Gabriela Matečná: Našou snahou je posilniť postavenie poľnohospodárov v potravinovej vertikále

Prechod na biohospodárstvo je dnes podľa ministerky nutnosť. Uplatnenie jeho princípov môže pomôcť agrosektoru aj vidieku.

Biohospodárstvo, poľnohospodárstvo, mliečna kríza
Gabriela Matečná, (zdroj: MPaRV SR)

Rozhovor s ministerkou Gabrielou Matečnou vznikol v rámci Bratislava Bioecnomy Conference 2016.

Biohospodárstvo na Slovensku. Ktorých odvetví slovenského poľnohospodárstva sa prechod na biohospodárstvo týka najviac?

Téma biohospodárstva zahŕňa oblasti pôdohospodárstva, lesníctva, rybného hospodárstva, výroby potravín a krmív, výrobu energií z obnoviteľných zdrojov, sektor chémie a biotechnológie. Biohospodárstvo je v súčasnosti nutnosť, nie iba jedna z možností, ako efektívne a udržateľne narábať s biomasou a prírodnými zdrojmi.

Kde sa momentálne nachádzame a aký je plán do budúcna?

Podpora biohospodárstva na Slovensku je zabezpečená aj prostredníctvom vybraných typov investícií Programu rozvoja vidieka SR 2014-2020 (PRV). Tento program poskytuje možnosť požiadať o podporu v oblasti investícií spojených s  využívaním OZE, vedľajších produktov, odpadov, zvyškov a iných nepotravinových surovín na účel biohospodárstva vrátane zvýšenia energetickej efektívnosti.

Rovnako je možné podporiť investície zamerané na prechod na nízkouhlíkové hospodárstvo odolné voči zmene klímy v odvetviach poľnohospodárstva, potravinárstva a lesného hospodárstva a tiež investície, zamerané na zníženie emisií skleníkových plynov a amoniaku z poľnohospodárstva.

Akú úlohu zohrávajú v tejto otázke regióny?

Stratégia biohospodárstva bola na pôde Európskej únie oficiálne vyhlásená  v  roku 2012. Počas uplynulých rokov sa v niektorých európskych krajinách podarilo definovať národné a regionálne stratégie a začať úspešne realizovať praktické kroky.  Rok 2016 sa nesie v znamení revízie stratégie biohospodárstva. Významné podujatia a aktivity, štúdie a prognózy  expertov Európskej komisie zamerané na budúce potreby pôdohospodárskeho výskumu v kontexte biohospodárstva, jasne poukázali na potrebu rovnomernejšieho zapojenia regiónov do budovania a implementácie stratégie biohospodárstva.

Rok 2016 sa nesie v znamení revízie stratégie biohospodárstva.

V oblasti agrosektora sa slovenské predsedníctvo zaoberá otázkou posilnenia postavenia poľnohospodárov v potravinovom a dodávateľskom reťazci. Uplatnenie princípov biohospodárstva vo výrobe môže priniesť pridanú hodnotu a tým pomôcť vytvoriť podmienky pre lepšiu konkurencieschopnosť agrosektora vo vybraných odvetviach, vrátane vidieka.

Ak sa na Európsku úniu spýtate nespokojných ľudí, často vám ako príčinu svojej nespokojnosti uvedú, že EÚ ničí naše poľnohospodárstvo. Je táto kritika oprávnená?

Prístupové rokovania nových členských krajín boli pomerne zložité. Podmienky pre staré členské štáty a pristupujúce neboli a stále nie sú rovnaké. Avšak, veľmi dobrým príkladom je Poľská republika, ktorá tesne pred podpisom prístupovej zmluvy do EÚ z desiatich nových členských štátov EÚ si na poslednú chvíľu ešte vyrokovala niekoľko výnimiek a zmien, najmä v oblasti poľnohospodárskej politiky. To jej spôsobilo, že je o 6 až 7 miest z hľadiska dotačnej politiky lepšie na tom ako SR. Má lepšie podmienky z hľadiska dotácií, ako je priemer EÚ, ale aj ako je priemer EÚ-12.

Dotačný systém poskytovaný v rámci EÚ ale určite pomohol aj slovenským poľnohospodárom. Spoločná poľnohospodárska politika obsahuje množstvo ustanovení a mechanizmov, ktoré riadia výrobu a spracovanie poľnohospodárskych výrobkov a obchodovanie s nimi. V súčasnosti sa vidiecky rozvoj stáva ťažiskom spoločnej poľnohospodárskej politiky. Ide len o správne nastavenie a využívanie systému.

Čisto hypoteticky, ako by na tom bolo slovenské poľnohospodárstvo bez EÚ?

Je náročné na takúto otázku odpovedať, keďže Slovenská republika je srdcom Európy. Za pozitíva vstupu do EÚ určite vnímam zvýšenie konkurencie vo všetkých oblastiach hospodárstva, rozvoj spolupráce s výrobcami v EÚ pri prenikaní na „tretie trhy”, nové podnikateľské príležitosti v EÚ, spoločné riešenie globálnych problémov.

Je mnoho tém, v ktorých sa bez spoločného postupu na európskej úrovni nepohneme.

Negatíva vidím, že by sme boli v pozícii tzv. tretej krajiny bez ekonomických a neekonomických výhod, izolácia zo svetového globálneho trendu, strata trhov, pokles zamestnanosti a prosperity, ale aj nedostupnosť prostriedkov zo štrukturálnych fondov Európskej únie, čo by sa mohlo prejaviť na oslabení pozície slovenskej ekonomiky a teda aj poľnohospodárstva.

Ako Vy ako ministerka vnímate potrebu poukazovať na to, čo sa nám na spoločných riešeniach nemusí pozdávať, a tým, že kvôli nadmernej kritike začnú občania strácať dôveru v európske inštitúcie?

Je mnoho tém, v ktorých sa bez spoločného postupu na európskej úrovni nepohneme. Patria sem napríklad nekalé obchodné praktiky, dvojaká kvalita potravín, ale aj globálna zmena klímy, čo azda najviac pociťujú farmári. Našou snahou je posilniť postavenie poľnohospodárov v potravinovej vertikále a toto je téma, ktorá rezonuje v celej Európskej únii.

V súčasnom období je na poľnohospodárov dlhodobo kladený enormný tlak.

Bez spoločného postupu to jednoducho nepôjde. Je nevyhnutné prijať dlhodobé systémové opatrenia, aby sme zabezpečili trvalú udržateľnosť potravinového dodávateľského reťazca. Pretože dostatok potravín v súčasnosti neznamená automaticky dostatok potravín aj v budúcnosti.

Podpora poľnohospodárov nie je iba o európskych peniazoch. Priestor na zlepšovanie existuje zjavne aj na národnej úrovni. Ako je Vaše ministerstvo spokojné s tým, koľko prostriedkov zo štátneho rozpočtu si poľnohospodárstvo odkrojí?

Ministerstvo pracuje v podmienkach konsolidácie verejných financií a aktívne spolupracuje na zefektívňovaní verejných výdavkov. Snažíme sa dôsledne dodržiavať princíp, že každé investované euro z verejných zdrojov do poľnohospodárskej prvovýroby musí mať svoj prínos v podobe kvantitatívneho a kvalitatívneho zlepšenia parametrov poľnohospodárskej produkcie.

Som toho názoru, že nový rámec podporných mechanizmov pre programové obdobie 2014 – 2020 je adekvátny a stimuluje akceleračné a multiplikačné efekty na udržateľný rozvoj sektoru. Úspechom je, že pri rokovaniach o alokáciách príjmov štátneho rozpočtu na budúci rok sme dosiahli, aj napriek prebiehajúcemu konsolidačnému úsiliu, primerané financovanie národných podporných nástrojov. Rizikom, z pohľadu financovania slovenského poľnohospodárstva, ostáva sanácia mimoriadnych nepriaznivých udalostí. Ide však o riešenie vážnych trhových nerovnováh, ktorých dôsledky je len ťažko predvídať a ak nastanú, budú predmetom bilaterálnych rokovaní s Ministerstvom financií SR.

Septembrové neformálne zasadanie ministrov, (zdroj: eu2016sk/Flickr)

Septembrové neformálne zasadanie ministrov, (zdroj: eu2016sk/Flickr)

V súčasnom období je na poľnohospodárov dlhodobo kladený enormný tlak. Na ministerstve veľmi citlivo vnímame danú situáciu a prijímame opatrenia a kroky, ktoré podporia poľnohospodárskych výrobcov, prevažne v sektoroch, kde je potenciálna možnosť vytvárania pracovných miest. Pripravené sú opatrenia podľa Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ v oblasti Programu rozvoja vidieka do roku 2020, priamych platieb, opatrenia pre mladých a malých farmárov, oblasť podpory zlučovania a vytvárania organizácií výrobcov v rôznych komoditách, oblasť realizácie školských programov, propagačných a podporných programoch na trhu EÚ a tretích krajín a podobne.

Som presvedčená, že na vyriešenie súčasnej krízovej situácie je potrebné podniknúť kroky na Európskej úrovni a hľadať rezervy v rozpočte, ktoré by mohli byť využité v najviac postihnutých sektoroch. 

Slovenské predsedníctvo v Rade EÚ je príležitosťou na to, aby sa pozornosť viac upriamila na témy, ktoré chceme v Rade pre poľnohospodárstvo a rybárstvo riešiť my. Čo by mala Rada v týchto mesiacoch dosiahnuť, aby sme mohli hovoriť o úspechu?

Najdôležitejšiu témou Slovenska je posilnenie postavenia poľnohospodára v dodávateľsko-odberateľskom reťazci. Slovensko sa snaží presadiť potrebu spoločnej európskej legislatívy a na dosiahnutie tohto cieľa sú zamerané aj naše aktivity na Rade. Vyvrcholením našej snahy by malo byť prijatie záverov Rady v tomto duchu. Ďalšou dôležitou témou je dosiahnutie dohody na znení predpisu o ekologickej poľnohospodárskej výrobe, ktorý by viedol k lepšej harmonizácii predpisov v tejto oblasti. Rovnako dôležitou témou je aj stav na poľnohospodárskych trhoch a implementácia balíčka pomoci sektorom v kríze, ktorý bol schválený v júli 2016, počas SK PRES.

Slovenská republika, napriek tomu, že je vnútrozemská krajina zohráva počas nášho predsedníctva dôležitú úlohu v rámci agendy rybárskej politiky. Rady ministrov budú venované stanoveniu rybolovných možností na roky 2017 a 2018. Táto otázka je politicky citlivá pre prímorské krajiny, nakoľko je v nich rybolov hospodársky dôležitým prvkom. Počas októbrovej Rady ministrov sa dosiahla jednomyseľná politická dohoda k stanoveniu rybolovných možností pre Baltské more na rok 2017. November sa bude venovať hlbokomorským populáciám a hlavná decembrová Rada stanoveniu rybolovných možností pre Čierne more a pre ostatné populácie.

Podarilo sa na európskej úrovni nastoliť témy, ktoré dlhodobo rezonovali u nás, akými sú nekalé obchodné praktiky a mliečna kríza?

Nekalé obchodné praktiky zásadným spôsobom deformujú primerané rozdeľovanie marže v potravinovom dodávateľskom reťazci. Nie sú len občasným javom v obchodných vzťahoch, ale stali sa systémovou súčasťou fungovania potravinového dodávateľského reťazca. Aj keď k uplatňovaniu nekalých obchodných praktík podľa praktických skúseností alebo podnikateľských prieskumov dochádza najmä zo strany maloobchodu voči spracovateľom, ich negatívne dopady sa prenášajú ďalej najmä na samotných poľnohospodárov.

Som presvedčená, že nekalé obchodné praktiky majú svoj podiel na oslabovaní finančnej politiky Európskej únie, ktorá ročne investuje 56 miliárd eur  na podporu poľnohospodárstva. Ani tieto finančné prostriedky však nie sú schopné vykrývať straty poľnohospodárov, ktoré vznikajú tým, že za svoje produkty nedostanú primerané finančné plnenie. Či už zo strany spracovateľov, ktorí sú pod cenovým tlakom maloobchodu, alebo priamo od maloobchodu. Ak ceny pre spotrebiteľov nekopírujú dodávateľské ceny,  je zrejmé, že sa vytvára priestor na zvýšenie zisku maloobchodu na úkor dodávateľov.

Nekalé obchodné praktiky sa stali systémovou súčasťou potravinového dodávateľského reťazca.

V tejto súvislosti by som rada ocenila aktivitu Európskeho parlamentu v júni tohto roku, ktorá viedla k prijatiu Správy o nekalých obchodných praktikách v potravinovom dodávateľskom reťazci. Otvorila sa tak cesta k hľadaniu spoločných efektívnych riešení, v rámci ktorých bude potrebné akceptovať názorovú pluralitu, rešpekt k slobodnému podnikaniu a trhovému hospodárstvu. Rovnako bude potrebné hľadanie nástrojov na zabezpečenie udržateľnosti celého potravinového reťazca. Možno s určitosťou predpokladať, že dobré legislatívne riešenie žiadnym spôsobom neobmedzí podnikateľské aktivity subjektov, ktoré uplatňujú férové obchodné praktiky. Dobré legislatívne riešenie by mohlo priniesť pozitíva dvadsiatim členským krajinám, ktoré prijali nejakú formu regulačného opatrenia.

 

Čo sa týka mliečnej krízy, postihla štáty EÚ vo veľkom rozsahu. Prepad cien mlieka a mliečnych výrobkov bol dlhodobý a zapríčinil existenčné problémy pre farmárov v rámci celej EÚ. Po riešení tejto situácie volali všetky členské štáty a medzi nimi aj SR. V rámci slovenského predsedníctva kladieme veľký dôraz na sledovanie poľnohospodárskych trhov a sme pripravení riešiť situáciu na najvyššej úrovni. Výsledkom snažení členských štátov aj Slovenska bolo prijatie podporných opatrení tzv. „Júlového balíčka“ na júlovej Rade ministrov už počas SK PRES.

Tento balíček obsahoval predĺženie intervencií a súkromného skladovania, opatrenie pre redukciu produkcie mlieka v EÚ (150 mil. eur), ako aj priamu finančnú pomoc pre sektor v objeme 350 mil. eur. Všetky tieto opatrenia dopomohli k stabilizácii sektora v ktorom už badať mierne náznaky v náraste cien za komodity ako maslo a sušené mlieko. V najbližších mesiacoch sa očakáva aj zotavenie cien za surové kravské mlieko.

Zaujala nás nedávna debata o tom, že poľnohospodárstvo je príležitosť zamestnať dlhodobo nezamestnaných. Bude sa táto téma ďalej rozvíjať vo forme nejakého programu?

Podpora poľnohospodárskej zamestnanosti je koncepčným nástrojom pomoci pre sektor poľnohospodárstva. V novom programovom období sme dosiahli, že môže byť táto pomoc financovaná z dvoch zdrojov. Prvým je štandardná schéma štátnej pomoci pre podporu zamestnávania znevýhodnených a značne znevýhodnených osôb.

Druhým, novým, zdrojom je využitie Európskeho sociálneho fondu na znižovanie dlhodobej štrukturálnej nezamestnanosti formou stimulácie zamestnanosti v poľnohospodárstve. V súčasnosti pracujeme na tom, aby sa tieto zdroje mohli efektívne využiť predovšetkým na podporu zvyšovania zamestnanosti v najmenej rozvinutých regiónoch.

 

ČÍTAJTE AJ .PDF ŠPECIÁL BIOHOSPODÁRSTVO NA SLOVENSKU >>>

REKLAMA

REKLAMA