Obmedzovanie I. generácie biopalív nie je dobrým signálom pre investorov

Jedným zo spôsobov znižovania emisií je využívanie biometanolu.

Miroslav Mikolášik je poslancom Európskeho parlamentu (KDH, EĽS). 

V Európskej únii s obľubou zdôrazňujeme svoju pozíciu lídra v boji proti negatívnym dôsledkom klimatických zmien. Je to iste vhodné, ba priam žiaduce v kontexte nebezpečnej a nám nepochopiteľnej rétoriky, resp. už aj konkrétnych krokov, ktoré v rámci klimatickej politiky súčasný americký prezident podnikol.

V Európe sme ešte koncom šesťdesiatych rokov minulého storočia pochopili dôležitosť jednotného postupu v oblasti ochrany životného prostredia, ako aj svoju úlohu v tomto procese.

Originálne vízie, triezvy postoj a silný pocit zodpovednosti za osud planéty nás nasmeroval k významným iniciatívam ako definovanie záväzných cieľov pre rok 2020, energetický a klimatický rámec pre rok 2030, budovanie energetickej únie či najnovší legislatívny balík „Čistá energia pre všetkých Európanov“.

Prechod k zelenej ekonomike

Spomenutý balíček zahŕňa početný zoznam návrhov z dielne Európskej komisie zameraných na úspešný prechod k zelenej ekonomike pomocou neustáleho znižovania emisií skleníkových plynov, zvyšovania energetickej účinnosti či intenzívnej podpory výskumu, vývoja a tvorby nových pracovných miest.

Balík medzi inými obsahuje návrh revízie smernice o energii z obnoviteľných zdrojov (Smernica č. 2009/28/EC o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov v znení smernice 2015/1513), v ktorej Komisia formuluje ambiciózne ciele v sektoroch výroby elektrickej energie, stavebníctva a, prirodzene, dopravy.

V predmetnom návrhu (tzv. RED II) je opätovne zvýraznený záväzok Únie do roku 2030 dosiahnuť podiel obnoviteľných zdrojov vo výške 27 percent z celkového množstva spotrebovanej energie.

Ide pritom o cieľ na úrovni EÚ, k plneniu ktorého budú členské krajiny v duchu princípu subsidiarity prispievať flexibilne v rámci svojich možností, preferencií v skladbe energetického mixu a národných podmienok.

Áno, podpora projektov zameraných na vyvíjanie nových technológií fungujúcich na obnoviteľné zdroje energie (OZE), ich následné etablovanie na trh, rovnako ako podpora miestnych iniciatív, kedy si spotrebitelia dokážu samostatne vyrobiť energiu z týchto zdrojov, je nepochybne krokom vpred.

Nedá mi nespomenúť napríklad nedávny úspech projektu SINBIO spoločnosti Trebišovská energetická, ktorý ako projekt vykurovania s využitím OZE v meste Trebišov zvíťazil na tohtoročnej celoeurópskej súťaži energetických projektov a získal cenu priamo z rúk komisára pre klímu a energetiku Miguela Ariasa Cañete a bývalého predsedu Európskeho parlamentu Jerzyho Buzeka.

Najproblematickejší sektor: doprava

Dá sa však stotožniť so všetkými návrhmi Komisie tvoriacich súčasť revidovanej smernice?

Zamerajme sa na zrejme najviac problematický sektor – dopravu. Transport skonzumuje približne jednu tretinu z celkovej energie vyrobenej na území EÚ, pričom ropa zostáva takmer výlučnou surovinou. Jedným z dôvodov výrazného zaostávania tohto sektora, pokiaľ ide o využívanie OZE, sú nedostatočné stimuly na potrebné inovácie, ktoré by dokázali prispieť k dekarbonizácii a energetickej diverzifikácii.

V tejto súvislosti Komisia pre rok 2030 vytýčila cieľ zodpovedajúci 6,8-percentnému podielu nízkouhlíkových palív s využitím OZE, ide však predovšetkým o tzv. druhú generáciu biopalív.

Návrh smernice RED II totiž zároveň znižuje strop pre tradičné biopalivá, a to výrazne z aktuálnych 7 na 3,8 percenta. Komisia týmto krokom dáva zelenú pokročilejším biopalivám, ktoré by tie tradičné mali časom úplne nahradiť.

Na tomto mieste však vyvstáva konflikt : nemôžeme predsa nahradiť čosi, pre čo zatiaľ nemáme dostatočnú alternatívu. Vývoj pokročilých biopalív v súčasnosti nedosahuje úroveň, ktorá by dovoľovala prestať s výrobou prvogeneračných biopalív, a to hneď z viacerých dôvodov.

Prvým a najviac evidentným je, že pri aktuálnej komerčnej (ne)dostupnosti druhej generácie biopalív nebude ani v strednodobom časovom horizonte možné naplniť ciele vytýčené pre podiel biopalív využívaním len tých pokročilých. V zodpovedajúcom množstve sa skrátka na trhu zatiaľ nenachádzajú.

Obmedzovanie I. generácie biopalív

Súčasní výrobcovia tradičných biopalív majú prirodzenú tendenciu pracovať aj na vývoji pokročilých biopalív, resp. takéto projekty v budúcnosti plánujú.

Avšak návrh Komisie výrazne limitovať používanie I. generácie biopalív nevysiela pozitívny signál smerom k investorom ani neprispieva k stabilite podnikateľského prostredia v tejto oblasti.

Na vývoj tradičných biopalív sa už v Európe použilo viac než 14 miliárd EUR a bolo vytvorených vyše 50 tisíc pracovných miest. Značné oslabenie tejto sféry preto marí snahu o zabezpečenie kontinuity a do istej miery tiež znamená plytvanie už vynaloženými prostriedkami. Napríklad na Slovensku momentálne existujú dva projekty na výrobu celulózového bioetanolu ako pokročilého biopaliva, no automobilový benzín tvorí len necelú štvrtinu z celkového predaja pohonných hmôt.

Naplnenie ambícií EÚ pre rok 2030, pokiaľ ide o zníženie emisií skleníkových plynov o 30 percent v sektoroch mimo Systému EÚ pre obchodovanie s emisiami, kam spadá aj doprava, pri súčasnom podiele 27 percent OZE v energetickej spotrebe sa nezaobíde bez celkovej transformácie hospodárstva. Sektor dopravy nie je zďaleka výnimkou a rozšírenie využívania biopalív je jednou z ciest. Biopalivá momentálne dostupné na trhu musia spĺňať kritérium úspory skleníkových plynov na úrovni 35 percent, pričom slovenská produkcia dosahuje dokonca 70 percent.

Neustále napredovanie je nutné, ciele by však mali byť reálne a cesta k ich nim postupná a plynulá, aby sme namiesto ich dosahovania nespravili zbytočný krok späť.

O správe k návrhu smernice RED II budeme vo Výbore Európskeho parlamentu pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín hlasovať v prvej polovici októbra, pričom hlasovanie na plenárnom zasadnutí je plánované na záver tohto roka.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA