Názory

Energetická kríza v roku 2022 spustila preteky v dotáciách cien elektriny, ktoré sa stali ústredným prvkom priemyselnej politiky, tvrdia analytici think tanku Bruegel. Európa musí nájsť správne riešenie pre dotovanie elektriny zvlášť preto, že smeruje k elektrifikácii dopravy a domácností.

Európa, bez ohľadu na to či práve preto, čo sa stane v Spojených štátoch po voľbách, potrebuje stabilitu na svojich hraniciach. Nemala by bezhlavo vypisovať bianko šeky obrannému priemyslu, no naivný pacifizmus nepomôže, píše zahraničnopolitický novinár Andrej Matišák.

Výsledná smernica o energetickej hospodárnosti budov je v mnohých ohľadoch revolučne ambiciózna, no zároveň členským štátom dáva voľnú ruku, ako ju prevedú do praxe. Hrozí, že veľká miera flexibility pre členské štáty môže jej prínosy oslabiť, píše Katarína Nikodemová.

S prechodom na obnoviteľné zdroje a s efektívnejšími batériami a nabíjačkami sa budú ekologické nožnice medzi elektroautami a autami na fosílne palivá naďalej roztvárať, píše Aaron Fishbone.

Výzva skupiny európskych akademičiek a akademikov Európskej rade, aby zvolala Konvent o reforme EÚ.

Slovensko je automobilová veľmoc, no Slováci kupujú najmenej elektroáut zo všetkých krajín EÚ. Okrem daňových úľav pre firmy by elektromobilite pomohli priame dotácie na nákup elektroáut z plánu obnovy ako to je v Česku, Poľsku či Rakúsku, píše Patrik Križanský.

Ak EÚ zverí plánovanie vodíkovej infraštruktúry prevádzkovateľom plynárenských sietí, hrozí konflikt záujmov. Plynári chcú na vodík prirodzene využiť čo najviac svojich existujúcich sietí, čo už to je odôvodnené, alebo nie, píšu Michaela Holl a Megan Anderson.

V ére liberálneho ekonomického myslenia je daň pre jedno percento najbohatších Európanov vnímaná ako brzda pre inovácie. Sľuby politikov o dekarbonizácii, ktorá pôjde ruka v ruke s ekonomickým rastom, ale ekologickej katastrofe nezabránia, píše v komentári THÉO BOURGERY-GONSE.

Dodávka vojenskej techniky a materiálu pre Kyjev prospela aj slovenským ozbrojeným silám, píše ukrajinský veľvyslanec na Slovensku MYROSLAV KASTRAN. Podľa neho nová vláda pomoc Ukrajine neodmieta úplne.

Zelené palivá môžu ozeleniť dopravu, no sú príliš drahé a je ich málo. Preto by mali smerovať iba do lodí a lietadiel, ktoré zatiaľ nie je možné elektrifikovať, tvrdia zástupcovia leteckého a lodného priemyslu.

Jednorazové papierové obaly majú vyriešiť problém zahltenia plastom. Ich masívne využívanie však spôsobuje nadmernú ťažbu dreva a stratu biodiverzity. Obsahujú toxické chemikálie a pre kombináciu s plastmi nie sú recyklovateľné, píše MONIKA MEDOVIČOVÁ. 

Vysielanie zamestnancov zo Slovenska za ostatných desať rokov výrazne narástlo a očakáva sa, že tento trend bude pokračovať. Keďže za najväčšiu bariéru považujú zamestnanci aj firmy prístup k informáciám, výskum Slovenskej akadémie vied tieto medzery zmapoval.

Facebook ani YouTube neodstránili Ficove xenofóbne videá o migrantoch ani nevysvetlili prečo. Rada pre dohľad by mala rozhodnúť, či nie je lepšie takéto príspevky zmazať ešte predtým, než vyústia v násilie, píše BARBORA BUKOVSKÁ.

Zelená energetika založená na decentralizovaných zdrojoch kladie nové nároky na flexibilitu distribučnej sústavy, čo si vyžaduje masívne investície do inteligentných sietí. Tie umožnia pripájanie obnoviteľných zdrojov a zaručia aj bezpečnosť dodávok, píše TOMÁŠ TUREK. 

Namiesto toho, aby eurokomisia podporila zvyšovanie úspešnosti recyklácie, ide zakázať recyklovateľné obaly na báze papiera a nútiť ľudí používať plastové obaly na opakované použitie, ktoré sú drahšie a ťažko sa recyklujú, píše šéf Európskej aliancie pre papierové obaly. 

Vrbětická kauza mala silný ohlas v českom aj slovenskom (dez)informačnom priestore. Dezinformačné naratívy mali dominantne proruský, resp. protizápadný charakter a šírili ich aj politickí aktéri, konštatuje analýza think tanku Európske hodnoty.

Stop-stav na pripájanie nových zdrojov stále trvá pre údajnú nedostatočnú kapacitu siete. Problémom sú zdĺhavé pripájacie procesy aj nezmyselné poplatky za výrobu zelenej energie. Vo volebných diskusiách nemá energetika miesto, politické strany obnoviteľné zdroje skôr ignorujú alebo rovno zatracujú, píše MARIAN MARAFFKO.

V energetickom pláne chýba prognóza vývoja spotreby elektrickej energie do roku 2030, od ktorej by sa mali odvíjať všetky ciele a opatrenia pre rozvoj jednotlivých obnoviteľných zdrojov. Preto sú všetky ciele postavené „na vode“, píšu Ján Karaba a Marian Maraffko.

Podľa Európskej environmentálnej agentúry trpí nedostatkom vody takmer tretina Európanov. Očakáva sa, že situácia sa zhorší, pretože suché obdobia sú v dôsledku klimatickej zmeny častejšie a intenzívnejšie.

Aktualizácia energetického a klimatického plánu mala ukázať cestu ozelenenia slovenskej ekonomiky. Ciele do roku 2030 pre energetickú efektívnosť a obnoviteľné zdroje sú však nastavené tak nízko, že ich Slovensko splní samospádom bez ohľadu na plán, píšu MARTIN HOJSÍK a IVAN ŠTEFUNKO.

Prvých 90 dní platnosti zákona na podporu investícií do čistých technológií stačilo Spojených štátom na to, aby predbehli EÚ v ich výrobe. Európa to môže zvrátiť, ak bude stavať na úspechoch Európskej zelenej dohody, píšu MARKUS PIEPER a BERND WEBER.

Otepľujúca sa planéta je nepriateľská planéta a verejné inštitúcie, vlády aj banky majú povinnosť to brať do úvahy pri prijímaní politických a investičných rozhodnutí. Klimatická zmena predstavuje hrozbu pre národnú a medzinárodnú bezpečnosť, píše KRIS PEETERS.

Jedným z najnebezpečnejších cieľov ruských dezinformácií sú globálne pravidlá pre nešírenie jadrových zbraní. Podkopávajú dôveru v zaužívané medzinárodné rámce. RYAN ARICK z think tanku Atlantic Council vysvetľuje, čo krajiny ako Slovensko môžu na ich ochranu robiť.

Spoločnosť ewia reaguje na text europoslanca Martina Hojsíka (PS/Renew) o spaľovni v Šali. Komentár uverejňujeme v pôvodnom znení a bez zásahu redakcie na žiadosť spoločnosti ewia a.s.