Rodová dimenzia sa po koronavíruse musí stať v európskej vede a inováciách a štandardom. Napredovanie v oblasti rodovej rovnosti prináša lepšie výsledky výskumu a zvyšuje jeho relevantnosť, píše sociologička MARCELA LINKOVÁ.
Mimoriadna situácia počas koronakrízy u nás nastavila zrkadlo elektronizácii. Verejná správa bola na rozdiel od súkromného sektora evidentne nepripravená, občas až paralyzovaná. Čo to hovorí o krajine a jej pripravenosti na pokrízové obdobie, píše MATEJ STUŠKA.
S uvoľňovaním reštrikčných opatrení vchádzame do novej éry po covid-19. Stredoeurópske ekonomiky zvládli krízu prekvapivo dobre. Vyhrali však bitku, nie vojnu. Aké výzvy čakajú na región na ceste späť k ekonomickej prosperite?
Cenovo dostupné energie a teplotný komfort v domácnostiach sú pre zdravie ľudí veľmi dôležité. Vlády a dodávatelia energií by mali poskytnúť pomoc pri platení účtov za energie ľudom s nízkymi príjmami a tým, ktorí majú zdravotné problémy, píše PETRA ČAKOVSKÁ.
Kríza vyvolaná ochorením COVID-19 neznamená koniec projektu európskej integrácie, je naopak príležitosťou dať Európe novú podobu, píše APOSTOLOS TZITZIKOSTAS a PAVEL BRANDA z Európskeho výboru regiónov.
Tiež sa strácate v zložitom labyrinte eurovalov, eurobondov, a iných miliardových nástrojov na oživenie ekonomiky v EÚ? Europoslanec MICHAL ŠIMEČKA (PS/Renew), vysvetľuje súčasnú situáciu v EÚ cez prirovnanie k bytovému domu.
Vízia, ktorú vláda ponúka Slovensku a jeho obyvateľom – občanom, občiankam, cudzincom a cudzinkám v migračnej politike – je pomerne skromná. Tvorí ju šesť viet v dvoch kapitolách, „Zaistenie bezpečnosti obyvateľstva“ a „Európska politika“, píše ZUZANA ŠTEVULOVÁ. Zuzana Števulová je...
Správa Medzinárodnej agentúry pre obnoviteľnú energiu - IRENA ukazuje, že len obnova budov pre ochranu klímy nestačí, píše v komentári JURAJ MELICHÁR. Silná podpora úspor, obnoviteľných zdrojov a obehového hospodárstva namiesto spaľovní odpadov budú podľa neho výzvami novej vlády.
Únia by mala zvážiť vznik Rekapitalizačného fondu, na podporu kapitálovej základne európskych firiem. „Európa nemôže riskovať stabilitu systematicky dôležitých firiem, ktoré by sa potom mohli stať ľahkým terčom pre cudzích investorov,“ píšu VAZIL HUDÁK a MIROSLAV KOLLÁR.
Pokiaľ ide o testovane žiarenia mobilných telefónov, Spojené štáty by mali nasledovať francúzsky príklad, píše americká expertka. Tvrdí, že stále nevieme, aké bezpečné sú zariadenia a siete, keďže testovanie vplyvu na deti nebolo nikdy realizované.
Občania Únie potrebujú garantovaný univerzálny príjem, kým sa neobnovia bežné ekonomické aktivity, tvrdí katalánsky minister hospodárstva PERE ARAGONÈS.
Obnovu potrebujú aj odvetvia závislé na fosílnych palivách, musia byť však stanovené environmentálne a sociálne kritériá, píšu MARTIN HOJSÍK a LADISLAV HEGYI. Automobilový priemysel by napríklad podľa nich mohol dostať pomoc pod podmienkou urýchlenia elektrifikácie výroby.
Obava o dôchodcov v rozhorúčených panelákoch, ktorú vyslovil premiér, je oprávnená. Čo s tým však vláda urobí? pýta sa PETER ROBL z organizácie Budovy pre budúcnosť.
Veľkým postrachom 20. storočia bola jadrová vojna. Naše inštitúcie boli vybudované tak, aby na jej hrozby reagovali. Covid-19 však svetovým odborníkom na obranu ukázal, že sme boli slepí, píše Stephen Blank.
Otvorený list europoslancov a zástupcov mediálneho sektora vyzýva Európsku komisiu a členské štáty, aby mysleli aj na dopady súčasnej situácie na schopnosť médií plniť svoju úlohu piliera demokracie.
Kým dekarbonizácia priemyslu bude bolestivá, v sektore budov stačí masívne uplatňovať riešenia, ktoré sa už používajú a ktoré znižujú náklady spotrebiteľom, píše RICHARD PAKSI z Budov pre budúcnosť.
„Európsky ekologický dohovor“ nie je ničím menším, ako návrhom novej spoločenskej zmluvy medzi občanmi a štátom, medzi členskými štátmi a Úniou, medzi občanmi a Európou. Vypočujte si podcast Modrá vlna.
Na dekarbonizáciu energeticky náročných odvetví sú potrebné inovácie, materiálová efektívnosť, transformácia energetiky, dostatok investícii a nový systém riadenia, píšu bruselskí výskumníci GAURI KHANDEKAR a THOMAS WYNS.
Európske emisie netreba znížiť o 55, ale 65 percent do roku 2030, píše europoslanec MARTIN HOJSÍK. V návrhu Európskej komisie mu tiež chýbajú prísnejšie kritériá pre využívanie biomasy a malých vodných elektrární, ako aj ďalšie konkrétne opatrenia.
Pre svoju dekarbonizáciu potrebujú slovenský a európsky priemysel finančnú podporu a rovnaké podmienky na trhu ako mimoeurópski konkurenti, píše MILAN VESELÝ.
