Ako chce Európa kontrolovať čínske investície

Európska únia nemá jednoznačný postoj k blokovaniu čínskych akvizícií strategických podnikov, píše Fraser Cameron.

Fraser Cameron je hlavným poradcom v Cambre Associates a riaditeľ Centra pre EÚ-Áziu.

Robert Lighthizer, obchodný zástupca Spojených štátov, minulý týždeň spustil vyšetrovanie nekalých obchodných praktík Číny. Peking údajne požadoval alebo si sám uzurpoval americké duševné vlastníctvo a technológie za to, že Američanom povolí investície v krajine.

Ak vyšetrovanie, ktoré môže trvať 12 – 18 mesiacov, obvinenie preukáže, na čínsky dovoz do Spojených štátov môžu byť uvalené odvetné clá.

Tento krok prišiel v čase prekvapivých medových týždňov medzi Spojenými štátmi a Čínou po aprílovom stretnutí ich prezidentov. Napriek tomu, že Donald Trump počas predvolebnej kampane obviňoval Čínu z manipulácie menového kurzu a odsúdil jej veľký obchodný prebytok so Spojenými štátmi, po zvolení do úradu zaujal mäkší prístup.

Ten mal zabezpečiť, že Čína podporí tvrdšie sankcie proti Severnej Kórei. Najnovšie však Biely dom usúdil, že si Peking zaslúži výstrahu.

Európske podniky sa cítia diskriminované

Európska komisia tento týždeň dokončuje súbor opatrení, ktoré umožnia prísnejšie kontroly čínskych investícií v Európe. Predpokladá sa, že opatrenia predstaví šéf Komisie Jean-Claude Juncker počas svojho prejavu o stave Únie 13. septembra.

Podnet prišiel od európskych podnikov, ktoré sú čím ďalej, tým viac frustrované zo situácie, ktorú označujú ako nerovné podmienky hospodárskej súťaže pre európskych a čínskych investorov. Určitý čas dokonca európska obchodná komora v Pekingu lobovala za to, aby sa EÚ reagovala, napríklad odvetnými clami.

Teraz podniky získali podporu dôležitých európskych hráčov – Francúzska, Nemecka a Talianska. V dokumente, ktorý koncom júla tieto tri štáty doručili Komisii, poukazujú na rastúci počet dôkazov diskriminácie, najmä v prípade štátnych spoločností. Podľa nich chce takto Čína získať najmodernejšie európske technológie v kľúčových priemyselných odvetviach.

Číňania majú záujem o strategické podniky, západné štáty chcú viac kontroly

Motívy majú politické pozadie a sú súčasťou stratégie „Made in China 2025“. V dokumente sa uvádza, že súčasná národná legislatíva na takúto hrozbu nepostačuje a vyzýva preto na kroky na úrovni EÚ.

Komisia má monitorovať akvizície

Dokument nenavrhuje žiadnu zmenu kompetencií členských štátov, z ktorých väčšina má kontrolné mechanizmy.

Odporúča však novú legislatívu, ktorá by sa týkala situácie, keď investor mimo EÚ (v preklade Čína) nadobudne alebo posilní svoje hlasovacie právo a získa tak na podnik významný vplyv.

Ďalej navrhuje, aby členské štáty mohli konzultovať s Komisiou akvizície európskeho významu. To sú také, ktoré prekračujú národnú úroveň a obsahujú hodnotové reťazce, odvetvia, produkciu a know-how Únie (napríklad sieťové odvetvia).

Štáty tiež navrhujú, aby bola Komisii formálne pridelená úloha analyzovať a monitorovať zahraničné akvizície v Európe. Údaje jej majú poskytnúť členské štáty, prípadne iné zdroje. Komisia by potom mala každých šesť mesiacov vydať správu o stave zahraničných investícií vo všetkých európskych odvetviach s dôrazom na štátnu pomoc a akékoľvek príspevky od zahraničných vlád.

Členské štáty by mohli diskrimináciu oplatiť

Dvomi hlavnými princípmi by mali byť trhové sily a reciprocita. Členský štát by mal mať možnosť preskúmať akvizíciu a tam, kde je to potrebné, určiť jej podmienky alebo ju úplne zakázať. To v prípade, že podmienky v krajine zahraničného investora diskriminujú európskych investorov.

Číňania rokujú v Bruseli o obchode. Najskôr stopnite dumping, odkazujú firmy

Špeciálna pozornosť má byť venovaná spoločnostiam, ktoré pôsobia v určitých strategických odvetviach a vyvíjajú alebo poskytujú kľúčové technológie.

Správy a posudky by mali brať do úvahy medzinárodné záväzky EÚ, jej členských štátov a tretích krajín, napríklad pravidlá WTO.

S odvolaním sa na prebiehajúce rokovania o bilaterálnej investičnej dohode medzi EÚ a Čínou dokument konštatuje, že tieto dohody by nemali brániť zavedeniu nových potenciálnych nástrojov na ochranu obchodu.

Zlé načasovanie pre čínskeho prezidenta

Nie je jasné, ako rýchlo budú nové postupy dohodnuté. Kým Juncker pravdepodobne bude s francúzskonemecko-talianskymi návrhmi súhlasiť, eurokomisárka pre obchod Cecilia Malmströmová a podpredseda Európskej komisie pre rast, investície a konkurencieschopnosť Jyrki Katainen sú opatrnejší.

Spojené kráľovstvo by za bežných okolností bolo proti akýmkoľvek novým nástrojom na ochranu obchodu. Momentálne navyše plánuje obchodnú dohodu s Čínou, preto pravdepodobne nepodporí návrh, ktorý bude Peking považovať za krok proti Číne. Väčšina Európskeho parlamentu však pravdepodobne tvrdší postup voči Číne podporí.

Čína bude určite lobovať proti novým ochranným opatreniam v Spojených štátoch a EÚ.

Jej prioritou však teraz je 19. kongres vládnucej strany, ktorý sa bude konať v najbližších týždňoch. Prezident Si Ťin-pching nebude chcieť počas kongresu vyťahovať zahraničné problémy. Už teraz budú rokovania náročné kvôli nezhodám so Severnou Kóreou, citlivému pohraničnému sporu s Indiou a pretrvávajúcim konfliktom v Juhočínskom mori. Vnútorne zas Čínu trápia príznaky slabnúcej ekonomiky. Preto sú problémy na poli zahraničného obchodu posledná vec, ktorú čínsky prezident potrebuje.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA