najavo, že nebudú hľadieť na odpor. Síce chceli dohodu na riešení dlhovej krízy v eurozóne, vrátane zmien úniových zmlúv, dosiahnuť na úrovni celej EÚ, po tvrdom nie Veľkej Británie pristúpili na plán B. Vpred má ísť teda sedemnásť krajín eurozóny a deväť si má rozmyslieť, či sa pridajú. Predbežné áno povedalo šesť krajín, dve potrebujú získať mandát a najviac váha Maďarsko.

Fiškálna dohoda zaväzuje k vyrovnaným rozpočtom, dlhovým brzdám v ústavách, vnútroštátnym predpisom automatických korekčných mechanizmov a spolupracovať s Komisiou na štrukturálnych reformách a pri odstraňovaní makroekonomických nerovnováh. Lídri sa takto snažia zaceliť nedostatky v architektúre eurozóny. Už dávno totiž museli prelomiť tabu a uznať, že menová únia nemôže fungovať bez fiškálnej únie a že bez koordinácie fiškálnych politík to ďalej nepôjde. Najmä z pohľadu kredibility celého bloku smerom navonok.

Vzhľadom na odpor Londýna, k zásadnej zmene zmlúv nedôjde. Niečo pôjde formou sekundárnej legislatívy a druhá časť formou medzivládnej dohody.  Nič však ešte nemusí byť stratené, pretože takto začala aj Schengenská dohoda, ktorá sa nakoniec do úniových zmlúv dostala. Okrem toho lídri aj v záveroch zdôraznili, že sa zmien nevzdávajú:  „Cieľom aj naďalej ostáva zahrnúť tieto opatrenia do zmlúv Únie.“

Lídri sa zároveň rozhodli zmierniť postoj voči súkromnému sektoru a zaviazali sa, že v rámci trvalého eurovalu budú postupovať podľa pravidiel, ktoré uplatňuje Medzinárodný menový fond. Eskalujúce problémy v uplynulých týždňoch, ktoré vyvrcholili hrozbou agentúry Standard & Poor’s, že zníži rating pätnástim zo sedemnástich krajín eurozóny, mnohí považujú za dôsledok práve októbrovej dohody na druhom záchrannom balíku Grécku, v rámci ktorého súkromní investori súhlasili s 50-percentným odpisom dlhu krajiny.

Najväčším predsummitovým strašiakom však bol návrh na zrušenie práva veta pri niektorých rozhodnutiach, aby sa rozhodovacie procesy zrýchlili. Poučenie vyplýva z problémov pri ratifikácii posilneného dočasného eurovalu, ktoré sa najvýraznejšie prejavili práve na Slovensku a to pádom vlády. Lídri chcú, aby trvalý mechanizmus nadobudol platnosť už v polovici budúceho roka a nie roka 2013. Prekvapenia by sa však konať nemali. Zmluva totiž nadobudne platnosť vo chvíli, keď ju schvália štáty s podielom na kapitálových záväzkoch na úrovni 90 %. Pokiaľ ide o prijímanie rozhodnutí, veto nebude platné v prípade veľmi vážnych situácií ako hrozba bankrotu krajiny alebo pádu eura.

Summit teda neskončil úplným francúzsko-nemeckým víťazstvom, hoci na druhej strane, mnohé elementy sa do záverov dostali, aj keď vo veľmi oklieštenej forme. Sarkozy a Merkelová trvali na tom, že dohoda bude, a teda aj je. Či v tejto forme získa dôveru trhov či ratingových agentúr, je otázkou najbližších dní. Zatiaľ však vytvára skôr veľa právnych neistôt. Medzivládna dohoda sa totiž chce opierať o inštitúcie EÚ, najmä Európsku komisiu a Súdny dvor EÚ. Britský premiér David Cameron však hneď po summite vyhlásil, že inštitúcie EÚ patria dvadsiatim siedmim krajinám a že zmluva v rámci zmluvy by viedla k tomu, že exekutíva aj súd by slúžili dvom pánom naraz.

Komentár bol s miernou úpravou publikovaný v denníku Pravda (13. decembra 2011)

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA