Zvýšenie poplatkov za skládkovanie je kľúčové pre naše odpadové hospodárstvo

Pre obce je dnes výhodnejšie dať odpad na skládku ako ho nechať zhodnotiť.

Ivana Maleš je zakladateľkou Inštitútu cirkulárnej ekonomiky.

Miera recyklácie na Slovensku dosahuje úroveň 15 – 20 percent, kým ostatné krajiny EÚ dosahujú v priemere 46 percent. Cieľ, ktorému sme sa ako krajina EÚ zaviazali je, že do roku 2020 budeme triediť a recyklovať minimálne 50 percent našich odpadov.

Ako jeden z kľúčových dôvodov prečo sa na Slovensku nedarí zvýšiť mieru recyklácie je fakt, že skládkovanie je lacné a v mnohých prípadoch sa recyklovať (z ekonomického hľadiska) neoplatí, a tak množstvo odpadov stále končí na skládke.

Všetky krajiny, ktoré si prešli zmenou poplatkov za skládkovanie a poplatky zvýšili, zmenili aj ciele dosiahnuté v oblasti zhodnotenia a recyklácie. Dosahujú ich v oveľa vyššej miere.

Slovensko je na 27. mieste z 28 krajín EÚ v oblasti zhodnocovania a recyklácie odpadov. Horšie výsledky v tejto oblasti dosahuje iba Malta, ktorá skládkuje až 98 percent odpadov.

Inde platia 60 – 120 eur

Priemerná cena za uloženie jednej tony odpadu na skládku je na Slovensku 25 eur. Slovenský poplatok je v porovnaní s okolitými krajinami so sadzbami na úrovni 60 – 120 eur naozaj nízky.

Ministerstvo životného prostredia už dalo návrh vyhlášky, kde je zahrnuté zvýšenie poplatkov za skládkovanie. Poplatky sú stanovené na základe reálneho prieskumu potrieb odpadového hospodárstva.

Skládkovacie poplatky: Nemôžeme si dupnúť, odkázalo ministerstvo aktivistom

Väčšina organizácií verí v zmenu, ktorá nastane po tom, ako sa zvýšia poplatky za ukladanie odpadov na skládky. Všetky veria v to, že podmienky pre zvýšenie miery recyklácie a z hodnotenia odpadov na Slovensku sa zlepšia.

Patria medzi ne neziskové organizácie, zberové spoločnosti, organizácie zodpovednosti výrobcov, firmy, ktoré platia poplatky za triedený zber na obciach a aj samotné obce.

Recyklácia nekonkurencieschopná

Táto zmena je pre Slovensko kľúčová, nakoľko je jednou z mála krajín, ktorá má veľmi nízke poplatky za skládkovanie.

Nízka cena skládkovaného neumožňuje recyklácii ani inej forme zhodnotenia odpadov byť konkurencieschopnou. Pre obce je výhodnejšie problémovú komoditu dať na skládku vo vlastnom alebo susednom katastri ako ju odviesť do zariadenia, ktoré túto komoditu zhodnotí energeticky alebo materiálovo.

Zvýšenie poplatku za skládkovanie vítajú aj obce, ktoré majú vo svojom katastri skládky. Vedia, že ak sa životnosť skládky predĺži o 10 – 15 rokov, budú aj tieto obce dostávať príspevky oveľa dlhšie obdobie ako v prípade, keby životnosť skládky skončila a príspevky by už nedostávali.

Málo aj v prepočte na mzdy

Najväčšia výzva v podobe zmeny poplatkov je však na obciach, nakoľko to ovplyvní aj poplatky obyvateľov za odpady.

V celkovom prepočte pôjde iba niekoľko eur na obyvateľa, nakoľko obyvatelia už neplatia poplatky za triedený zber. Náklady za nich platia organizácie zodpovednosti výrobcov.

Zelená ekonomika: Firmy a spotrebitelia nie sú ani informovaní

Okrem toho obyvatelia Slovenska platia za odpady veľmi málo v porovnaní s okolitými krajinami. Priemerný poplatok za odpady je okolo 25 eur/osobu/rok, v niektorých obciach je to aj 10 eur/osobu/rok.

V okolitých a iných krajinách EÚ je poplatok za odpady 120 – 150 eur/osobu/rok. Častým protiargumentom je vyššia priemerná mzda v týchto krajinách. Keď však prepočítame náklady na odpady na osobu/rok za odpady oproti priemernej mzde, vyjde nám, že obyvatelia na Slovensku platia iba  0,22 percenta z celkovej priemernej ročnej mzdy, kým v krajinách EÚ, kde je priemerná mzda 2 – 3-krát vyššia, je to až 4,7 percenta.

Obce čakajú na legislatívu

Zvýšenie poplatkov však nie je univerzálnym riešením pre zmenu v podmienkach recyklácie.

Obce na Slovensku majú za cieľ plniť určité povinnosti v zmysle zákona o odpadoch a príslušných vykonávacích predpisov. Vo veľkej väčšine prípadov sa zmeny na samosprávach dejú po tom, ako sa zmení legislatíva.

Máloktorá obec má presne stanovené ciele a plán ako ich plniť v priebehu jedného, troch či piatich rokov.

Obce sú si zároveň vedomé, že vybudovaním pohodlnej infraštruktúry pre obyvateľov vytvoria určitý komfort a triedenie sa zlepší. To je ďalší faktor, ktorý ovplyvňuje zvýšenie miery recyklácie.

Zaplať, koľko vyhodíš

Zlepší sa to však hlavne u obyvateľov, ktorí majú už vnútornú motiváciu. Problémom zostávajú obyvatelia, ktorí okrem finančnej motivácie inú nemajú.

Preto je v tejto súvislosti dôležité nastaviť systém PAYT (Pay As You Throw – zaplať, koľko vyhodíš), kde sa poplatky za zmesový komunálny odpad stanovujú na vysokú úroveň (neoplatí sa byť nezodpovedný). Tých obyvateľov, ktorí triedia, odmeňuje znížením poplatku za odvoz odpadov.

S tým je spojená aj evidencia odpadov na úrovni samotného občana. Aj keď sa táto realita môže zdať ako vzdialená, niektoré obce na Slovensku už testujú prevádzku vlastných evidenčných systémov a niektoré už pri výbere zberovej spoločnosti kladú podmienku evidencie odpadov do podmienok verejného obstarávania.

Zlepšiť informovanosť obyvateľov

Všetky tieto podmienky sú dôležité na to, aby sa miera triedenia zvýšila.

Dôležitý je ešte odbyt surovín, ale aj ten by sa dal vyriešiť keby bol konkurencieschopný oproti iným spôsobom zhodnotenia alebo dokonca zneškodnenia už vytriedených materiálov.

Posledná a veľmi dôležitá podmienka, ktorá výrazne ovplyvňuje celú situáciu, je úroveň informovanosti obyvateľov.

Obyvatelia sú pôvodcovia odpadov. Kvalita výrobkov, ktoré kupujú a ich následné triedenie, keď tieto sa stanú odpadom, výrazne ovplyvňuje, ako sa s odpadmi ďalej na Slovensku nakladá.

1 Comment

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA