Nepoučovať, počúvať

Nie je to lenivosť, ktorá mladých ľudí odkláňa od politiky, píše šéfka európskej mládežníckej organizácie Johanna Nyman.

 

Medzinárodný deň mládeže (12. august) mal byť dňom osláv, dňom v ktorom si pripomenieme pokrok, ktorý sa pre mladých ľudí podarilo dosiahnuť. Mal by to byť tiež deň, kedy sa prihlásime o slovo a budú nás počúvať.

Keď som ale v poslednom čase ja počúvala niektorých ľudí, globálnych lídrov, nedivím sa, že si mnohí myslia, že mladým ľuďom na ničom nezáleží a že vlastne ani nechceme, aby nás ktorákoľvek počúval. Naši lídri si zjavne myslia, že nás viac zaujíma pozeranie televízie alebo hľadanie Pokémonov než snaha o pomôcť svetu, v ktorom žijeme.

V rétorike, ktorá viní mladých ľudí z lenivosti pokiaľ ide o angažovanie a mobilizáciu, vyniká prvý podpredseda Európskej komisie Frans Timmermans. „Ak si myslíte, že môžete zmeniť svet spoza vášho počítača alebo smartfónu“, povedal nedávno, „mám pre vás správu: to sa nestane. Musíte byť organizovaní, aktívni a fyzicky prítomní, aby váš hlas bolo počuť, aby ste argumentačne prevážili a usmerňovali budúcnosť.“

Toto tvrdenie má viac spoločného s populistickými predsudkami voči mladým ľuďom než s realitou.

Ďalšiu dezinterpretáciu situácie, ktorej čelia mladí ľudia, vyslovil pápež František počas svojho príhovoru k mladým katolíkom v poľskom Krakove.

Keď mladých ľudí vyzýval k tomu, aby sa angažovali v sociálnych hnutiach, mal pre nich tiež viac obvinení ako povzbudenia. Hovoril o našej generácii ako o „lenivej“ , ktorá sa musí postaviť z gauča. Tento naratív „obviňovania“ nepomáha, naopak, aktívne odrádza ľudí, ktorí najviac potrebujú povzbudiť. Navyše je úplne nesprávny.

Ako prezidentka organizácie, ktorá združuje viac ako 100 veľkých mládežníckych organizácií sú pre mňa takéto obvinenia špeciálne frustrujúce, pretože každý deň stretávam mladých ľudí s nápadmi o tom, ako organizovať našu budúcnosť, čo robiť a ako mobilizovať ďalších.

Európske fórum mladých zrealizovalo hĺbkový výskum, ktorý ukázal, že mladí ľudia sa zapájajú a zajímajú sa o politiku. Výskum ukazuje, že pracujú ako dobrovoľníci, zapájajú sa do sociálnych hnutí, bojkotov a protestov. Mladí ľudia sa tiež zapájajú do formálnej inštitucionálnej tvorby politiky cez zástupcovo v mládežníckych organizáciách.

Áno, je pravda, že sa mladí ľudia nezúčastňujú na voľbách vo vysokých počtoch a do určitej miery sa tradičnému politickému systému, vrátane tradičných politických strán otočili chrbtom.

Stiahnutie sa mladých ľudí z tradičnej politiky sa bohužiaľ stalo seba-naplňujúcim proroctvom, začarovaným kruhom politickej marginalizácie. Podľa čísiel až 72 % 16-24 ročných nevolí, pričom vo vekovej kategórii nad 65 rokov volí viac ako polovica. Je tomu tak ale aj preto, že politici ignorujú alebo v lepšom prípade nepriorizujú veci, na ktorých nám záleží. Ako mladá generácia sa potom od politického systému odvraciame. Keďže nemáme pocit, že nás politici zastupujú, vedie to len k väčšej miere nedôvery a ešte nižšej voličskej účasti do budúcnosti.

Áno, naša demokracia je pokazená. Ak budú ale lídri obviňovať tých, ktorí sa nepodieľajú na systéme preto, že im pripadá prekonaný a obsolentný, neprivedú ich naspäť, naopak, len pomáhajú vytvoriť ďalšiu rozčarovanú generáciu.

Prečo mladých ľudí k systému nepustíme? Prečo nerobíme politiku spolu s nimi? Obavy nie sú na mieste. Popri znížení veku, od ktorého je možné voliť na 16 a zreformovaní vzdelávacieho systému tak, aby podchytil aktívne občianstvo, si to vyžaduje najmä zmenu prístupu. Ten nám umožní využiť politickú imovatívnosť a energiu mladých ľudí.

Chcela by som sa práve v Medzinárodný deň mládeže, ktorý je tento rok venovaný potláčaniu chudoby, spýtať pána prvého podpredsedu Timmermansa, či je vôbec prekvapivé, že demografická skupina, ktorá je momentálne najviac ohrozená chudobou a sociálnym vylúčením, nechodí voliť? Ak máte obavu o svoje ďalšie jedlo, o základné potreby ako je strecha nad hlavou, zdravotná starostlivosť, vzdelávanie a neviete či alebo kedy príde vaša ďalšia výplata, prekvapuje niekoho, že sa mladí ľudia masovo nehlásia do politických strán?

Pán Timmermans a mnohí ďalší by mali byť dostatočne chytrí, aby upustili od poučovania a pozreli sa na realitu okolo seba. Aby sa pokúsili nájsť spojenie medzi apatiou voči formálnej politike a politickým systémom, ktorí sami reprezentujú.

Je tragické, že spoločenské systémy sú nastávane proti nám a rutinne nás diskriminujú. Jedným príkladom, nad ktorým by sa staršia generácia mohla zamyslieť, je nerovnosť v platoch. Aspoň v ôsmych krajinách EÚ je minimálna mzda pre mladých ľudí nastavená nižšie ako pre zvyšok populácie. Znamená to, že napríklad v Holandsku zarába 18 ročný človek polovicu toho, čo dospelý za rovnakú prácu. Inými slovami pracuje pol roka zadarmo.

Milióny mladých ľudí naprieč Európu si nevedia nájsť prácu, dostávajú len minimálnu pomoc od systému, ktorý ich má chrániť, nemajú žiadne prostriedky na život. Spolu s chudobu rastie napríklad v Dánsku bezdomovectvo mladých ľudí. Medzi rokmi 2009 a 2013 stúplo o 80 %.

Pápež František má pozitívne postrehy o sociálnej spravodlivosti a jeho varovania v súvislosti s nezamestnanosťou mladých ľudí sú vítané. Nemá ale politická apatia skôr dočinenia s chudobou a strechou nad hlavou než s počítačovými hrami, ktorých sa toľko obával v Krakove?

Prekérna situácia, v ktorej sa mladí ľudia nachádzajú má dopad nie len na životy ich samých,  ale – skrz ich neschodnosť prispievať do ekonomiky – aj na širšiu spoločnosť. Ak nebudeme toto riešiť teraz riskujeme, že obetujeme celú generáciu. To si určite nemôžeme dovoliť. Ak chceme, aby sa angažovali vo formálnej politike, musíme dať mladým ľuďom nádej do budúcnosti. Vyzývam týchto lídrov, ktorých tak zamestnáva ich poučovanie, aby sa radšej venovali veľkým otázkam, ktorým čelia naše spoločnosti.

 

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA