Motivovať ďalších k tomu, aby sa zapojili do aktivít v prospech iných osôb bez nároku na finančnú odmenu nie je ľahké. Napriek tomu dnes po celom svete dobrovoľníči miliarda ľudí.
Dlhodobá európska klimatická stratégia by mala zohľadniť dopady dekarbonizácie v jednotlivých odvetviach a regiónoch. Platforma Európskej komisie, aká funguje pre uhlie, by sa mala rozšíriť o dopravu alebo poľnohospodárstvo, píšu LISA FISCHEROVÁ a REBEKKA POPPOVÁ.
Európska predpisy vo všeobecnosti viedli k zvýšeniu miery separovania a recyklácie komunálneho odpadu. Slovensku sa však nedarí zavádzať ekodizajn výrobkov a predchádzať tak vzniku odpadu, píše TOMÁŠ KOLENČÍK.
Dohoda o brexite vyvolala najväčší spor v britskej politike od roku 1938, kedy sa vtedajší premiér Neville Chamberlain vrátil z Mníchova s papierom a tvrdil, že získal „mier pre naše časy,“ píše Denis MacShane.
Komisia plánuje posilniť Frontex. Názor českého premiéra Babiša na túto agentúru sa v poslednej dobe dynamicky mení. Česká republika tak môže byť pre ostatné členské krajiny a inštitúcie EÚ zle čitateľná, píše analytik EURACTIV.cz ONDŘEJ PLEVÁK.
Slovensko skládkuje celkovo 66 percent komunálneho odpadu a triedi, recykluje a kompostuje len 23 percent. Ponitrianske združenie obcí však dosahuje oveľa lepšie výsledky, ktoré majú európsku úroveň, píše IVANA MALEŠ.
Peking naďalej zvyšuje svoj vplyv na Balkáne, no porovnávanie s Ruskom nie je na mieste. Čínsky vplyv sa od toho ruského líši v motivácii aj v nástrojoch, ktoré na svoje šírenie používa, píše MATEJ ŠIMALČÍK.
Slovenské domácnosti platia najväčšiu časť svojich príjmov za energie zo všetkých krajín EÚ. Zvýšenie ceny elektriny z uhlia od súkromnej firmy HBP, ktoré musia Slovenské elektrárne spaľovať, sa premietne do účtov za elektrinu aj u najchudobnejších ľudí, píše JURAJ MELICHÁR.
Volebné zásahy, falošné správy, hyberstraníckosť, ransomwary, odmietanie vstupu a služby, kybernetický terorizmus.... Vitajte v novej, normálnej Európe, píše PHILIPPE COTELLE.
Kritické myslenie voči nášmu i medzinárodnému prístupu pri tvorbe zahraničnej politiky je základným kameňom vzniku aj pretrvávania Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku, píše pri príležitosti 25. výročia jeho založenia jeho zakladateľka.
Zvýšenie poplatku za uskladnenie odpadu na skládku je krok správnym smerom. Výška poplatku však nemusí motivovať triediť a recyklovať odpad, a rovnako aj spôsob rozdeľovania príjmu z poplatku za uskladnenie môže vzbudzovať pochybnosti, píše JOZEF SEMANČÍN.
EIB a EBRD neprestali poskytovať miliardy eur daňových poplatníkov energetickým podnikom závislým na uhlí v Srbsku a Poľsku. Ohrozujú tým boj s klimatickými zmenami.
Krajinám strednej a východnej Európy sa otvára viacero možností, ako získať nové finančné prostriedky z nasledujúceho dlhodobého rozpočtu EÚ. V rokovaniach o jeho budúcej podobe musia zabudnúť na vzájomné nezhody, píše VLADISLAVA GUBALOVÁ.
V rebríčku ekoinovačného potenciálu sme v Európskej únii na 21. mieste. Dopad rozšírenej zodpovednosti výrobcov na zelený dizajn je podstatne nižší, než sa pôvodne predpokladalo, píše PETRA CSÉFALVAYOVÁ.
Spor medzi federalizmom a nacionalizmom musí byť nosnou témou pred európskymi voľbami. Je načase, aby sa politici prestali strániť ústavných tém EÚ, píše Andrew Duff.
Výskyt mikroplastov vo vode a v životnom prostredí vôbec je veľmi aktuálnym problémom, na ktorý sa v súčasnej dobe upiera pozornosť v celosvetovom meradle. Je dôsledkom už niekoľko desaťročí rastúcej krivky výroby plastov.
Dosiahnutie dohody o úplnej normalizácii vzťahov medzi Belehradom a Prištinou má zásadný význam aj pre EÚ, aj keď času už nie je nazvyš, píše BEKIM ÇOLLAKU.
Druhá polovica 60. rokov bol čas niečoho, čo história možno spätne označí za začiatok globálnej ekologickej revolúcie. Tanky v auguste 1968 to celé na dve desaťročia v Československu prerušili, píše MIKULÁŠ HUBA.
Európska únia môže zlepšiť životy detí, ktoré trpia kvôli konfliktom, prírodným katastrofám a iným náročným situáciám po celom svete. Pri príležitosti svetového humanitárneho dňa vysvetľuje DELPHINE MORALISOVÁ, prečo je to dôležité a čo môže Únia urobiť.
Zatiaľ čo transatlantické vzťahy ohrozuje možnosť obchodnej vojny, posilnená ekonomická spolupráca by mohla byť kľúčom k stabilite v južnom susedstve Európskej únie, píše JAMES MORGAN.
Únia a Izrael sú si stále bližší v oblastiach, ktoré sú verejnosti menej známe. RAANAN ELIAZ a DIMITRI DOMBRET vysvetľujú, ako by hospodárske a obchodné väzby mohli pomôcť zachrániť chabé politické vzťahy.
