Európsky protekcionizmus nezastaví žiadna sila

Kompromis o vyslaných pracovníkoch nebude pre jednotný trh prospešný. Drastické zníženie počtu takýchto pracovníkov by však bolo katastrofou, píše MAREK BENIO.

Marek Benio je viceprezidentom Iniciatívy pre mobilitu pracovnej sily.

Sme blízko k schváleniu revidovanej smernice o vyslaných pracovníkoch. Tisícky poskytovateľov služieb a takmer dva milióny vyslaných pracovníkov sa snažia porozumieť, čo pre nich bude znamenať a aký je jej zámer.

O tomto budeme diskutovať aj počas piateho kongresu mobility európskej pracovnej sily, najväčšieho európskeho nekomerčného podujatia, ktoré sa venuje vyslaným pracovníkom a slobode poskytovania služieb. Koná sa 20. a 21. novembra v poľskom Krakove.

Vyslaní pracovníci stoja viac

Najväčšou hnacou silou za vysielaním pracovníkov už nie je veľký rozdiel v mzdách, ktorý by prispieval k sociálnemu dumpingu, ale nedostatok pracovnej sily na lokálnych pracovných trhoch.

Údaje think-tankov ako Bruegel, CEPS, CUE, Katolíckej univerzity v Leuvene a francúzskej vlády ukazujú, že súčasná legislatíva poskytuje lokálnym trhom práce dostatočnú ochranu pred lacnou pracovnou silou. Minimálna odmena zamestnanca v hosťovskom štáte sa musí rovnať minimálnej sadzbe, akú by dostal aj lokálny špecialista. Zároveň im ich zamestnávatelia musia platiť ďalšie náklady, ktoré sa lokálnych zamestnancov netýkajú. Podľa štúdie krakovskej Ekonomickej univerzity, ktorá skúmala 20 000 vyslaní, cezhraničné náklady predstavujú takmer 28 percent celkovej ceny práce.

V skutočnosti nehovoríme o zlepšení pracovných podmienok špecialistov ako skupiny. Iniciatíva pre mobilitu pracovnej sily (najväčší európsky think-tank, ktorý sa touto témou zaberá, robí okolo nej výskum, analýzy a zber dát od podnikateľov) zistila, že pracovné podmienky by sa zlepšili len v tretine prípadov. Zvyšok by buď prišiel o miesto, rozhodol sa pre nelegálnu prácu alebo bol dotlačený k nedobrovoľnému založeniu živnosti. Jedinou istotou by bolo pokračovanie uzatvárania lokálnych pracovných trhov a ochrana firiem pred zahraničnou konkurenciou.

Nanešťastie sa musíme zmieriť s tým, že v Európskej únii neexistuje žiadna sila, ktorá by dokázala zastaviť tento protekcionistický a populistický prístup. Musíme sa vyrovnať s faktom, že od zmeny systému hlasovania v Nice krajiny ako Poľsko, Česká republikaŠpanielsko veľa nezmôžu, aj keby by sa dohodli na spoločnej pozícii. Európa už nehľadá jednotu ako v minulosti. Sme nútení hľadať kompromis, aj ak by kompromis znamenal zlyhanie jednoty a spoločných cieľov Európskej únie, na ktorých sa krajiny dohodli predtým.

Čítajte aj Vyslaní pracovníci: Na ťahu sú europoslanci

Možný politický kompromis

Existuje riešenie, ktoré by umožnilo všetkým politikom vo svojich krajinách vyhlásiť, že kompromis je ich úspechom:

Spoločnosti, ktoré vysielajú pracovníkov sú si vedomí toho, že zamestnancom musia platiť viac. Finančnú záťaž však prenesú na svojich zákazníkov. To ohrozí vonkajšiu konkurencieschopnosť Európskej únie – zvýši sa cena práce a cena služieb na jednotnom trhu. Avšak ak je politickým cieľom zvýšiť mzdy, je relatívne ľahké to dosiahnuť.

Aby sa vyhli právnym nejasnostiam, najrozumnejším kompromisom by bolo prijať definíciu odmeny, ktorú navrhuje Európska komisia. Tá sa odvoláva iba na zákon a všeobecne záväzné kolektívne zmluvy. Ako dôkaz, že cieľom revízie smernice nie je vylúčiť zahraničných poskytovateľov služieb z trhu, nemala by existovať žiadna penalizácia zamestnávateľov, ktorí vo výpočte odmeny vynechajú niektoré jej zložky: pokiaľ bude výsledná čistá odmena rovnaká alebo vyššia než tá, ktorá bola vypočítaná správne. Výsledkom je splnenie politických cieľov bez toho, aby sa zamestnávatelia museli učiť o komplikovaných systémoch z ktorých vychádzajú kolektívne zmluvy v jednotlivých regiónoch, odvetviach, profesiách a firmách (nie všetky boli publikované). Tento dodatok sa objavuje v „estónskom kompromise“, ktorý prijala Rada Európskej únie pre zamestnanosť, sociálnu politiku, zdravie a záležitosti spotrebiteľa (EPSCO).

Časové obmedzenie

Najťažšou časťou bude dosiahnuť kompromis v časovom obmedzení vyslaných pracovníkov. O budúcich hraniciach, ktoré limitujú slobodu poskytovať služby, však budú rozhodovať iní.

Najdôležitejšiu otázkou, na ktorú z jednotlivých inštitúcii EÚ prichádzajú rôzne odpovede, je: čo sa stane, keď časový limit uplynie? Zmení sa na základe zákona obvyklé miesto výkonu práce  – ako navrhuje Komisia – alebo pre zamestnanca začne platiť kompletný zákonník práce hosťovského štátu okrem ustanovení o uzatváraní a ukončovaní zmlúv – ako navrhuje Rada EÚ a Európsky parlament? A bude to iba vtedy, keď zákon nedáva inú možnosť alebo vždy?

Štáty EÚ sa dohodli na zmene smernice o vyslaných pracovníkoch

Ak maximálna lehota pre vyslaných pracovníkov platí buď pre jednotlivého pracovníka alebo pre jednu službu, dá sa predpokladať, že podnetom pre jej vytvorenie bola ochrana vyslaných pracovníkov. Napriek tomu, že takéto témy pre politikov nie sú až také podstatné, pre vyslaných pracovníkov sú najdôležitejšie.

Strata pre celú Úniu

Nedávne hlasovanie vo výbore pre zamestnanosť a sociálne veci (EMPL) a Rade Európskej únie pre zamestnanosť, sociálnu politiku, zdravie a záležitosti spotrebiteľa (EPSCO) ukazujú, že ešte existuje nejaký priestor pre trialóg. Projekt, ktorý spravodajcovia predstavili, neobsahuje takmer žiadne pozmeňujúce návrhy, okrem takých, ktoré podporujú názory najbohatších štátov. Podobná situácia je v Rade. Pôvodná verzia estónskeho kompromisu bola oveľa vyrovnanejšia ako konečný všeobecný prístup.

Oplatí sa vziať do úvahy, že z ekonomického hľadiska tieto zmeny vytvoria straty pre všetky strany. Množstvo aj kvalita dostupných schopností klesne a tieňová ekonomika sa rozšíri. Je pravdepodobné, že systém sa stane príliš komplikovaným a implementácia práv bude zložitejšia. Hlavné problémy sa nevyriešia, možno sa dokonca ešte zhoršia. Neregistrovaní pracovníci, živnostníci alebo falošní živnostníci budú aj naďalej podkopávať vysoké sociálne štandardy bohatších členských štátov, podporovať nekalú konkurenciu u lokálnych poskytovateľov služieb aj u skutočných spoločností, ktoré vysielajú pracovníkov. Aj keď sa tomuto výsledku pravdepodobne nevyhneme, stále môžeme rozmýšľať nad riešeniami, ktoré by tieto hrozby minimalizovali.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA