Eurokomisár pre vzdelávanie: Základom Európy budúcnosti sú kvalitné školy pre všetkých

Achillovou pätou Európy je nízka úroveň základných kompetencií, píše komisár pre vzdelávanie Tibor Navracsics.

Tibor Navracsics je eurokomisárom pre vzdelávanie, kultúru, mládež a šport. V týchto dňoch jeho úrad predstavuje výsledky Monitoru vzdelávania a odbornej prípravy za rok 2017.

 

Ako vo svojom nedávnom prejave o stave Únie uviedol predseda Komisie Jean-Claude Juncker, „do európskych plachiet znova duje priaznivý vietor“. Do všetkých členských štátov sa totiž vrátil hospodársky rast. Prácu má doposiaľ najviac, až 235 miliónov ľudí.

Čo je najdôležitejšie, nechýba atmosféra opätovného optimizmu a dôvery. O určitých pozitívnych výsledkoch sa možno dozvedieť aj v novom vydaní Monitoru vzdelávania a odbornej prípravy, ktorý Komisia vydáva raz ročne a ktorý je venovaný stavu vzdelávania v členských štátoch EÚ.

Miera predčasného ukončenia školskej dochádzky sa výrazne približuje európskemu cieľu na úrovni 10 percent. Členské štáty EÚ zaznamenávajú pokrok aj v ďalších kľúčových oblastiach, medzi ktoré patrí napríklad vzdelávanie detí a starostlivosť o ne v ranom detstve či terciárne vzdelávanie. Po rokoch rozpočtových škrtov stúpa zamestnateľnosť čerstvých absolventov a vzrastajú investície do vzdelávania.

To však neznamená, že našim vzdelávacím systémom sa darí tak, ako nášmu hospodárstvu a sú pripravené okamžite prinášať výsledky.

Približovaniu k cieľu, vzďaľovanie od celkového úspechu

Možno ale povedať, že členské štáty sa od základného cieľa, ktorým je znižovanie počtu žiakov dosahujúcich nedostatočné výsledky v čítaní, matematike a prírodných vedách, vzďaľujú.

Pokiaľ ide o pokrok pri dosahovaní európskej referenčnej hodnoty, ktorou je menej ako 15 percent žiakov so slabými výsledkami, z prieskumu PISA z roku 2015 vyplýva, že EÚ ako celok vo všetkých troch oblastiach výrazne zaostáva, ba čo viac, v porovnaní s posledným prieskumom z roku 2012 sa výsledky ešte zhoršili.

EÚ ako celok ale podľa PISA výrazne zaostáva, ba čo viac, v porovnaní s posledným prieskumom z roku 2012 sa výsledky ešte zhoršili.

Podiel osôb so slabými výsledkami sa v oblasti vedy zvýšil o štyri percentuálne body (zo 16,6 percenta v roku 2012 na 20,6 percenta v roku 2015). Pri čítaní stúpol takmer o dva percentuálne body (zo 17,8 percenta v roku 2012 na 19,7 percenta v roku 2015) a mierne sa zvýšil aj v prípade matematiky (z 22,1 percenta v roku 2012 na 22,2 percenta v roku 2015).

Približne jeden z piatich Európanov vo veku 15 rokov teda v jednej z týchto troch kľúčových oblastí nedosahuje ani základnú úroveň kompetencií. Monitor vzdelávania a odbornej prípravy je znepokojujúcim svedectvom o tom, že u mladých ľudí pochádzajúcich zo sociálne znevýhodneného prostredia existuje vyššia pravdepodobnosť nedostatku základných zručností.

Ohrozenie konkurencieschopnosti aj prosperity

Naše vzdelávacie systémy nedokážu prinášať výsledky v tých najdôležitejších oblastiach, čo značne ohrozuje našu konkurencieschopnosť a prosperitu. Treba zdôrazniť, že tento problém predstavuje pre sociálnu súdržnosť Európy vážnu hrozbu.

Ako vôbec máme žiakom našich škôl vštepovať digitálne kompetencie a zabezpečovať svetové postavenie našich vysokých škôl v oblasti inovácií, ak jeden z piatich žiakov nevie čítať a písať? Ako môžeme snívať o excelentnosti a konkurencieschopnosti v globalizovanom svete, ak povinnú školskú dochádzku každoročne predčasne ukončia milióny žiakov, a pritom nemajú ani len základné vedomosti z prírodných vied? A môžeme tvrdiť, že vďaka vzdelávaniu dochádza k sociálnej mobilite, ak sa o osude tisícok žiakov rozhodne už v ranom veku, a tak im nedostatok základných zručností navždy zahatá cestu k úspechu na trhu práce a v spoločnosti?

Základ Európy zajtrajška spočíva v kvalitnom vzdelávaní pre všetkých. Vzdelávaní však musí byť spravodlivejšie, inkluzívnejšie, odolnejšie a inovatívnejšie ako dnes.

Eurokomisár Navracsics: Vzdelávacia politika je ekonomikou zajtrajška

Výzva na reformovanie vzdelávacích systémov

Achillovou pätou Európy v oblasti vzdelávania je nízka úroveň základných kompetencií. Zlepšenie v tejto oblasti by sa teda v členských štátoch malo stať hlavnou prioritou. Preto ich vyzývam, aby naďalej reformovali svoje vzdelávacie systémy, investovali do nich a zefektívňovali ich.

Sme pripravení zintenzívniť spoluprácu s členskými štátmi.

Musíme zabezpečiť, aby si ľudia už odmalička osvojovali základné zručnosti. Európa by tak v nadchádzajúcich rokoch mohla dosiahnuť cieľ, ktorým je maximálne 15 percentná miera žiakov s nedostatočnými výsledkami, alebo túto mieru dokonca znížiť.

Toto je hlavná myšlienka Monitoru vzdelávania a odbornej prípravy za rok 2017, ktorý je významným nástrojom na podporu reformy vnútroštátnych vzdelávacích systémov. Sme pripravení zintenzívniť spoluprácu s členskými štátmi s cieľom podporiť získavanie základných zručností a rovnosť vo vzdelávaní.

Z univerzitného výskumu do podnikania v energetike

Nerovnosť je aj naďalej neľahkou výzvou, s ktorou sa Európa musí popasovať. Prvým krokom pri budovaní spravodlivejších a inkluzívnejších spoločností je poskytnúť každému žiakovi základné kompetencie. Len tak dokážeme všetkým mladým ľuďom ponúknuť rovnaké príležitosti, aby čo najlepšie zúročili svoje danosti. Ak chceme skutočne spravodlivé systémy vzdelávania, začnime opäť od základov.

REKLAMA

REKLAMA