Únia musí v katarskej kríze čeliť realite a byť rázna

Šéfka európskej diplomacie musí zatlačiť na štáty v Perzskom zálive, aby upustili od podpory terorizmu a ukončili konflikt s Katarom, píše STEFANO STEFANINI.

Stefano Stefanini je bývalým stálym predstaviteľom Talianska v NATO a diplomatickým poradcom bývalého talianskeho prezidenta Napolitana.

Už túto nedeľu (23. júla) plánuje Federica Mogheriniová navštíviť Kuvajt z dôvodu „podpory“ jeho sprostredkovateľskej pozície v spore v Katare. K diplomatickému úsiliu sa pridáva v rozhodujúcej chvíli.

Kvarteto (ktoré stojí v konflikte proti Kataru – Saudská Arábia, Spojené arabské emiráty, Egypt a Bahrajn, pozn. red.) sa práve znovuotvorili možnosti vyjednávania s tým, že ustúpilo od niekoľkých pôvodných požiadaviek. Ďalej sa však sústreďujú na dve hlavné zásady: boj proti terorizmu a politickú propagandu.

Aby ale Únia získala skutočný vplyv, vysoká predstaviteľ si musí uvedomiť, že ide o hlavné problémy, ktorými treba čeliť. Terorizmus a temná sieť, ktorá ho podporuje v celom regióne, je skutočným strašiakom. Dobré mienené slová tu nepomôžu.

Katarská kríza: Dozvuky Trumpovho turné

Okamžité americké kroky

Moslimský a arabský svet sa musí od terorizmu úplne očistiť. Nemôže existovať žiadna výnimka. Práve preto odštartoval americký minister zahraničných vecí Rex Tillerson diplomatické rokovania v Dohe a okamžite sa zameral na získanie obojstranného memoranda proti terorizmu.

Bývalý generálny riaditeľ spoločnosti Exxon-Mobil môže byť v diplomacii nováčikom, no túto časť sveta pozná dobre. Obchodovanie s hnutiami a organizáciami, ktoré podporujú a financujú terorizmus, je už dlhodobo katarskou Achillovou pätou. Tillerson pri riešení nestráca čas.

Ak chce Mogheriniová, aby bolo počuť aj hlas Únie, aktivite sa už nemôže vyhnúť. Katarský záväzok bojovať proti terorizmu bol a je nevyhnutným prvým krokom k riešeniu krízy v Perzskom zálive.

„Môže chvíľu trvať,“ kým sa spor vyriešil, uznal Tillerson, no jasne poukázal na smer, ktorým sa vybrať. Najnovšie princípy štvorice štátov naň prihliadajú, no stále nedosiahli úroveň priamych rokovaní, ktoré odporučil.

Návrat Washingtonu na scénu – ako aktívneho sprostredkovateľa – v skutočnosti privítalo kvarteto štátov aj samotný Katar. Obe strany sú totiž pro-západnými a americkými spojencami.

Katar je navyše najväčšou americkou vojenskou základňou v regióne. Májová návšteva prezidenta Trumpa v Rijáde rovnako položila základy dlhodobej aliancie medzi USA a arabskou koalíciou. Katar by mohol byť jej súčasťou.

Katarská nevinnosť?

Rozpor medzi Katarom a štvoricou štátov vznikol na základe dlhodobých rozdielov. Hoci sa  Doha dnes javí izolovane a podlieha následkom ťažkých obchodných a cestovných obmedzení, ktoré naň uvalili jeho susedia, ako aj kontroverznému hackerskému útoku, nejde o boj Dávida a Goliáša.

„Miništátom“ je Katar len vo veľkosti a počte obyvateľov. Obrovské prírodné zdroje a dôvtipné PR umožnili emirátu Perzského zálivu, aby si vybudoval výrazný vplyv.

V súčasnej kríze sa Doha vydala sofistikovanejšou cestou, pretože nevyháňala cudzincov, ktorí sú štátnymi príslušníkmi štvorice štátov, s ktorými je Katar v konflikte. Namiesto toho obhajovala dialóg, zatiaľ čo štyri štáty príliš rýchlo pristúpili k sankciám. Avšak Katar je za nepríjemnú situáciu, v ktorej sa nachádza, takisto čiastočne zodpovedný.

V posledných rokoch, najmä v kontexte Arabskej jari, sa Katar dostal za hranicu takej nezávislosti, ktorú by jeho arabskí partneri mohli prijať. Vždy aktívne pôsobil v zahraničnej politike, no aktívnejšie na opačnej strane, čo najviac vidno v prípade Egypta, kde Katar podporoval Moslimské bratstvo namiesto súčasnej vlády generála al-Sisiho. Jeho orientácia v prebiehajúcich krízach, ako je Líbya alebo Sýria, je rovnako v rozpore s partnermi v krajinách Golfského zálivu (GCC).

katar 2

Postoj medzinárodného spoločenstva v Katarskej kríze. Zdroj: AlJazeera

Televízia a terorizmus

Al Jazeera je na medzinárodnej scéne katarským šperkom. Jej zákaz by bol skutočne „úderom proti pluralite médií“, ako povedal spravodajca OSN, David Kaye.

Al Jazeera vedie žurnalistiku na úctyhodnej úrovni, a to v angličtine. Je tiež silnou pákou pri formovaní a ovládaní arabskej verejnej mienky, v arabčine. Pre štvoricu štátov sa takýto vplyv stáva obavou, nakoľko cítia, že sa využíva proti nim.

To, čo krajiny naozaj chcú, je, aby Doha obmedzila silu politickej propagandy, ktorú má Al Jazeera, najmä ak to hrá do karát extrémistickým hnutiam a vedie k nepriateľským náladám. Dosiahnuť sa to dá aj bez porušenia redakčnej slobody a udržania televíznej siete v prevádzke.

Kríza v Katare: Bojkot a vydieranie

Kvarteto navyše obviňuje Katar aj z podpory terorizmu. Ide o silné obvinenie, ktoré Doha vehementne odmieta. Aby si zaslúžila prezumpciu neviny, musí podporiť slová činmi a splniť záväzky, ktoré prijala v dohodách so svojimi susedmi v rokoch 2013 a 2014.

Správny signál vyslala najmä podpísaním bilaterálneho memoranda o porozumení s USA. Rovnaké záruky by však mala poskytnúť aj svojim arabským partnerom.

Únia musí správne zatlačiť

Únia by sa rovnako nemala vyhýbať tomu, aby v tomto bode zatlačila. Na oplátku by mali byť štyri krajiny pripravené zapojiť Dohu priamo do riešenia zostávajúcich nezhôd, najmä prostredníctvom dialógov.

Iba diplomacia môže prekonať patovú situáciu medzi Katarom a štvorkou štátov. Obe strany majú prostriedky na to, aby krízu prehĺbili. Bolo by to však nešťastné. GCC potrebuje jednotu a súdržnosť; ďalší rozkol je posledná vec, ktorá krízovému regiónu chýba.

Mogheriniová musí uznať, že situácia je pre obe strany rovnako škodlivá a prospieva len pre nepriateľom a teroristickým organizáciám. Kalifát mohol padnúť, no Daesh nie je von z hry. Je najvyšší čas, aby všetci – vrátane EÚ – zachytili vystrelený náboj.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA