Pripravovaná novela zákona o odpadoch podporuje monopolizáciu na trhu

Ak návrh ministerstva životného prostredia prejde, vytvorí podmienky pre monopol, ktorý bude ťažké zvrátiť.

Jozef Semančín je riadiacim partnerom v advokátskej kancelárii SEMANČÍN & PARTNERS s.r.o.

Ministerstvo životného prostredia pripravilo a predložilo do medzirezortného pripomienkového konania návrh rozsiahlejšej novely zákona  č. 79/2015 Z.z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Podľa dôvodovej správy motívom návrhu novely je, okrem iného, „riešenie aktuálnych problémov na trhu“ a „zapracovanie požiadaviek, ktoré vyplynuli počas obdobia platnosti nového zákona o odpadoch z praxe“.

Envirorezort chce skoncovať s vývozom poloprázdnych kontajnerov

Ministerstvo ďalej v dôvodovej správe tvrdí, že „predkladaný návrh má pozitívny a zároveň aj negatívny vplyv na podnikateľské prostredie“.

Obávame sa, že novela zákona o odpadoch v oblasti odpadov z obalov a neobalových výrobkov výrazne posilní jednu organizáciu zodpovednosti výrobcov a ak bude prijatá  v tomto znení, nenávratne spôsobí monopolizáciu trhu v nakladaní s odpadmi z obalov a neobalových výrobkov.

Aktuálna situácia na trhu

V súčasnosti výrobca znáša všetky finančné náklady spojené so zberom, prepravou, zhodnotením, recykláciou, zneškodnením separovaného odpadu, ktorý patrí do jeho vyhradeného prúdu odpadov, napríklad odpadov z obalov.

Toto pravidlo je jasné a zrozumiteľné. Ak ako výrobca „vyprodukujem“ odpad z obalov, mal by som platiť náklady spojené s jeho zberom a zhodnotením.

Ak časť obalov skončí v komunálnom odpade, výrobca si môže plniť svoje povinnosti výlučne prostredníctvom organizácie zodpovednosti výrobcov (OZV), ktorá za neho vykonáva činnosti súvisiace so zberom a zhodnotením odpadu z obalov.

Výrobca zase za túto činnosť uhrádza OZV náklady spojené so zberom a zhodnotením odpadu z jeho obalov.

Európska legislatíva požaduje dodržanie cieľov zhodnotenia a recyklácie prostredníctvom stanovenia limitov, ktoré má Slovenská republika dosiahnuť. Podobné ciele majú aj výrobcovia. Práve dosiahnutie týchto cieľov má zabezpečiť, aby sa väčšina odpadu zhodnocovala alebo recyklovala a neskončila na skládkach. Dosiahnutie týchto cieľov musí byť prioritou Slovenskej republiky. Na Slovensku totiž drvivá väčšina odpadu skončí na skládkach a Slovensko dlhodobo patrí medzi najhoršie krajiny v plnení recyklačných cieľov.

Nerovnováha v systéme

Zákon o odpadoch zaviedol nový pojem „zberový podiel výrobcu“.

Zjednodušene, zavedenie zberového podielu pre odpady z obalov znamená, že výrobca má financovať zber a zhodnotenie odpadu aj z komunálneho odpadu, a to v takom v pomere, v akom má podiel na celkovom odpade z obalov v Slovenskej republike. Čím je jeho podiel na trhu odpadov z obalov vyšší, tým musí viac financovať zber a zhodnotenia komunálneho odpadu z obalov.

Samozrejme, reálny zber a zhodnotenie za výrobcu zabezpečuje OZV. Práve OZV má pre výrobcov zabezpečiť, aby si výrobcovia, ktorých zastrešuje, plnili svoje vyhradené povinnosti v rozsahu súhrnného zberového podielu.

Súhrnný zberový podiel (a tým aj rozsah vyhradených povinností) sa však v priebehu roka mení. OZV môže získať nových výrobcov, môže stratiť výrobcu, výrobcovia môžu uviesť na trh menšie alebo väčšie množstvo obalov a tak ďalej.

Systém nakladania s odpadmi z obalov je vo svojej podstate dynamický a vďaka tejto dynamike nemôže byť neustále v rovnováhe.

Dve možnosti nastolenia rovnováhy

OZV má dve možnosti ako zabezpečiť, aby si výrobcovia, ktorých zastrešuje, plnili svoje vyhradené povinnosti v rozsahu súhrnného zberového podielu a nie viac, ani menej, a aby tak bola dosiahnutá rovnováha v systéme nakladania s odpadmi z obalov.

Prvou je zazmluvnenie dostatočného počtu obcí. Ak sa chce OZV dostať ku komunálnemu odpadu, potrebuje obce.

V súčasnej dobe je to však nemožné.

Podľa našich informácií aktuálne dve najsilnejšie OZV majú zazmluvnených viac ako 92 percent obcí. Keďže každá obec môže mať len jednu OZV a zmluvu je možné bez uvedenia dôvodov zo strany obce vypovedať len ku koncu roka, obce jednoducho nie sú k dispozícii.

Vzhľadom na dynamickosť systému, nie je možné toto brať ako systémové riešenie. Počas roka bude mať OZV nevyhnutne veľa alebo málo obcí a vyrovnanie systému nemôže zabezpečiť pravidelné ukončovanie a uzatváranie nových zmlúv s obcami.

Účinnejšie riešenie

Druhým a z môjho pohľadu účinnejším riešením je prerozdelenie presahujúcich množstiev a z toho vyplývajúcu finančnú zodpovednosť.

To znamená, ak niektorá OZV vyzbiera viac vyseparovaného komunálneho odpadu, ako je potrebné na dodržanie jej súhrnného zberového podielu, môže využiť dve možnosti.

Po prvé, oznámi koordinačnému centru pre obaly presahujúce množstvá a poskytne presahujúce množstvá klientom Koordinačného centra (§ 27 ods. (4) písm. r) Zákona).

Akčný plán EÚ: Súmrak skládkovania?

Po druhé, ponúkne presahujúce množstvá  Koordinačnému centru a Koordinačné centrum presahujúce množstvá prerozdelí medzi ostatné OZV a iné subjekty  (§ 31 ods. (11) písm. c) Zákona), bez ohľadu na to, čí sú alebo nie sú klientmi Koordinačného centra.

Obe alternatívy umožňujú zbaviť sa presahujúcich množstiev, ktoré OZV nepotrebuje a ktoré OZV spôsobujú vyššie náklady presahujúce rozsah povinnej rozšírenej zodpovednosti jej výrobcov. V prvom prípade presahujúce množstva zoberie na dobrovoľnej báze iná OZV, ktorá je klientom Koordinačného centra. V druhom prípade Koordinačné centrum direktívne prerozdelí presahujúce množstva všetkým OZV a iným subjektom, bez ohľadu na to, či sú alebo nie sú klientmi Koordinačného centra. Tým sa zabezpečí, že všetci výrobcovia budú znášať náklady na zber a zhodnotenie presne takého množstva odpadov z obalov, ako uviedli na trh a nie viac ani menej.

Prečo ani jedna alternatíva nefunguje?

Napriek tomu, že Zákon vytvoril predpoklady pre vyrovnávanie systému nakladania s odpadmi z obalov, systém nefunguje. Dôvody sú podľa nás nasledovné.

V prípade prvej alternatívy (poskytnutie presahujúceho množstva v prospech klientov Koordinačného centra pre obaly) je OZV povinná oznámiť Koordinačnému centru presahujúce množstvá a tieto môže ponúknuť inej OZV len v súlade so zmluvou uzatvorenou s Koordinačným centrom. Do dnešného dňa Koordinačné centrum vzor tejto zmluvy nepripravilo, hoci má povinnosť pripraviť a schváliť vzor tejto zmluvy.

Bez tejto zmluvy však OZV, aj keby mala záujem, nemôže presahujúce množstvá poskytnúť inej OZV. Zo strany Koordinačného centra ide o nesplnenie povinnosti, ktorá zásadným spôsobom obmedzuje vyrovnanie trhu nakladania s odpadmi z obalov.

V prípade druhej alternatívy, teda direktívne prerozdelenie presahujúcich množstiev, Koordinačné centrum do dnešného dňa nerozdelilo presahujúce množstvá. Opäť, toto konanie zásadným spôsobom obmedzuje vyrovnanie trhu nakladania s odpadmi z obalov.

Koordinačné centrum z tohto pohľadu je nefunkčné a podľa našich informácií o týchto alternatívach nerozhodlo.

Vyrovnávanie systému je zablokované

Čo je zaujímavé, vzorovú zmluvu medzi Koordinačným centrom a OZV, ako aj  mechanizmus prerozdelenia presahujúcich množstiev schvaľuje členská schôdza Koordinačného centra. Podiely jednotlivých OZV na hlasovaní na členskej chôdzi nezávisia od trhového podielu, ale od počtu zazmluvnených obcí. Napríklad OZV, ktorá by mala trhový podiel 90 percent a finančne by sa podieľala na zbere a zhodnotení 90 percent odpadu na Slovenskom trhu, ale mala by len 5 percent zazmluvnených obcí, mala by 5-percentnú väčšinu hlasov na členskej schôdzi.

Teda bez hlasov dvoch OZV, ktoré majú zazmluvnené 92 percnet obcí, Koordinačné centrum nevie rozhodnúť a schváliť vzorovú zmluvu ani mechanizmus prerozdelenia.

Z tohto dôvodu máme na jednej strane OZV, ktorá má nadbytok obcí a ktoré jej spôsobujú vyššie náklady. Neexistuje ekonomický dôvod, prečo by si OZV, ktorá má nadbytok obcí, tieto obce ako aj vyššie náklady ponechávala.

Na druhej strane máme OZV, ktoré sa k obciam nevedia dostať z dôvodu, že dve OZV majú viac ako 92 percent zazmluvnených obcí. Nevedia získať ani presahujúce množstvá z dôvodu nefunkčnosti Koordinačného centra, v ktorom práve tieto dve OZV majú kontrolnú väčšinu. Tieto OZV majú zdroje na financovanie presahujúcich množstiev, nevedia sa však k presahujúcim množstvám dostať.

Systém nakladania s odpadmi z obalov je uzavretý a využitie prerozdelenia presahujúcich množstiev ako inštitútu, ktorý by mal zabezpečiť vyrovnávanie systému, je blokovaný a znefunkčnený.

Návrh novely posilňuje monopolizáciu

Ako rieši Návrh novely nevyrovnanosť systému nakladania s odpadmi?

Od Návrhu novely sme očakávali práve posilnenie mechanizmu rozdelenia presahujúcich množstiev tak, aby systém nakladania s odpadmi z obalov bol vyrovnaný.

Návrh novely v prípade elektrozariadení a batérií a akumulátorov stanovuje povinnosť ohlásiť presahujúce množstvá a zároveň stanovuje jednoznačnú povinnosť poskytnúť v prospech ostatných klientov presahujúce množstvá. Právo tento mechanizmus v prípade elektrozariadení a batérií/akumulátorov má zabezpečiť aj rovnováhu systému nakladania s odpadmi z elektrozariadení a batérií/akumulátorov.

V prípade odpadov z obalov však Návrh novely nepochopiteľne ide opačným smerom. Návrh novely v oblasti odpadov z obalov ruší inštitút poskytnutia/ponúknutia presahujúcich množstiev, ruší aj zberový podiel a stanovuje ciele zberu odpadov z obalov, ktoré sú súčasťou komunálnych odpadov.

Máme obavu vzhľadom na doteraz prístupné znenie Návrhu novely, že Návrh novely paradoxne nepodporuje vyrovnávanie systému ale nezvrátiteľným spôsobom posilňuje dominantné postavenie jednej OZV. Akýkoľvek ďalší výrobca, ktorý plánuje vstúpiť na trh, alebo plánuje zvýšiť produkciu a množstvo odpadov, nebude mať inú možnosť ako sa obrátiť na tú OZV, ktorá má dostatok obcí. Týmto sa dominantné postavenie jednej OZV bude posilňovať nie vďaka jej efektivite alebo ponuke služieb, ale vďaka právnej úprave pripravenej Ministerstvom životného prostredia.

Riešením je povinné prerozdelenie

Riešením je použitie povinného prerozdelenia presahujúcich množstiev a s tým súvisiacej finančnej zodpovednosti ako v prípade elektrozariadení a batérií/akumulátorov.

Práve povinné prerozdelenie prostredníctvom Koordinačného centra zabezpečí, že OZV, ktoré majú presahujúce množstvá, a tým aj vyššie náklady, poskytnú tieto na dobrovoľnej báze iným OZV (klientom Koordinačného centra) a ak tieto presahujúce množstvá neakceptujú, ponúknu ich Koordinačnému centru, ktoré ich povinne prerozdelí medzi OZV a ostatné subjekty. Týmto by OZV, ktoré nemajú dostatok obcí a nevedia sa dostať tak ku komunálnemu odpadu prevzali a finančne sa  podieľali na nákladoch spojených s presahujúcimi množstvami.

Akčný plán EÚ: Zmení prístup Slovenska k zneškodňovaniu odpadov na skládkach?

Komunálny odpad podľa štatistických údajov Európskej komisie tvorí cca 7 až 10 percent z celkového množstva odpadov. Napriek tomu, že komunálny odpad má špecifiká (napríklad je výrazne zmesový a z tohto dôvodu je jeho vytriedenie nákladnejšie, existuje problém so zberom v odľahlých častiach a tak ďalej), toto percento je tak nízke, že nie je možné kvôli nemu zdôvodniť monopolizáciu trhu v nakladaní s odpadmi z obalov.

Ak Návrh v tejto podobe prejde, vytvorí podmienky pre monopol, ktorý bude ťažké (ak vôbec, berúc do úvahy možnú silu monopolnej OZV) zvrátiť.

OZV namiesto vynakladania finančných prostriedkov na efektívnejšie spôsoby recyklácie a zhodnotenie odpadov z obalmi budú vynakladať finančné prostriedky v boji o obce, ktoré nevyhnutne budú potrebovať pre svoju činnosť. A v konečnom dôsledku pre objektívnu nemožnosť splniť podmienky autorizácie najneskôr do júna 2018 zaniknú a na trhu ostanú len dve najsilnejšie.

Titulok a medzititulky – redakcia.

  • Zuzana

    Presne ste definovali problém s prerozdelením presahujúcich množstiev nad limit v rámci Koordinačného centra (ďalej “KC”) a aj chýbajúcich zmlúv členov KC. Nespomínate však ďalších rovnocenných členov KC, ktorými sú výrobcovia obalov, ktorí si plnia povinnosti individuálne na základe autorizácie tak ako OZV a ktorí sú problémom v rámci uplatňovania práv v KC, rovnako dotknutí.
    Títo výrobcovia museli v rámci autorizácie preukázať, že ich obaly nekončia v komunálnom odpade a teda, že obaly uvedené na trh vedia zhodnotiť, resp. recyklovať sami. Jedná sa zvyčajne o množstvá nad limit podľa prílohy č.3 zákona o odpadoch, často až do výšky plnenia 100%, ktoré podľa pripravovanej novely budú povinní poskytnúť KC, za podmienok definovaných v zmluve, ktorú ale nemajú. Títo výrobca nemajú “pristupujúcu” zmluvu ako rovnocenný člen KC a tiež nemajú definované práva voči KC, len povinnosti a sankcie zo zákona o odpadoch.
    Takže v kontexte nadpisu zrejme píšete o monopolizácii trhu vo vzťahu k OZV a obciam, ale ak už riešite problematiku v rámci vzťahov v KC, nemalo by sa zabudnúť ani na výrobcov, ktorí plnia povinnosti individuálne, ktorí neovplyvňujú trh v rámci obcí a komunálneho odpadu, ale u ktorých môže prísť k diskriminácii práv v rámci zmluvných vzťahov v KC, vzhľadom na menší podiel na trhu.
    No a diskrimináciu v rámci zmluvných vzťahov členov právnickej osoby, ktorou KC je, zrejme zákon o odpadoch ako taký, riešiť ani nebude….

    • Jozef Semancin

      Ďakujem za reakciu. Pripravujeme ďalší článok k novele a možnému riešeniu Bolo by dobré spomenúť aj individuálne nakladanie. Mohli by mse sa skontaktovať? Moja adresa je jsemancin@semancin.sk. Ďakujem

REKLAMA

REKLAMA