K pripravovanému Európskemu aktu o slobode médií musí Európska komisia zaujať ambiciózny prístup, píše v otvorenom liste päť novinárskych organizácií. Tiež volajú po harmonizovaných pravidlách pre transparentnosť vlastníctva a udeľovanie licencií na vysielanie.
Pozitívny vplyv členstva v EÚ na našu krajinu je nespochybniteľný a som presvedčený, že rovnakú príležitosť si zaslúžia aj ďalšie európske krajiny, ak splnia stanovené kritériá, píše štátny tajomník rezortu zahraničných vecí Martin Klus.
Konferencia o budúcnosti Európy sa končí. Miestne samosprávy v čase pandémie a vojny na Ukrajine ukazujú, že sú hybnou silou Únie. Je čas, aby dostali svoje miesto v rozhodovacom procese, píše prezident Európskeho výboru regiónov APOSTOLOS TZITZIKOSTAS.
Výzva podporená viac ako 200 intelektuálmi a osobnosťami z Európy žiada vytvorenie federálnej Európy, s efektívnou spoločnou zahraničnou a bezpečnostnou politikou, samostatnou energetikou postavenou na zelenej transformácii a skutočnou spoločnou rozpočtovou politikou.
Hovorí sa, že všetko má svoj koniec. Pre finančné nástroje to však neplatí. Na rozdiel od dotácií z eurofondov sa v nich totiž každé euro otočí niekoľkokrát.
Znovuzvolenie Viktora Orbána za predsedu maďarskej vlády by malo prinútiť Európsku komisiu k izolácii jeho autokratickej vlády a rozbitiu spojenectva medzi Maďarskom a Poľskom, argumentujú politológovia. Tom Theuns je odborným asistentom politickej teórie a európskej politiky na Inštitúte politických vied...
Desivý ruský útok na Ukrajinu mení svet pred našimi očami – a to platí najmä pre oblasť energetiky, píšu dánsky minister pre klímu Dan Jørgensen a riaditeľ Medzinárodnej energetickej agentúry (IEA) Fatih Birol exkluzívne pre portál EURACTIV.
Aj v roku 2015 privítali Gréci ľudí prichádzajúcich zo Sýrie s otvorenou náručou. Postupom času sa však vzťahy v komunite zhoršili, čo bol priamy dôsledok dlhodobej neschopnosti Európy dohodnúť sa systéme riadenia príchodov založenom na zdieľaní zodpovednosti.
Európska únia chce obmedziť dovoz zemného plynu z Ruska a zároveň riešiť rekordné ceny energií. Slovenská asociácia fotovoltického priemyslu a OZE (SAPI) prišla s praktickými tipmi, ako sa k týmto trendom môžu postaviť domácnosti, podniky a samosprávy, píše Lucia Palmanová.
Európski lídri diskutujú o zákaze dovozu fosílnych palív z Ruska, na ktorých je Únia závislá. Podobný problém však má aj v jadrovej energii. Vyriešiť závislosť na Rusku v jadre môže byť pre Úniu ešte náročnejšie než pri plyne a rope.
Rozkol medzi vládou a verejnosťou, ktorá je čoraz nespokojnejšia s vajatavým postojom krajiny k ruskej agresii, sa prehlbuje. Všetci si pritom uvedomujú, že výsledok vojny na Ukrajine zásadne ovplyvní aj budúcnosť Gruzínska.
Európsky parlament bude tento týždeň hlasovať o kľúčových energetických projektoch Únie. Pôvodný zoznam projektov bol vytvorený pred ruskou inváziou na Ukrajinu a je potrebné ho prehodnotiť. Projekty spoločného záujmu musia znížiť energetickú závislosť Európy od dovozu fosílnych palív z Ruska, píše skupina europoslancov.
Európska únia potrebuje posilniť svoju energetickú bezpečnosť a nezávislosť. Jedným z overených riešení je aj obnova budov s cieľom znížiť spotrebu energie, píše KATARÍNA NIKODEMOVÁ.
Európa bude musieť zmeniť svoj energetický mix a pridať dôraz na lokálne obnoviteľné zdroje. Myšlienka Zelenej dohody je preto aktuálnejšia ako kedykoľvek predtým, píše DANIEL RABINA.
Aj napriek obmedzenému prístupu na internet sa politickému analytikovi Romanovi Rukomedovi podarilo portálu EURACTIV poslať správu z Ukrajiny. „Vraždia nevinných ľudí,“ píše s tým, že Rusi cielene útočia na nemocnice a námestia.
Jedným z najsilnejším tromfov, ktoré má ruský prezident Vladimír Putin v rukáve, sú dodávky ruského plynu do Európy. Aj keď sa v súčasnosti Európa bez ruského plynu nezaobíde, aktuálna situácia však určite povedie k hľadaniu ciest a spôsobov, ako sa závislosti na ruskom plyne zbaviť. To je pre Putina a pre Rusko zlá správa, píše analytik z konzultačnej spoločnosti JPX Ján Pišta.
Slovenská vláda verejne deklaruje podporu obnoviteľným zdrojom energie, no investori a developeri naďalej čelia mnohým prekážkam. Ak ich Slovensko neodstráni, sľuby z plánu obnovy a Národného energetického a klimatického plánu ostanú len na papieri. Osobitnou kapitolou sú pretrvávajúce technické problémy.
Inštitucionálna reforma môže zefektívniť fungovanie Únie a priblížiť ju občanovi. Diskusie už prebiehajú dlhšie, no zatiaľ bez výsledkov. Ideologická polarizácia ale nemôže byť ich východiskom, píše slovenský diplomat Miroslav Ivan.
Niektoré tematické presahy medzi pripravovaným Strategickým kompasom EÚ a Strategickou koncepciou NATO budú nevyhnutné, ale aj potrebné, píše NIKLAS NOVÁKY. Podľa neho prináša paralelná príprava oboch dokumentov príležitosť na posilnenie spolupráce medzi EÚ a NATO.
Klimatický šek je stratégia prerozdeľovania, ktorá vracia časť príjmov z emisií priamo obyvateľom a ostávajúcu časť používa adresne a efektívne na klimatické ciele. Tým podporuje nízkouhlíkové investície, sociálne férový prechod ku klimatickej neutralite a zvyšuje jej akceptáciu, píšu europoslanec MARTIN HOJSÍK a environmentalista LADISLAV HEGYI.
Ľudské spoločenstvá nie sú imúnne voči pokušeniu vylúčiť nepohodlných za hranice nielen svojho uvažovania. No práve vylučovanie nepohodlných je pilierom autoritárstva. O probléme „príliš jasných hraníc“ píše LUCIA NAJŠLOVÁ.
Po roku 2025 má 85 percent nových činností Únie mimo jej hraníc prispieť k zlepšeniu postavenia žien. O novom pláne EÚ s rozpočtom 79,5 miliárd eur na sedem rokov píšu šéfovia slovenskej a európskej diplomacie a eurokomisárka pre medzinárodné partnerstvá.
Zatiaľ čo Čína je považovaná za „systémového rivala“, Taiwan je najnovšie vykresľovaný ako partner v zdieľaných demokratických hodnotách s EÚ. Posun Európy k asertívnejšiemu postupu pri jednaní s Taiwanom je priamou reakciou na stále agresívnejší postoj Pekingu, píše KRISTÍNA KIRONSKÁ.
Dosah kybernetickej ofenzívy na spoločnosť môže mať rovnaký devastačný účinok ako konvenčný vojenský útok. Keďže za nimi často stoja aj štátni aktéri, rozširujú sa úlohy zahraničnej služby. O východiskách pre slovenskú stratégiu kybernetickej diplomacie píše diplomat RADO KUSENDA.
