Rozvojová agenda 2030 sa týka aj Slovenska

Rok 2015 bol pre svet a Európu v ňom v mnohom osobitý. Viacerým z nás nepochybne ako prvý príde na um fenomén migrácie, ktorý sa stal nečakaným lajtmotívom debát a nočnou morou mnohých Európanov. Politikov nevynímajúc. Svet sa nás dotkol a treba si priznať, že to nezvládame práve najlepšie. Napriek naliehavosti a vážnosti tejto problematiky by sme sa ňou však nemali nechať úplne strhnúť a redukovať dianie vo svete len na migrantov či utečencov. Uplynulý rok bol totiž osobitý aj vo viacerých ďalších ohľadoch.

Bol napríklad Európskym rokom rozvoja, počas ktorého sa Európska únia a jej členské krajiny vôbec po prvýkrát od vzniku tradície európskych rokov pred viac než troma dekádami, venovali svetu za jej hranicami. Hoci by sme to mohli s trochou cynizmu zaradiť do zásuvky s PR aktivitami Únie, už len jeho vyhlásenie ukázalo, že si Európa uvedomuje potrebu pozerať sa aj smerom von. A ako taký európsky rok rozvoja rámoval ešte širšie pohyby na medzinárodnej úrovni – bol totiž aj rokom veľkých rozvojových summitov OSN.

Výsledkom týchto podujatí sa stala nová rozvojová agenda 2030 pozostávajúca zo 17 Cieľov udržateľného rozvoja. Členské krajiny OSN ju prijali na summite tejto organizácie v septembri 2015 v New Yorku. Ide o agendu udržateľného rozvoja, ktorá sa poprvýkrát v dejinách ľudstva nezaoberá len pomocou rozvojovým krajinám, ale pozornosť obracia na planétu Zem ako celok. Záväzky z nej tak plynú v plnej miere aj pre Slovensko a jeho obyvateľov, a to tak smerom navonok, ako aj dovnútra. A práve na tom by sme mali začať intenzívne pracovať v roku 2016.

Tento rok je tak rokom, kedy by sme mali začať prijímať vlastné kroky pri napĺňaní tohto rozvojového plánu na národnej úrovni. Ako zaistiť, aby náš priemysel neprispieval ku klimatickej zmene a v konečnom dôsledku negatívne neovplyvňoval povedzme ostrovný štát Vanuatu? Ako spraviť naše mestá udržateľnými? Ako zabezpečiť, aby aj naše spoločnosti pôsobiace v zahraničí nezneužívali nižšie štandardy krajín, v ktorých pôsobia a tým nezhoršovali sociálne, ekonomické či ekologické podmienky obyvateľov globálneho Juhu? Aj tieto otázky by sme si mali klásť v tomto roku.

V tejto súvislosti by Slovensko malo v blízkom období urobiť viacero navzájom súvisiacich krokov. Z nich za zmienku stojí v prvom rade vytvorenie plánu implementácie novej rozvojovej agendy 2030. Úrad vlády, ktorý by si agendu mal vziať pod patronát a jednotlivé ministerstvá, ktoré by v nej mali plniť čiastkové úlohy, by v tomto pláne mali uviesť, akým spôsobom sa k tomu postavíme. V akých konkrétnych krokoch bude krajina napĺňať tento rozvojový plán, ako budeme merať mieru jeho napĺňania. Lebo ako vieme, čo nie je na papieri a čo nie je merateľné, akoby ani nebolo. Prirodzene, nie všetky rezorty sú z toho nadšené.

Zároveň by Slovensko malo v tomto roku v súlade so strednodobou stratégiou rozvojovej spolupráce prijať plán tzv. koherencie politík pre rozvoj. Prípadne v prívetivejšom jazyku – princíp súladu politík v prospech rozvoja. Tento zdanlivo komplikovaný mechanizmus hovorí o tom, že by žiadna verejná politika – z oblasti obchodu, financií, zmeny klímy, potravinovej bezpečnosti, migrácie či bezpečnosti ako takej – nemala smerovať proti rozvoju krajín globálneho Juhu. Hoci, ako uvidíme nižšie, si už tento koncept vyžaduje menšiu revíziu a obohatenie.

Akú revíziu? Zavedenie agendy 2030 a koherencie politík pre rozvoj totiž spolu úzko súvisí a mali by sme tieto kroky tak aj brať. Dalo by sa povedať, že majú spoločný menovateľ, ktorým je snaha dosiahnuť udržateľný rozvoj. Na úrovni verejných politík to OECD sformulovala ako potrebu zaviesť koherenciu politík pre udržateľný rozvoj. Dokážu však naše špičky z tej či onej strany spektra myslieť mimo štvorročné volebné obdobie a ponad národné hranice? Dokážu vnímať skutočnosť, že to, čo sa môže javiť ako dobré pre Slovensko, môže zároveň škodiť niekomu inému?

Lebo jedine ak dokážu pochopiť a akceptovať, že aby sme mohli hovoriť o udržateľnom rozvoji, musí byť náš rozvoj v súlade s rozvojom ostatných súčastí planéty, tak má táto myšlienka šancu uspieť. V prípade, že prevládne chápanie reality založené na provinčnom vnímaní sveta a ostentatívnom nevnímaní jeho prepojení a našej spoločnej zodpovednosti za planétu, nebude možné hovoriť o udržateľnom, ale ani férovom či etickom rozvoji. A celý rozvojový plán skončí tam, kde mnohé podobné aktivity predtým. V šuplíkoch úradníkov. Verme a dúfajme, že toto prípadom novej Agendy 2030 nebude. Aby sme neskončili ešte predtým, než vôbec začneme.

#M4Dproject
Peter Ivanič, spolupracovník Platformy MVRO

REKLAMA

REKLAMA