Estónsky veľvyslanec: Občania prví, peniaze druhé

Voľný pohyb dát uľahčuje aj voľný pohyb tovaru, služieb, kapitálu a ľudí a šetrí peniaze, hovorí o jednej z priorít estónskeho predsedníctva HARRI TIIDO.

Estónsky veľvyslanec vo Varšave poskytol poľskému portálu EURACTIV rozhovor o detailoch estónskych priorít, ako predsedajúcej krajine v Rade EÚ, ako aj o výzvach dnešnej Európy a estónskeho pohľadu na ich riešenie.

Estónsko prevzalo predsedníctvo v Rade EÚ. Aký je váš názor na súčasnú situáciu v Únii? Je EÚ stále v kríze?

V súčasnosti nie je Európska únia v takom zlom stave. Hovoríme o rôznych krízach, ale ekonomika rastie a najnovšie voľby v Holandsku a Francúzsku ukázali, že to nie je tak zlé.  V podstate ide o pozitívny moment a ten sme využili.

Nemali by sme sa báť povedať, že sme Európskou úniou. Nie je to hanba. Možno by sme mali viac zdôrazňovať, čo by to stálo byť mimo nej. Keďže v takom prípade by situácia pre všetky členské štáty bola oveľa horšia. Je to niečo, na čo by sme mali neustále podvedome myslieť.

Nemali by sme sa báť povedať, že sme Európskou úniou. Možno by sme mali viac zdôrazňovať, čo by to stálo byť mimo nej.

Jednou z prioritných oblastí predsedníctva, ktoré uvádza estónska vláda, je „digitálna Európa a voľný pohyb údajov“. Samotné Estónsko má pôsobivé pôsobenie v oblasti digitalizácie. Väčšina verejných služieb je občanom k dispozícii elektronicky.

Existuje aj elektronické hlasovanie na miestnej a národnej úrovni. Môžeme v tomto ohľade očakávať významné zlepšenie pre občanov iných krajín EÚ? Je možé predpokladať, že v nadchádzajúcich európskych voľbách v roku 2019 budeme môcť hlasovať elektronicky?

Nemyslím si, že to bude možné, keďže existuje niekoľko krajín, ktoré sú proti elektronickému hlasovaniu. Často je nejasné, čo “e” v “e-hlasovaní” znamená. Pre mnohých ide o predstavu, že ľudia, ktorí idú do hlasovacích kabín, tlačia na tlačidlá na stroji, namiesto manuálneho zaškrtnutia.

Estónci môžu prostredníctvom internetu voliť od roku 2005. FOTO: Twitter

To nemáme na mysli. U nás sa hlasuje prostredníctvom internetu – a k nemu pristupujú občania z celého sveta. Samozrejme, aby ste k nemu mali prístup, musíte mať občiansky preukaz, ktorý má dvojakú úroveň ochrany.

Aby sme zaviedli elektronické hlasovanie aj v iných krajinách, museli by sme prijať viacúrovňové bezpečnostné riešenia a ja neverím, že sa to stane tak rýchlo. Pravdepodobne budeme môcť dosiahnuť takýto stav v budúcnosti – ale aj hackeri neustále pracujú.

Prinajmenšom sme ale príkladom tohto systému. Každý môže prísť do Estónska a pozrieť sa, ako to funguje a či je to bezpečné alebo nie.

A čo viac všeobecnejšej digitalizácie služieb, sľúbených estónskym predsedníctvom?

Pripravujeme 45 medzinárodných stretnutí zaoberajúcich sa digitálnymi otázkami. Koncom septembra sa uskutoční aj digitálny summit. Nie je to formálne stretnutie Rady, ale doteraz nás všetky členské štáty EÚ, okrem jedného, informovali, že budú zastúpené na najvyššej úrovni, takže záujem tam je.

Voľný pohyb dát vnímame ako piatu slobodu. Uľahčuje všetky ostatné slobody a navyše šetrí peniaze.

V skutočnosti predsedníctvo v Rade EÚ nepresadzuje svoje národné ciele, ale skôr hľadá rovnováhu medzi rôznymi záujmami. Preto by predsednícka krajina mala do určitej miery opustiť vlastné priority, aby našla kompromis.

Nastal čas odplatiť sa, hovoria Estónci na začiatku predsedníctva

Voľný pohyb dát vnímame ako piatu slobodu. V súčasnosti máme štyri z nich: voľný pohyb tovaru, služieb, kapitálu a ľudí. Ale voľný pohyb údajov uľahčuje všetky ostatné slobody a navyše šetrí peniaze. Všade, kde sa dáta rýchlejšie pohybujú to znamená viac peňazí pre hospodárstvo.

Jedným z cieľov estónskeho predsedníctva je poskytovanie služieb občanom. Znamená to, že čokoľvek, čo robíme, vrátane digitalizácie, by malo slúžiť občanom, biznisu a vládam – v tomto poradí.

Naše výpočty ukazujú, že digitalizácia verejných služieb v Estónsku šetrí občanovi až päť dní v roku. Hoci sa to nemusí zdať veľa, ak ich znásobíte počtom občanov, všetko sa zvyšuje.

Potrebujeme spoľahlivú a rýchlu výmenu údajov alebo v skutočnosti niečo, čo máme v Estónsku: živé pripojenie k databázam.

Napriek tomu nemožno hovoriť o digitalizáciách a elektronických službách bez spomenutia faktoru bezpečnosti. Po minulé mesiace zaznamenali v celej EÚ zvýšený počet digitálnych útokov. Plánuje Estónsko zvýšiť úroveň kybernetickej bezpečnosti v EÚ?

Bezpečnosť vidíme ako jednu doménu, ktorá má vnútornú a vonkajšiu sféru. Nemôžeme ich oddeliť, pretože medzinárodná bezpečnosť ovplyvňuje vnútornú bezpečnosť, a naopak.

Je to viditeľné z hľadiska migrácie a terorizmu. Mali sme ľudí, ktorí spáchali teroristické činy v jednej krajine, a potom ich o týždeň neskôr našli o päť krajín ďalej. Potrebujeme spoľahlivú a rýchlu výmenu údajov alebo v skutočnosti niečo, čo máme v Estónsku: živé pripojenie k databázam, kde každý policajt môže kontrolovať potrebné údaje priamo vo svojom aute: je táto osoba sledovaná, je auto kradnuté, a podobne.

Nové predsednícke trio predstavilo priority

Ide  však o náročný cieľ. V minulosti som pôsobil ako stály predstaviteľ pri NATO a osobne poznám problémy, spojené so zhromažďovaním spravodajských údajov. Tie sa totiž zvyčajne nezhromažďujú, vymieňajú sa.

To isté žiaľ platí pre údaje o boji proti terorizmu. Príliš často si špeciálne služby uchovávajú svoje údaje pre seba. Úplne ich chápem, pretože zhromažďovanie údajov sa vkladá do veľkého suda bez toho, aby všetci presne vedeli, kto k nim bude mať prístup, čo je vždy nebezpečné.

Znamená to, že dátový fond by mal byť nielen rýchly na prístup, ale aj bezpečný a prístupný len tým, ktorí majú na prístup k nemu dôvod.

Kybernetická bezpečnosť je ako hygiena: umyte sa každé ráno. Nemyslíte na to, prečo, ale to je zvyk.

Má Estónsko v tejto oblasti skúsenosti, ktoré by mohli byť užitočné pre zvyšok EÚ?

Počas nedávnych dvoch vĺn kybernetických útokov s vírusmi WannaCry a Petya zostalo Estónsko relatívne nepoškodené. V prvej fáze boli mierne postihnuté tri spoločnosti. V prípade vírusu Petya to bola len jedna zahraničná spoločnosť a obchodný reťazec, ktorý musel byť na jeden deň zatvorený.

V poriadku to bolo z jedného jednoduchého dôvodu: kybernetická bezpečnosť je ako hygiena: umyte sa každé ráno. Nemyslíte na to, prečo, ale to je zvyk. To isté platí pre váš počítač, pre vaše databázy. Mali by ste sa neustále starať o ich každodenné zdravie.

Nový počítačový vírus Petya/NotPetya zasiahol svet

V Estónsku by sa každý počítač vo verejných službách musí pravidelne kontrolovať a modernizovať. To isté by sa malo vzťahovať aj na podniky, aj keď sa podniky niekedy pokúšajú šetriť peniaze a posúvajú aktualizáciu softvéru. V prípade WannaCry bol softvér, ktorý bol voči vírusu odolný, k dispozícii niekoľko mesiacov pred útokom. Takže tí, ktorí aktualizovali svoje systémy, boli v poriadku.

Je ťažké vnútiť členským štátom čokoľvek, a preto sa snažíme vybudovať podporu tejto politiky od základnej úrovne, vysvetľovať ľuďom, že túto bezpečnosť potrebujú a že by sa mali starať o svoje počítače.

Žalovaním európskych inštitúcií nezastavíme proces migrácie.

V krátkosti ste spomenuli migráciu. Maltskému predsedníctvu sa napriek pokusom na reformu spoločného európskeho azylového systému nepodarilo nájsť spoločný základ medzi členskými štátmi. Téma teraz pripadla Estónsku. Čo môžeme očakávať od predsedníctva v tejto oblasti, vzhľadom na výrazné rozdiely v názoroch medzi krajinami EÚ?

Azylová reforma je nevyhnutná. Členské štáty musia konať, aj keď musíme rozlišovať medzi žiadateľmi o azyl a ekonomickými migrantmi. Problém je v tom, ako ich rozlišovať. Každý z nás, členských štátov, musí tejto záležitosti čeliť.

Žalovanom európskych inštitúcií nezastavíme proces migrácie a prílev utečencov.

Aj teraz existuje medzi krajinami EÚ v tejto oblasti veľa rozdielov. Napríklad Estónsko sľúbilo, že príjme 500 utečencov, 165 z nich prišlo. Väčšinou sú z Grécka, pretože Taliansko nedovoľuje našim štátnym zamestnancom, aby žiadateľov vypočuli na mieste, čo sa podľa nášho zákona vyžaduje.

Máme tu nespočetné množstvo právnych problémov. Dokonca máme problémy aj s problémami: dodržiavame množstvo rôznych zákonov a nariadení, zatiaľ čo ľudia, ktorí pašujú utečencov a migrantov majú slobodu robiť, čo sa im páči, a využívajú každú medzeru, ktorá existuje. Preto musíme venovať veľkú pozornosť tomu, aby sme sa uistili, že každé nové riešenie, ktoré zavádzame, nevytvorí viac problémov.

Estónsko sa pokúsi znížiť problém migrantov a utečencov v krajinách pôvodu. Určite to bude jednou z hlavných úloh Európskej únie. Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika však nespadá do pôsobnosti predsedníctva, môžeme ju len zjednodušiť.

Východnému partnerstvu ponúkame napríklad naše skúsenosti v oblasti elektronickej verejnej správy ako súčasť boja proti korupcii.

Nie všetky zahraničné témy sú však mimo pôsobenia predsedníctva. Estónsko považuje zlepšovanie Východného partnerstva za jednu z hlavných priorít, takže čo môžeme od vás očakávať v súvislosti s týmito šiestimi krajinami?

Východné partnerstvo je určite jednou z našich priorít a pripravujeme summit Východného partnerstva. Všetci vieme, že tieto krajiny nebudú v blízkej budúcnosti členmi EÚ, tomu musíme čeliť. No tieto krajiny by mali mať určitú perspektívu, pretože keď ju nemáte, je ťažké nájsť stimuly pre akékoľvek aktivity.

Ponúkame im napríklad naše skúsenosti v oblasti elektronickej verejnej správy ako súčasť boja proti korupcii, keďže všetky alebo takmer všetky krajiny Východného partnerstva majú s korupciou veľa problémov. Snažíme sa im ukázať, že je možné zbaviť sa korupcie prostredníctvom digitálnych riešení a zvýšením transparentnosti.

Napríklad moja mzda, môj príjem a všetko, čo vlastním, sú verejne známe informácie, pretože som štátny zamestnanec. V týchto krajinách by to malo byť rovnaké.

Len potom sa vieme zbaviť všetkých problémov s oligarchiou. Ak človek poberá skromný plat a vlastní palác, samozrejme existuje rozpor a on alebo ona by to mal vysvetliť.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA