Členské štáty potajomky sabotujú obehovú ekonomiku

Ak Rada EÚ nezmení svoj prístup, hrozí, že z obehovej ekonomiky ostane len módny ekologický ošiaľ.

Piotr Barczak sa venuje odpadovej legislatíve v European Environmental Bureau (EEB).

Obehová ekonomika, v ktorej sa predchádza vzniku odpadu a výrobky sú opätovne použité alebo recyklované, sa stala súčasťou mainstreamovej politickej agendy po celej Európe.

Národní politici prisľúbili podporu riešenia toxického plastového odpadu, znečistenia oceánov, rastúcich emisií CO2 a závislosti na dovoze prvotných surovín.

Módne slovné spojenie

„Obehová ekonomika“ sa stala módnym slovným spojením. Úspešné príbehy na lokálnej úrovni inšpirovali národné iniciatívy a politici začali s ambicióznymi sľubmi.

Avšak mimo žiary reflektorov, za zatvorenými dverami v Bruseli, sa národní predstavitelia snažia potichu dohodnúť ústup od akýchkoľvek zmysluplných záväzkov.

Májový prieskum EEB odhalil, že niektoré členské štáty sa v skutočnosti snažia sabotovať návrhy Európskeho parlamentu a Európskej komisie na zvýšenie recyklačných cieľov, podporu opätovného využitia produktov a znižovanie produkcie odpadu.

Klíma aj odpady. Slovenské predsedníctvo bude pod drobnohľadom aktivistov

Takéto návrhy Európska komisia predložila v roku 2015 a Európsky parlament pri ich posudzovaní navrhol ešte ambicióznejší postup. V súčasnosti sa o nich rokuje na Rade Európskej únie. Očakáva sa, že členské štáty do konca roka dospejú k spoločnej pozícii a potom sa všetky tri inštitúcie dohodnú na konečnom znení novej odpadovej legislatívy.

Predchádzanie vzniku odpadu

Komisia a parlament sa zhodli, že najlepší spôsob, ako problém odpadu riešiť, je predchádzať jeho vytváraniu.

V obehovej ekonomike je najväčšou prioritou vytvárať podmienky na podporu opravovania a opätovného používania vecí. Recyklácia je až za nimi. To by mohlo vládam pomôcť vyriešiť problém plastového znečistenia a plytvania potravinami a zároveň podporiť celú ekonomiku a ušetriť spotrebiteľom peniaze.

Členské štáty chcú zmierniť návrh pre zníženie potravinového odpadu

Napriek tomu mnoho členských štátov vrátane Nemecka, Švédska, Dánska, Talianska a Poľska nesúhlasí s väčšinou návrhov, ktoré majú vzniku odpadu predchádzať. Nepáči sa im napríklad opatrenie, ktoré zavádza povinnú prípravu na opätovné použitie, cieľ zvýšiť opätovné používanie obalov o desať percent a ďalšie ciele na predchádzanie vzniku odpadu.

Toto sú základné body, ktoré by mohli podnikom v Európskej únií každý rok ušetriť osem percent obratu (600 miliárd eur) a zároveň znížiť emisiu skleníkových plynov o 2 – 4 percentá.

Recyklácia starých výhovoriek

Rada tlačí na prijatie cieľa recyklovať do roku 2030 šesťdesiat percent odpadu, napriek tomu, že v mnohých členských krajinách rastie podpora pre vyšší cieľ.

máji na nátlak mimovládnych organizácií, Dánsko, Fínsko, Poľsko, Maďarsko, LotyšskoLitva pripustili, že nebudú súhlasiť s cieľom recyklovať 70 percent odpadu, ktorý navrhol europarlament, ani 65 percent, ktorý navrhla Komisia.

Nad recyklačnými cieľmi visí otáznik. Hovorí sa o spôsobe počítania aj zrušení

Napriek tomu všetky tieto krajiny vyhlasujú, že ich ambíciou je zvýšiť podiel recyklovania. Dánsko, ktoré je často vyzdvihované ako progresívna krajina, bolo jedným z posledných štátov, ktoré zverejnili vlastnú stratégiu obehovej ekonomiky.

Podľa výpočtov na základne odhadov Komisie kvôli oslabeniu recyklačných cieľov Únia premárni príležitosť ušetriť minimálne 22 miliárd eur a vytvoriť 37 000 nových pracovných miest v odpadovom hospodárstve.

Splniteľný cieľ 70 percent

Cieľ recyklovať 70 percent odpadu je splniteľný. Mnohé samosprávy v Únii už tento cieľ dosiahli a dokonca prekročili. Je síce pravda, že niektoré krajiny v súčasnosti recyklujú menej než 20 percent svojho odpadu. Treba však poznamenať, že takéto krajiny dostali na dosiahnutie recyklačného cieľa odklad.

Vďaka tomu budú mať viac času implementovať opatrenia ako zvýšenie poplatkov za skládkovanie a spaľovanie odpadu, zaviesť systém „zaplať, koľko vyhodíš“, schémy vratných obalov a lepší zber zo všetkých zdrojov. To automaticky povedie k oveľa vyššej miere recyklovania.

https://euractiv.sk/clanky/zivotne-prostredie/obehova-ekonomika-v-ktorych-oblastiach-ide-slovensko-prikladom/

V rozpore s prázdnymi sľubmi, ktoré počuť z médií, tento prístup dokazuje, že niektorí štátni predstavitelia nie sú ochotní spraviť potrebný krok k prechodu na obehovú ekonomiku. A sú rozhodnutí stiahnuť so sebou aj progresívnejšie krajiny.

Týmto spôsobom z obehovej ekonomiky neostane nič, len módny ekologický ošiaľ. Presne pred tým varoval bývalý holandský politik a otec odpadovej hierarchie Ad Lansink.

Rozhodnutie o cieľoch do roku 2030, prípadne 2035, ovplyvní budúce generácie, ktoré v týchto rokovaniach nemajú slovo. Musíme na to myslieť, kým nie je neskoro.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA