Ľudia uznali splnené úlohy, nevidia význam predsedsedníctva

Občania dokážu odlíšiť splnenie úloh predsedníctva od ich významu pre bežného občana, píše v komentári k výsledkom prieskumu verejnej mienky politológ Pavol Baboš.

 

Slovenské predsedníctvo prinieslo príležitosť vláde nielen ukázať svoje schopnosti navonok, voči európskym partnerom, a zviditeľniť tak Slovensko, ale tiež priblížiť Európsku úniu Slovákom. Napokon, bola to jedna z úloh, ktorú si Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí predsavzalo.

Prieskum portálu EurActiv.sk však ukázal, že väčšina z ľudí odmieta, že by výkon predsedníctva mal na ich postoj k EÚ vplyv (netreba zabúdať na tých 14 % tých, čo si predsedníctvo Slovenska nevšimli).

 

Prieskum: Predsedníctvo neoslovilo euroskeptikov

 

Pestrejšia analýza údajov z prieskumu naznačuje niekoľko ďalších záverov. Ľudia dokážu odlíšiť svoje názory na to, nakoľko si Slovensko počas predsedníctva splnilo úlohy (zviditeľnenie, presadzovanie národných záujmov), a nakoľko sú tieto úlohy významné pre bežných ľudí. Inými slovami, uvažovanie Slovákov o predsedníctve krajiny v Rade EÚ má dve dimenzie, a ľudia dokážu odlíšiť splnenie úloh od ich významu pre bežného občana (ku ktorému sa väčšina stavia negatívne).

Naďalej tak ostáva úlohou pre vládu a zodpovedných ministrov, aby si zodpovedali, prečo o význame predsedníctva, ktoré by presiahlo administratívno-organizačný rozmer, nedokázali presvedčiť väčšinu ľudí.

Výsledky prieskumu tiež naznačili, že predsedníctvo nemalo takmer žiadny vplyv na názory ľudí, ktorí odmietajú členstvo Slovenska v Únii. Čo nie je prekvapivé. Zaujímavé sú však vplyvy, ktoré sa nepodarilo preukázať ani sofistikovanejším štatistickým modelovaním.

Predstavte si, že vedľa seba postavíte dvoch mužov v rovnakom veku, s rovnakým stupňom vzdelania, z domácností s rovnakou štruktúrou, obaja z rovnako malej dediny. Rozdiel bude iba v tom, že jeden bude liberál, a druhý konzervatívne zmýšľajúci. Alebo, nech je rozdiel v tom, že jeden je z prešovského, druhý z bratislavského kraja. Rozdiel v miere liberálneho zmýšľania, ani regionálneho pôvodu neovplyvní názor na úspešnosť predsedníctva.

Tento poznatok je dôležitý z hľadiska verejnej diskusie, ktorá sa miestami niesla v značne nervóznej atmosfére, keď podľa viacerých vyjadrení členov vlády mala byť časť ľudí spájaná s liberálnou, bratislavskou kaviarňou slepo kritická voči slovenskému predsedníctvu. Prieskum EurActivu ukázal, že rovnakú mieru kritiky vyjadrujú aj ľudia z východného či severného Slovenska, konzervatívci, veriaci aj ateisti.

Autor je riaditeľ Centra pre teritoriálne a medzinárodné štúdiá FiF UK.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA