Bruselské útoky zasiahnu do štruktúry EÚ

Útoky v Bruseli z 22. marca prišli v čase, kedy sa EÚ ešte stále celkom nespamätala z novembrových útokov v Paríži a kŕčovito sa snaží riešiť migračnú krízu. Čo je však dôležitejšie, zastihli ju v čase, kedy nacionalistické politické sily spochybňujú kľúčové princípy európskej integrácie, vrátane slobody pohybu pracovných síl a schengenského režimu.

Atmosféra strachu a podozrievania, ktorá bude takmer iste nasledovať tieto sociálne, politické a ekonomické krízy ešte zhorší.

Prvým dôsledkom bruselských útokov bude nové kolo debaty o hraničných kontrolách, najmä tých v Schengenskom priestore. Ten je pod tlakom od eskalácie migračnej krízy v roku 2015. Parížske útoky pridali do kontroverzie ďalšiu dimenziu, najmä preto, že sa útočníci bez zachytenia orgánmi pohybovali medzi Francúzskom a Belgickom.

Francúzsko a niektoré ďalšie krajiny reagovali posilnením kontroly hraníc. Európska komisia hovorí, že chce všetky prekážky na hraniciach odfázovať do konca roka 2016. Práve včerajšie útoky a možnosť, že by mohli nasledovať ďalšie, túto ambíciu ohrozujú.

Viaceré vlády v západnej Európe pravdepodobne čoskoro ohlásia zmeny legislatívy v oblasti národnej bezpečnosti, viac kontroly ľudí vracajúcich sa z konfliktných zón na Blízkom východe a v severnej Afrike, a posilnia výmenu spravodajských informácií so susednými krajinami. Obnoví sa aj diskusia o tom, ako najlepšie bojovať s terorizmom v zahraničí, najmä v Líbyi a Sýrii.

Európania budú ochotnejší zapojiť sa do koalície proti Daíš prostredníctvom dodávok zbraní alebo tréningu irackej armády a kurdských militantov, zvýšia nasadenie bojových lietadiel a účasť v monitorovacej misii NATO v Turecku.

Ďalšou obeťou by mohla byť pracne dojednaná dohoda medzi Tureckom a Európskou úniou, ktorá má obmedziť príchody utečencov do Európy. Zvýšené vnímanie teroristickej hrozby privedie pozornosť aj k vonkajším hraniciam EÚ a bude motiváciou pre hlbšiu spoluprácu s Tureckom. Útoky ale môžu vyvolať protimoslimské nálady v Európe a zvýšiť odpor verejnosti voči zrušeniu vízovej povinnosti občanom Turecka, kľúčovej podmienky Ankary pre spoluprácu s EÚ v oblasti migrácie.

Protimoslimské nálady môžu viesť k zvýšenej podpore nacionalistických strán na celom kontinente. Francúzsky Národný front už vykazuje vo voľbách slušné zisky. V Nemecku sa v regionálnych voľbách darilo proti-imigrantsky naladenej Alternatíve pre Nemecko.

Vo Francúzsku aj Nemecku sa budú v roku 2017 konať voľby. Stane sa tak na pozadí migračnej krízy a viacnásobných teroristických útokov. V oboch prípadoch budú strany stredného prúdu pod tlakom nacionalistických rivalov. Výsledkom bude, že čiastočne preberú časť ich agendy. Rovnaký vývoj sa dá očakávať aj inde na severe Európy v krajinách ako je Holandsko, Švédsko, kde sú nacionalisti pomerne pri sile. Politické strany a skupiny vo veľkej Británii by tiež mohli využiť teroristické útoky ako argument pre väčšiu izoláciu od kontinentu.

Bruselské útoky postihnú aj európsku ekonomiku, hoci asi len na krátky čas. V nasledujúcich dňoch sa budú ľudia v Belgicku a ďalších západoeurópskych mestách vyhýbať cestovaniu alebo miestam s vyššou koncentráciou ľudí, ako sú kaviarne alebo obchodné centrá zo strachu pred ďalším útokom.

Dočasne to oslabí domácu spotrebu a turizmus. Pre mnoho Európanov je hrozba terorizmu už súčasťou ich životov. Z dlhodobého hľadiska tieto útoky poznačia nie len národné politiky a ekonomiky ale aj štruktúru samotnej Európskej únie.

 

Stratfor je globálna spravodajská konzultačná spoločnosť.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA