Názory

Geografické rozmiestnenie kritických surovín v Európe ponúka zaujímavé príležitosti. Mnohé ložiská sa nachádzajú v oblastiach, ktoré sú dnes závislé na ťažbe uhlia. Potenciál predstavuje aj banský odpad bohatý na kritické suroviny, píše MICHAL CEHLÁR.

Verejná doprava v Bratislave, modernizácia železničnej dopravy a budovanie siete nabíjacích staníc sú príklady ako Európska finančná banka financuje energetickú transformáciu Slovenska. Jej viceprezidentka LILYANA PAVLOVOVÁ vysvetľuje, v čom spočíva nový Klimatický plán EIB.

Spôsoby boja proti dezinformáciám sa na Slovensku a v Čechách podobajú, no obdobná je aj neochota trestať manipulátorov. Legislatíva existuje, ale chýba vôľa a konsenzus použiť ju. V čase krízy navyše iba dobiehame zameškané a improvizujeme, píše TOMÁŠ KRIŠŠÁK.

Neaktuálne, nedostatočné a chýbajúce ciele, opatrenia bez environmentálnych kritérií, nedostatok systémového prístupu. Časť Zelená ekonomika návrhu národného reformného plánu je sklamaním, píšu LADISLAV HEGHY, ZUZANA HUDECOVÁ a MARTIN HOJSÍK.  

Európsky parlament odhlasoval minulý týždeň cieľ zníženia emisií oxidu uhličitého o 60 percent do roku 2030. Schváliť ho však budú musieť aj členské štáty. S akou pozíciou pôjde do Bruselu Igor Matovič? Vláda by mala čo najskôr jasne komunikovať svoje zámery, aby sa jednotlivé sektory a trh vedeli pripraviť.

Lídri by mali využiť plán obnovy na naplnenie klimatických požiadaviek svojich občanov. Zužitkovať pri tom môžu skúsenosti z transformácie, píšu zástupcovia mimovládnych organizácii z krajín strednej a východnej Európy.

Izrael môže k riešeniu problému straty biodiverzity prispieť zdieľaním svojich skúseností a technológií, ktoré nielen znižujú rozsah škôd, ale počítajú aj s rastúcim dopytom ľudstva po nerastných surovinách, potravinách, vode a energii, píše veľvyslanec Izraela na Slovensku BOAZ MODAI. 

Problémom nie sú prehnané požiadavky, ale prezident Erdoğan. Turci sa totiž nemôžu čudovať, že v kakofónii jeho kriku nebudú Európania schopní počúvať konštruktívne a azda aj oprávnené protiargumenty. 

Diskusia o vykurovaní miest a obcí v okrese Prievidza po útlme uhlia v roku 2023 sa točí okolo dvoch návrhov. Žiadny z nich však nerieši hlavný problém a tým je vysoká energetická náročnosť budov a tepelných rozvodov v regióne, píše LENKA ILČÍKOVÁ.

Slovensko si v novej bezpečnostnej stratégii nemôže dovoliť naďalej Peking ignorovať. Pripraviť sa dokáže lepšie, ak sa zameria na štyri výzvy: propagandu, zneužívanie investícii, strategickú korupciu a dodávky strategických materiálov, hovorí expert na Čínu.

Dodávatelia a predajcovia počas letných horúčav intuitívne skladujú vajíčka v chladiacich zariadeniach, aby sa neskazili, hoci to nariadenie Európskej únie nedovoľuje, píše KOSTADIN FIKIIN.

Slovensko dlhodobo nenaplňuje európske klimatické ciele v oblasti obnoviteľných zdrojov a energetickej účinnosti. Kľúčovým impulzom pre rozvoj sektora zelenej energetiky môže byť obnova ekonomiky po koronakríze a nová legislatíva.  

Pandémia posilňuje dezinformácie, ale platí to aj opačne - dezinformácie zhoršujú pandémiu, píšu analytici MIROSLAVA SAWARIS a PÉTER KREKÓ. GLOBSEC zakladá platformu, ktorej cieľom je posilniť hlas menších a najzraniteľnejších krajín EÚ v boji proti dezinformáciám.

Protesty v Bulharsku sú skutočným občianskym protestom proti straníckemu štátu a v prospech základných demokratických práv, ako je sloboda médií, píše novinárka Maria Stoyanova.

Dohoda lídrov o pláne obnovy EÚ je výbornou správou pre Slovensko, no oslabenie niektorých programov a nástrojov oproti návrhom Komisie a Parlamentu, na ňu vrhá menej pozitívne svetlo, píše v komentári europoslanec ROBERT HAJŠEL. 

Neviditeľný koronavírus nás doviedol do najhlbšej finančnej krízy v povojnovej histórii Európy. Po misii „záchrana životov“, nás vo veľmi krátkom čase čaká misia „záchrana občanov pred sociálnymi tragédiami“, píše Martin Klus. Únia podľa neho potrebuje spoločný záchranný plán čo najskôr.

Úvahy vlády o spaľovaní odpadov sú v rozpore s rastúcimi cieľmi, ktoré už teraz nestíhame plniť, píše JURAJ MELICHÁR. Príklad obchvatu Bratislavy podľa neho ukazuje, že veľké fosílne projekty nepomáhajú k obnove hospodárstva a mali by sa na európskej úrovni vylúčiť z podpory.

Európski lídri budú rokovať o balíku za 750 miliárd eur. Obnova budov je súčasťou zelenej ekonomiky, ktorá mnohých straší. Jej podporou pritom politici prispejú k oživeniu ekonomiky, boju proti klimatickým zmenám a kvalite bývania zároveň.

Rodová dimenzia sa po koronavíruse musí stať v európskej vede a inováciách a štandardom. Napredovanie v oblasti rodovej rovnosti prináša lepšie výsledky výskumu a zvyšuje jeho relevantnosť, píše sociologička MARCELA LINKOVÁ. 

Mimoriadna situácia počas koronakrízy u nás nastavila zrkadlo elektronizácii. Verejná správa bola na rozdiel od súkromného sektora evidentne nepripravená, občas až paralyzovaná. Čo to hovorí o krajine a jej pripravenosti na pokrízové obdobie, píše MATEJ STUŠKA.

S uvoľňovaním reštrikčných opatrení vchádzame do novej éry po covid-19. Stredoeurópske ekonomiky zvládli krízu prekvapivo dobre. Vyhrali však bitku, nie vojnu. Aké výzvy čakajú na región na ceste späť k ekonomickej prosperite?

Cenovo dostupné energie a teplotný komfort v domácnostiach sú pre zdravie ľudí veľmi dôležité. Vlády a dodávatelia energií by mali poskytnúť pomoc pri platení účtov za energie ľudom s nízkymi príjmami a tým, ktorí majú zdravotné problémy, píše PETRA ČAKOVSKÁ.

Kríza vyvolaná ochorením COVID-19 neznamená koniec projektu európskej integrácie, je naopak príležitosťou dať Európe novú podobu, píše APOSTOLOS TZITZIKOSTAS a PAVEL BRANDA z Európskeho výboru regiónov.

Pre podporu nájomného bývania existujú legitímne dôvody. O tom, čo môže štát urobiť, aby tému dobre uchopil, píše KATARÍNA NIKODEMOVÁ.