Do budúcnosti existujú obmedzené možnosti pre zvýšenie výnosov z recyklácie obalov. Zvyšovať sa budú len náklady, pretože sa treba vysporiadať aj s „nelukratívnymi“ materiálmi, píše ALEXANDRA GRGULOVÁ.
Štyri stredoeurópske krajiny sú v otázke Nord Streamu 2 rozdelené podobne ako zvyšok Európy. Vyšehradská skupina je figovým listom, ktorý zakrýva ich rozdiely, píše MARTIN JIRUŠEK.
Súčasná debata o právnom štáte prináša pre Komisiu príležitosť na zlepšenie jeho vynucovania. Pokiaľ vlnu premešká, jej snahy sa budú zdať pokrytecké a irelevantné, píše DANIEL HEGEDUS.
Zvyšovanie energetickej hospodárnosti budov musí byť významnou súčasťou boja proti klimatickým zmenám. Malo by sa to premietnuť aj do nového programovacieho obdobia eurofondov, píše RICHARD PAKSI.
Ministerstvo hospodárstva by malo zosúladiť národný energeticko-klimatický plán s medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky. Treba ho tiež riadne prediskutovať s odborníkmi, čím sa môže zvýšiť jeho kvalita a akceptovateľnosť verejnosťou, píše JURAJ MELICHÁR.
Ak obyvatelia porušujú pravidlá pri triedení odpadu – či už zámerne svojou ľahostajnosťou alebo nevedomky z dôvodu nedostatku informácií – zbytočne komplikujú a predražujú celý systém, píše RENÁTA MIHÁLIKOVÁ.
V4 ignoruje klimatické hrozby, snaží sa o predĺženie spaľovania fosílnych palív a nedodržiava limity znečistenia ovzdušia. Tento trend chce zvrátiť platforma Vyšehrad+ pre obnoviteľné zdroje, píše ADA ÁMONOVÁ.
Podpora transformačných projektov na hornej Nitre by mala byť podmienená ukončením ťažby a spaľovania uhlia a postupnou prípravou baníckeho regiónu na život po uhlí, píše LÝDIA KŇAZOVIČOVÁ.
Historická neochota k rozširovaniu Únie, obava z nemeckého vedenia, ale aj zemepisná tendencia pozerať sa radšej na juh ako na východ, môžu byť vnímané ako príčiny relatívnej francúzskej apatie voči vyšehradským krajinám, píše Martin MICHELOT.
Obavy Nemecka, že vyšehradská štvorka bude blokovať ďalšie európske politiky sa zmiernili. Nemecko sa namiesto toho snaží nájsť s V4 spoločnú reč pri zohľadňovaní rozdielov medzi krajinami, píše ANNA-LENA KIRCH z Hertie School of Governance.
Bez štatistických údajov je náročné sledovať konkrétny prúd odpadov a prijímať opatrenia na zlepšenie nakladania s ním, či už organizačné alebo finančné, píše PETRA CSÉFALVAYOVÁ.
Politickí komentátori neprestávajú populistických lídrov Viktora Orbána a Jaroslawa Kaczynskeho porovnávať. V ich euroskeptickom populizme však existuje niekoľko zásadných rozdielov.
Čím jasnejšie budú štáty NATO prejavovať ochotu brániť svojich východných spojencov, tým pravdepodobnejšie je, že nebudú nikdy musieť bojovať. Tak funguje odstrašenie, píše analytik MICHAL ČUBRÍK.
Žaloba proti smernici o obnoviteľných zdrojoch je potrebná, pretože legislatívny proces, ktorý mal chrániť ľudí, ekosystémy a klímu, zlyhal, píšu JEAN-PASCAL VAN YPERSELE a MARY S. BOOTHOVÁ.
Zákonodarcovia by mali vziať do úvahy obavy miliónov mladých Európanov a z textu návrhu smernice o autorských právach odstrániť kontroverzné ustanovenia, píšu v otvorenom liste európske politické mládežnícke združenia.
Oveľa lepším riešením ako masívne budovať malé vodné diela je prebudovať už existujúce veľké kapacity tak, aby pracovali efektívnejšie. Štát však v nastavení systému zlyháva, píše ekológ TOMÁŠ DERKA.
Únii kvôli novej copyrightovej legislatíve hrozí dig-xit, alebo digitálny odchod európskej tvorby. Jej konečná podoba, o ktorej budú rozhodovať o dva týždne europoslanci, je fraškou, porovnateľnou s tvrdeniami o plochej zemi, píše Sascha Lobo.
Ak jediným kritériom diskvalifikácie baníckych projektov má byť fakt, že ich predložila ťažobná spoločnosť, bude to v neprospech ľudí a na škodu celého regiónu, píše PETER ČIČMANEC.
Spravodlivá transformácia neznamená, že budú uprednostňované projekty veľkých spoločností. Treba zabezpečiť účasť aj menším podnikateľom a aktérom, píše LENKA ILČÍKOVÁ.
Francúzsky prezident Emmanuel Macron spísal svoju víziu pre budúcnosť EÚ. Vyzval na reformu Schengenského priestoru alebo na zriadenie novej agentúry, ktorá by mala na starosti ochranu demokracií pred kybernetickými útokmi a falošnými správami.
Posun k obehovej ekonomike v Slovinsku dokázal zasiahnuť celý región. Podobné ohnisko v strednej Európe si bude vyžadovať konkrétne ciele a plány aj pre automobilový sektor, píše FREEK VAN EIJK.
