Vyjednáva brexit za labouristov: Čelíme najväčšej výzve od 2. svetovej vojny

V rámci brexitu ma motivujú iné veci, ako lídrov oddaných voľnému trhu, hovorí v rozhovore pre EurActiv.sk členka britskej Snemovne lordov, barónka DIANNE HAYTER.

Dianne Hayter (plný titul: Baroness Hayter of Kentish Town) je od roku 2010 členkou Snemovne lordov za Labouristickú stranu. Zastáva funkciu tieňovej ministerky pre odchod Veľkej Británie z EÚ. Slovensko navštívila minulý týždeň v rámci cesty spoluorganizovanej Aston University a Katedrou politológie FiF UK, počas ktorej diskutovala s odbornou verejnosťou na tému brexit a jeho vnímanie Strednej Európe.

Rozhovor sa uskutočnil v piatok, 13. januára.

Čítajte aj: Brexit podľa Mayovej: Chceme len obchod

 

Pre Vás má Európa špeciálny, psychologický význam. Narodili ste sa v západnom Nemecku, kde váš otec slúžil ako vojak. Čo sa vám ráno po oznámení výsledkov referenda prehnalo hlavou?

Oproti mojim kolegom som mala výhodu, keďže som vedela, že prehráme. Pochádzam z Walesu. Bola som tam a vedela som, že prehráme. Bola som aspoň trochu pripravená. Mnohí ľudia však to ráno zažili úplný šok. Pre moju generáciu sa to zdá byť koniec smerovania, ktoré sme nabrali po roku 1949. Koniec Európy bez vojny, bez hraníc, jednoducho inej Európy, než akú sme tu mali povedzme dvesto rokov predtým. Mala som pocit, akoby sa globálne hodiny odrazu zastavili. Pokrok, ktorý síce obnášal horšie a lepšie chvíle, ale prebiehal prakticky celý môj život, sa zrazu zastavil a ja som si nevedela predstaviť, čo bude nasledovať.

 

Keď hovoríte o svojej súčasnej pozícii tieňovej ministerky pre odchod Británie z EÚ, necítiť z vášho hlasu prílišné nadšenie. Čo by ste chceli vo svojej úlohe dosiahnuť? Je to konsenzus o brexite naprieč politickým spektrom? Je niečo také reálne?

Je to úplne kľúčové. Či je to reálne, to neviem. Rozhodne si ale myslím, že ako krajina čelíme najväčšej výzve, minimálne za obdobie môjho života, keďže 2. svetovú vojnu som nezažila. Som presvedčená, že sa musíme pokúsiť dosiahnuť čo najjednotnejšiu britskú pozíciu. To je zložitá úloha, pretože traja ústrední „hráči“, Liam Fox, David Davis a Boris Johnson, ktorí sú v čele vlády brexit podporovali. Je mimoriadne náročné udržiavať vzťah a pracovať s ľuďmi, ktorí majú veľmi odlišnú predstavu o smerovaní krajiny.

 

15977827_1245352575518912_2593429026996660595_n

Aké sú vaše ciele v procese brexitu?

Pôvodne som z prostredia odborového hnutia. Posledných desať rokov som sa viac zaoberala spotrebiteľmi. Vnímam preto oblasti, v ktorých je Európa veľmi dobrá. Po prvé, pre pracovníkov: uznanie kvalifikácie, rodičovský príspevok, podmienky pre bezpečnosť a zdravie na pracovisku. Takisto pre spotrebiteľov: môžem si kúpiť slovenský výrobok a viem, že je bezpečný. V prípade, že by som sa chcela sťažovať, dá sa to riešiť. Pre bežných ľudí to je obrovská pomoc. Pokiaľ ide o snahu dosiahnuť s vládou ucelený a jednotný prístup, obávam sa, že dôvody, ktoré motivujú mňa, nemusia rovnako motivovať tých troch, ktorých som spomínala. Theresu Mayovú k nim neradím. Nemyslím si, že ona je ostro vyhranená voči odborom, spotrebiteľom, či právam. Veľa bude závisieť na tom, čo dokážeme dosiahnuť, aká dynamika bude v rámci Konzervatívnej strany – medzi premiérkou a lídrami posadnutými voľným trhom.

 

Spomínali ste taktiež, že vašou osobnou ambíciou je, aby celý proces neohrozil sociálne štandardy, ktoré v Británii platia ako súčasť európskej legislatívy.

Áno, niečo z toho bude ľahké. Mohli by sme ich len preniesť do britských zákonov. Napríklad smernicu o riešení sporov môžeme jednoducho pretaviť do britskej legislatívy. „Great Repeal Bill“ by to mal vyriešiť. (Great Repeal Bill – norma, ktorá zruší European Communities Act z roku 1972 o priamom účinku európskeho práva v Británii – pozn.red.).

Veci, ktoré sa netýkajú obchodu a voľného pohybu sa dajú zabezpečiť relatívne bez problémov. Pokiaľ sa vláda bude držať toho, čo sľúbil David Davis (minister pre brexit – pozn. red), že proces brexitu nezneužije na to, aby podkopal existujúce pravidlá a normy, pôjde to ľahko.

Problém spočíva v pravidlách, ktoré závisia od zvyšku Európy – právo na bezpečné výrobky, ktoré kúpime v Európe alebo právo ho vrátiť ak nevyhovuje – tie do našich zákonov preniesť nemôžeme. Záležať bude na vzťahoch s Úniou. Platí to pre mnohé oblasti, napríklad aj pre penzijné fondy. Toto sú veci, ktoré spotrebiteľov zaujímajú najviac. Sami ich však urobiť nevieme. Bude teda veľmi záležať na postoji EÚ.

 

Profesor Simon Green z Aston University hovorí, že v Británii podľa neho prevláda istá blahosklonná ignorancia toho, že jednotlivé členské štáty Únie majú vo vyjednávaniach so Spojeným kráľovstvom veľmi rozdielne záujmy. Vidíte to rovnako?

Je to presne tak. Briti vnímajú EÚ ako celok, ako veľkú skupinu, ktorá ide v jednej línií. To, že to tak nie je majú problém pochopiť aj mnohí moji kolegovia, ktorí sú politicky aktívni. Vidím to najmä, keď sa s nimi rozprávam o voľbách v iných krajinách. Síce rozumejú našej politike, ale zabúdajú, že aj mimo Británie si ľudia rovnako volia svojich zástupcov. Rozhodne túto obrovskú ignoranciu vnímam.

Je tu však aj ďalšia forma ignorancie. Väčšina Britov má úplný zmätok v dvoch európskych súdoch. Nerozlišujú medzi Európskym súdom pre ľudské práva v Štrasburgu (Rada Európy) a Súdnym dvorom EÚ v Luxemburgu. Súd v Štrasburgu pred pár rokmi rozhodol, že väzni v Británii majú mať volebné právo. To malo v očiach britských občanov hrozivé následky pre vnímanie EÚ. S Úniou to nemalo nič spoločné, ale jednoducho to nebolo možné  ľuďom vysvetliť. Videli EÚ, ktorá sa stará do závažných otázok domácej politiky.

 

Ak sa to celé bude točiť len okolo obchodu ale žiadnych práv, budeme s tým mať problém. Predpokladám, že parlamentná rozprava potrvá aj mesiac a nebude to nič jednoduché.

 

Čo sa bude v Británii diať najbližšie? Očakáva sa rozhodnutie Najvyššieho súdu, ktorý má povedať ako presne má prebehnúť spustenie článku 50. Máte nejakú predstavu, ako to dopadne?

Legislatíva sa zrodí už čoskoro, pravdepodobne do konca januára. Debata sa potom sústredí na rámcový dokument, mandát, ktorý s tým súvisí. Článok 50 totiž hovorí, že pre vyjednávanie potrebujete rámcový mandát. Vláde sa snažíme vysvetliť, aby sme sa nezaoberali detailmi, chceme počuť, aké má ciele, čo sa z toho pokúša vyťažiť. Diskusia v parlamente bude o tom, či sa s týmito cieľmi budeme vedieť stotožniť. Ak sa to celé bude točiť len okolo obchodu ale žiadnych práv, budeme s tým mať problém. Predpokladám, že parlamentná rozprava potrvá aj mesiac a nebude to nič jednoduché. Je tu stále veľa ľudí, ktorí majú z odchodu „zlomené srdce“. Neželajú si spustenie článku 50 a práve preto bude skutočné ťažké to politicky manažovať a koncentrovať sa na fakt, že odchádzame. Teraz sa musíme zamerať na naše ciele, na to čo chceme dosiahnuť.

 

Počúvame, že brexit znamená brexit. Sú ale ľudia, ktorí tvrdili, že nemožno hovoriť o odchode z Únie, pretože to ani nie je úplne možné. Skôr by teda malo ísť akýsi proces nového nastavenia vzťahov a inej miery účasti na európskej integrácii. Verili ste, že na konci dňa sa nebude hovoriť o odchode, ale len odlišnom druhu prepojenia?

To by bolo úžasné. Myslím si ale, že britskí občania hlasovali za odchod. Samotné slovo „brexit“ – „exit“ (odchod) sa už príliš stalo súčasťou nášho rozmýšľania. Mám pocit, že politici vidia tento širší kontext. Som presvedčená, že v období nasledujúcich dvoch rokov sa musí udiať niečo, kde ľudia pocítia, že už nie sme členom Únie. Musíme tak spraviť už len z psychologického hľadiska. Dúfajme, že sa nám podarí vyjednať pozíciu, ktorá zaistí užšie vzťahy s EÚ.

 

Rozmýšľame asi takto: „Ak ich tak hnevá, že odchádzame, tak je asi dobré, že to robíme, lebo sme zrejme príliš veľa platili“.

 

 

Ako vnímate vyjadrenia európskych politikov, napríklad aj slovenského premiéra Roberta Fica, že brexit „musí bolieť“, ak má odradiť zvyšné členské štáty, aby sa vydali po rovnakej ceste?

To je trochu hlúpy výrok. Ak som sa niečo naučila počas mojej práce v odboroch, je to, že jediný spôsob ako dosiahnuť dohodu, je že zabezpečíte, aby na konci dňa druhá strana z rokovania odišla s konkrétnym výsledkom. Musíte byť schopní dať im niečo, čo v nich zanechá dobrý pocit. Odborári chápu, že zamestnávateľ nemôže v konečnom dôsledku vyzerať ako hlupák. Musíme sa pokúsiť presvedčiť Úniu o tom, že ju náš odchod urobí silnejšou. EÚ nám ale musí dopriať pocit sebavedomia, aby sme naďalej boli schopní rokovať.

Verím, že v nasledujúcich mesiacoch sa nebude hovoriť o tom, že „máme zaplatiť“, pretože toto poháňa britský antagonizmus. Rozmýšľame asi takto: „Ak ich tak hnevá, že odchádzame, tak je asi dobré, že to robíme, lebo sme  zrejme príliš veľa platili“. Toto rokovaniam nepomôže.

 

Jednou z najcitlivejších otázok je obmedzenie voľného pohybu osôb. K obmedzeniam na britskej strane zrejme dôjde. Viem, že sa to nedá predpovedať, ale aký je váš ideálny scenár?

Je to viac otázka toho, kto bude môcť ostať. Som úprimne presvedčená, že každý, kto tu už žije a pracuje, tu aj ostane. Viem, že vláda sa k tomu, že umožní súčasným rezidentom, aby zostali ešte nezaviazala, ale určite tak urobí. Musíme si len ujasniť, koho presne myslíme pod ľuďmi, „ktorí tu už sú“. Či hovoríme o tom, že tu musia byť dva dni alebo 20 rokov. To sa dá spraviť veľmi jednoducho a som presvedčená, že ostatné krajiny to budú vidieť v podobnom duchu.

Otázka je skôr, ako to bude do budúcnosti. Potrebujeme vašich šikovných inžinierov aj iné kvalifikácie. Potrebujeme však aj mnoho nekvalifikovaných ľudí a pracovníkov pre odvetvie poľnohospodárstva a sociálnej starostlivosti. Máme veľký počet starých ľudí, ale už menej rodín, ktorí sú ochotné sa o nich starať. Niektorí navrhujú, aby sme to zadefinovali podľa jednotlivých sektorov. Napríklad sa povie, že potrebujeme istý počet ľudí pre sociálne služby. Budú to ale určovať  podmienky, ktoré si stanovíme my a také, ktoré zohľadnia potreby našej ekonomiky. Nebude to len o rozhodnutí ľudí, že chcú prísť a pracovať vo Veľkej Británii. Žiaľ, toto sú to veci, o ktorých musíme hovoriť.

 

Na margo Škótska ste povedali ste, že premiérka Nicola Sturgeonová sa dostala do bezvýchodiskovej situácie. Môžete to vysvetliť?

Žiada nemožné. Tvrdí, že chce úplný prístup na voľný trh. Ak ho nedostane, chce usporiadať ďalšie referendum. Prístup na voľný trh ale nedostane. V konečnom dôsledku teda hrá nezodpovednú hru – žiada nemožné, aby tým ospravedlnila ďalšie referendum. V tejto chvíli by ho aj tak nevyhrala. Nemyslím si, že Škóti, ktorí sú mimochodom dosť rozvážni ľudia, si povedia: „Odchádzame z EÚ, ale nechceme ani ostať na 60 miliónovom trhu, ktorý predstavujú Anglicko a Wales.“ Nemyslím, že by v referende uspela.

V máji sa v Škótsku konajú parlamentné voľby. Sturgeonová teda hrá predvolebnú hru. S určitosťou ale vie, že nemôže dostať to, čo požaduje. Môže sa ocitnúť vo veľmi nezávideniahodnej situácii.

 

Aká je po-brexite situácia v Labouristickej strane?

Ťažká. Od začiatku 80. rokov Labouristická strana silne podporovala členstvo v EÚ. Má silnú pozíciu v rámci Strany európskych socialistov. Bolo pre nás veľmi ťažké zistiť, že mimo veľkých miest, aj tam kde máme našich poslancov, ľudia volili odchod z EÚ. Pre mnohých to bolo prekvapenie lebo si mysleli, že ak tie regióny dostávali veľa peňazí z EÚ, iste budú hlasovať za to zostať. Tu ale nejde o európske peniaze, ale o to, že ich komunity sa až tak nezmenili.

Musíme stranu zjednotiť a prísť s požiadavkami pre rokovania o brexite, ktoré zohľadnia potreby tých častí krajiny, ktoré hlasovali za brexit. Niektorí v strane hovoria, že musíme pochopiť tých, čo hlasovali za „remain“. To je pravda, ale musíme pochopiť aj tých druhých a zaoberať sa problémami ľudí, ktorí si myslia, že život mimo EÚ bude lepší.

 

Je pre Vás osobne ľahšie vcítiť sa do tých, ktorí hlasovali za vystúpenie z únie?

Je to pre mňa ľahšie, pretože som Walesu. Trávila som tam čas a videla som, že komunity sa nemenili spôsobom, akým sa napríklad menil Londýn. Nemajú takú podnikateľskú dynamiku, ktorá by tam udržala mladých ľudí. Necítiť tam ten „buzz“, preto tým ľuďom rozumiem, možno viac ako iní.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA