Zúfalé grécke referendum s nedoziernymi dôsledkami

Grécka dráma dosiahla svoje finálne dejstvo a vinu na tom majú obe strany, píše grécky akademik zo SciencesPo.

V januárových voľbách dostal Alexis Tsipras jasný mandát nanovo vyjednať grécky záchranný program, ktorý umožní ekonomický rast a uvoľní extrémne ekonomické podmienky, ktoré zažíva väčšina gréckej populácie.

Nová grécka vláda sa ukázala by v rokovaniach omnoho flexibilnejšia ako si mnohí mysleli. Pomerne rýchlo upustila od svojej predvolebnej požiadavky na odpísanie 60 % nominálnej hodnoty gréckeho dlhu.

Okrem toho súhlasila s väčšinou požiadaviek veriteľov, napríklad so zvýšením DPH na niektoré produkty, so sériou privatizácií a nepriamym znížení miezd a dôchodkov cez zvyšovanie sociálneho poistenia. Otvorenými otázkami v rokovaniach zostali výška DPH na potraviny a niektoré služby (napríklad na ubytovacie služby) a najmä grécka požiadavka, aby veritelia uznali, že grécky dlh je neudržateľný a prisľúbili nejakú formu úľavy v nasledujúcich mesiacoch.

Veritelia v novembri 2012 odpis dlhu sľúbili za predpokladu, že Grécko dosiahne primárny rozpočtový prebytok. Keď sa to Grécku podarilo, postupne v tejto otázke otočili. Keďže sa Tsiprasovi nepodarilo zároveň uvoľniť úspornú politiku aj dlhové bremeno, ocitol sa v ťažkej pozícii. Aj keby sa požiadavkám veriteľov podvolil, ďalšie škrty by neprešli cez grécky parlament a aj keby áno, spôsobili by medzi obyvateľstvom, zažívajúcom bezprecedentný pokles životnej úrovne, silné sociálne nepokoje.

Ak by ale grécky premiér návrhy veriteľov odmietol, grécky bankový systém by skolaboval a mzdy a penzie by sa v júli nevyplatili. Ocitol sa zahnaný do rohu a preto sa v rýchlosti rozhodol preniesť rozhodnutie na ľudí.

Viacero komentátorov referendum privítalo, vraj dáva Grékom príležitosť demokraticky si zvoliť vlastný osud. Ale o čom presne budú hlasovať? Oficiálne sa majú rozhodnúť za alebo proti šesťmesačnému programu reforiem podľa predstáv veriteľov.

No len málokto verí, že toto je to, čo je v stávke. Počas piatkového prejavu k národu Tsipras vyzval ľudí, aby návrh odmietli, vychádzajúc z presvedčenia, že jeho odmietnutie neohrozí miesto Grécka v eurozóne ale posilní kapacitu vlády negociovať. Opäť, málokto mu uveril.

Gréci, medzinárodné médiá ako aj veritelia vnímajú otázku v zmysle „áno“ alebo „nie“ euru. Bez ohľadu na zámery vlády a jej uistenia, pravou zostáva, že odmietnutie návrhu bude interpretované ako žiadosť o odchod z eurozóny.

Na druhej strane, následky prijatia návrhu veriteľov by tiež zahnali túto a  budúce vlády do kúta lebo ich to zaviaže akceptovať bezvýchodiskový úsporný program a prakticky opustiť požiadavku na odpustenie dlhu, o ktorom si len málo ľudí myslí, že je udržateľný.

Pár dní, ktoré zostávajú bude formovať budúcnosť Grécka a Európy v extrémne jedovatom prostredí. Syriza a ich koaliční partneri otvorene obviňovali opozíciu z toho, že sa spojila s veriteľmi proti záujmom gréckych ľudí. Opozičné strany zase obviňovali vládu, že obetovala dlhodobý grécky projekt zotrvať v EÚ, aby zachránili vlastnú politickú budúcnosť.

Nerealistický predvolebný sľub gréckej vlády ako aj neochota veriteľov priznať si jasné zlyhanie katastrofického úsporného programu otvorili pre Grécko aj pre EÚ Pandorinu skrinku. Ako sa Gréci stavajú do radov pred bankami a supermarketmi a pocit národnej polarizácia sa posilňuje, grécka dráma dosiahla svoje finálne a najbolestnejšie dejstvo.

Autor je vedecký pracovník na Centre de Recherches Politiques (CEVIPOF), SciencesPo v Paríži. 

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA