Každý región môže mať svoje biohospodárstvo

Kľúčom k udržateľnému biohospodárstvu je spolupráca regiónov, vedy, priemyslu a vlády, povedal pre EurActiv.sk člen Výboru regiónov ROGIER VAN DER SANDE. V ceste však stále stojí priemysel fosílnych palív.

biohospodarstvo, van der sande
Rogier Van Der Sande, zdroj: zuid-holland.nl

Rogier Van Der Sande je regionálny minister holandskej provincie Zuid Holland a člen Výboru regiónov EÚ. Rozhovor vznikol v rámci Bratislava Bioecnomy Conference 2016.

Aká je úloha regiónov v biohospodárstve?

Regióny sú kľúčové, pretože majú blízko k aktérom v tejto oblasti. To je dôležité najmä pri podpore inovácii.

Regióny lepšie poznajú potreby firiem a výskumných ústavov a dokážu ich spájať s vládou a s občianskou spoločnosťou. Pomáhajú tiež zapojiť ostatné zainteresované strany, čo je pre účinnú implementáciu rozhodujúce. Trojité prepojenie znalostí, priemyslu a vlády tento proces značne urýchľuje.

Regióny tiež poznajú miestne hodnotové reťazce aj inovačný potenciál projektov. Dokážu teda poskytnúť základné služby a vybavenie pre firmy a výskumné inštitúcie, čo výrazne podporuje inováciu a rast.

Zdá sa, že regióny v strednej a východnej Európe sú pomalšie pri zavádzaní stratégie biohospodárstva. Ako sa môže táto situácia zlepšiť?

Mnoho regiónov pracuje na svojej vlastnej stratégii biohospodárstva. Je dôležité uvedomiť si, že neexistuje jedna univerzálna stratégia. Každý štát, región či partnerstvo naprieč Európou má svoje vlastné špecifiká v závislosti od odbornosti, používaných postupov a dostupných zdrojov. Preto je tak dôležité aby regióny zaradili biohospodárstvo do svojich špecializovaných stratégii (tzv. Smart Specialisation Strategies – RIS3).

Všeobecne platí, že regióny strednej a východnej Európy sa stále do veľkej miery spoliehajú na európske štrukturálne a investičné fondy (EŠIF) a zaostávajú v inovatívnejších oblastiach. Je tu napríklad menšia dostupnosť biomasy aj slabšia spolupráca v rámci klastrov (veda-priemysel-vláda).

Potrebná je preto účinná spolupráca regiónov, ktoré prepoja všetky zainteresované strany, vrátane občanov, ako konečných príjemcov bioproduktov. V tomto ohľade pozitívne vnímam iniciatívy ako CEI (Central European Initiative), ktoré uľahčujú regiónom prechod na biohospodárstvo cez siedmy programový rámec (FP7).

Ktoré sektory hospodárstva môžu najviac vyťažiť z prechodu na biohospodárstvo? Môžete ukázať aj na konkrétne príklady?

Prospešné to môže byť pre všetky sektory. Veľa príkladov máme aj v mojom regióne.

Čo sa týka biohospodárstva, sme súčasťou medziregionálneho klastra, tzv. Bio-Delty, v ktorej spolupracujú holandské regióny Zuid-Holland, Severné Brabantsko a Zeeland. Pod heslom „agro stretá chémiu“ úspešne podporujeme odvetvia biohospodárstva zaradené v stratégiách RIS3.

Ďalším dobrým príkladom spolupráce zainteresovaných strán je projekt Waste2Chemicals. Ide o spoluprácu verejných aj súkromných partnerov s cieľom vytvoriť atraktívne prostredie pre firmy, ktoré začínajú podnikať v obehom hospodárstve a biohospodárstve.

Čo sú, podľa Vás, najväčšie prekážky v prechode na biohospodárstvo?

Je potrebné zvýšiť povedomie o výhodách biohospodárstva. Výrobcovia ani spotrebitelia nevedia, čo všetko môžu bioprodukty ponúknuť. Pojmy ako recyklácia a udržateľnosť sú známejšie než pojem „biohospodárstvo“.

Okrem toho sú náklady na bioprodukty vyššie ako na produkty na báze fosílnych palív.  To, v kombinácii s nedostatočnou informovanosťou stavia bioprodukty do slabej konkurencieschopnej pozície.

Priemysel fosílnych palív navyše stále dostáva dotácie a nie je naňho vyvíjaný dostatočný tlak aby spĺňal kritériá udržateľnosti. Novovznikajúci trh s biopodnikmi tak čelí vážnym prekážkam.

Okrem udržateľnosti, môže byť biohospodárstvo ziskové?

Udržateľný rozvoj sa musí zamerať na tri „P“: planéta, populácia, profit. Tieto tri veci pritom musia byť v rovnováhe. Biohospodárstvo môže byť dôležitým hnacím motorom rastu a zamestnanosti so silným sociálno-ekonomickým dopadom. Má napríklad potenciál zvýšiť konkurencieschopnosť spracovateľského priemyslu.

Má Európska únia podporovať biohospodárstvo systémom zhora nadol, alebo opačne, zdola nahor?

Musíme dosiahnuť synergiu medzi týmito dvoma spôsobmi. Prechod na udržateľné biohospodárstvo nepríde prirodzene. Vyžaduje si to koordinované úsilie a spoluprácu medzi zainteresovanými stranami, priemyslom, odbornými inštitúciami aj vládami na všetkých úrovniach (európskej, národnej, regionálnej).

Európska vláda by spolu s firmami mala naplno investovať do výskumu a vývoja, do inovácii a udržateľnej výroby, do rozširovania trhu priemyselných odvetví, ako aj do inteligentnej regulácie. Prechod na biohospodárstvo predstavuje veľkú príležitosť na posilnenie európskeho hospodárstva.

Vládne organizácie musia prebrať rolu prvého zákazníka. Ak spravíme verejné obstarávanie viac udržateľné, podporíme trh s bioproduktami aj obehové hospodárstvo.

Európska komisia navrhuje zdvojnásobiť Európsky fond pre strategické investície (EFSI). Pôjdu peniaze na biohospodárstvo aj odtiaľto?

EFSI môže slúžiť aj ako investičný fond pre bioprojekty. Nemyslím si ale, že by to mal byť primárny zdroj financovania.

Projekty si musia najskôr stanoviť jasný plán a ciele, ktoré chcú dosiahnuť. Až potom by sa mali pozrieť na to, ktorý zdroj financovania im najlepšie sedí. Môžu to byť EŠIF, ale aj národné a regionálne fondy.

 

ČÍTAJTE AJ .PDF ŠPECIÁL BIOHOSPODÁRSTVO NA SLOVENSKU >>>

REKLAMA

REKLAMA