Luxemburský minister: Súčasné Poľsko by do únie vstúpiť nemohlo

Ak členské štáty nebudú v základných veciach na rovnakej vlne, reštart európskeho projektu nemá zmysel, hovorí šéf luxemburskej diplomacie JEAN ASSELBORN.

Jean Asselborn je od roku 2004 luxemburským ministrom zahraničných vecí. Rozhovor s ním robil redaktor Der Tagesspiegel Albrecht Meier.

 

Patríte k najdlhšie slúžiacim ministrom zahraničných vecí. Zažili ste už niekedy tak zložité obdobie ako to súčasné?

Nie. Ministrom zahraničných vecí som od roku 2004 a pred tým som bol prirodzene európskym občanom. Musím však povedať, že toto je pre mňa nová situácia.

Prečo?

Riešime bezprecedentné množstvo problémov. Únia sa vždy musela vysporiadať s jednotlivými krízami – od sporu o peniaze s bývalou britskou premiérkou Thatcherovou v 80. rokoch, až po neúspech európskej ústavy z roku 2005. Tie sa však nedajú porovnať s tým, čomu čelíme dnes. Ešte stále sme neprekonali hospodársku a finančnú krízu. Európu znepokojuje terorizmus. Nacionalizmus, populizmus a krajne pravicový extrémizmus je na vzostupe. Brexit taktiež predstavuje pre EÚ riziko.

Na vašom zozname chýbajú nadchádzajúce voľby vo Francúzsku.

Ak sa Marine Le Penová stane prezidentkou, Európska únia bude na pokraji konca. Zmier medzi Nemeckom a Francúzskom tvorí základ Európy. Ak Le Penová zvíťazí, všetkým zmluvám prijatým v povojnovej Európe vrátane Rímskych zmlúv z roku 1957, ktorých 60. výročie si v marci pripomenieme, môžeme dať zbohom.

Vzostup Le Penovej sa očividne spája s prísľubom odstránenia zavedeného politického poriadku vo Francúzsku.

To čo sľubuje, nemôže fungovať. Jej mantra „Francúzsko na prvom mieste“ sa veľmi podobá tej, ktorú sme vo veľkom počúvali nedávno (Trumpove vyhlásenia „America first“ – pozn. red.). Ak chceme prežiť globalizáciu, v Európe potrebujeme spoluprácu, nie izoláciu.

Stavili by ste teda na to, že Le Penová voľby prehrá?

Poviem to takto: Jednoducho si nedokážem predstaviť, že Francúzsko ktoré Európe prinieslo tak veľa v podobe osvietenstva a zároveň je kolískou ľudských práv, by za prezidentku mohlo zvoliť niekoho ako Le Penovú. Znamenalo by to návrat do útrob nacionalizmu. Som presvedčený, že toto francúzsky ľud nedopustí.

Počas osláv 60. výročia Rímskych zmlúv v Ríme, sa lídri európskej 27-čky pokúsia o reštart bez Londýna. Dá sa to?

Reštart EÚ sa nemusí nevyhnutne uskutočniť v Ríme. Pred tým, než si položíme dve základne otázky, musíme si do jesene počkať na nemecké voľby. Vie európska 27-čka stáť spoločne na báze solidarity? Dokážu všetky členské štáty akceptovať základné hodnoty právneho poriadku a deľby moci? Ak členské krajiny Únie v tomto nebudú na rovnakej vlne, reštart projektu nemá zmysel.

PoľskoMaďarsko už predsa tieto základné hodnoty porušili. Konzervatívna vláda vo Varšave musí Komisii zodpovedať otázky ohľadom nerešpektovania nezávislosti súdnictva. Zdá sa však, že Poľsko nemá pocit, že robí niečo zle. Mali by to Poliakom ich kolegovia z Únie tolerovať?

Nie. Toto nesmieme tolerovať. Členské štáty sa proti tomu musia ohradiť. Jednanie s Poľskom nemôžu nechať výlučne na Komisii, pretože tá to sama nevyrieši. Poľská vláda porušuje princípy právneho štátu čoraz viac. Zdá sa, že sa inšpiruje tým, ako vládu zákona ohýba maďarský premiér Viktor Orbán. V Poľsku je to trochu odlišné. Predseda vládnucej strany Právo a Spravodlivosť (PiS) Jarosław Kaczyński je ideológ. Myslí si, že Únia Poľsko brzdí. Chce vytvoriť pravicový konzervatívny sociálny poriadok založený na národných zákonoch. Súčasné Poľsko pod Kaczyńského vedením by dnes do EÚ nevstúpilo. Krajina už viac nedodržiava kodanské kritériá (pravidlá, ktoré stanovujú, či je krajina spôsobilá pripojiť sa k Únii).

Ako by mal reagovať zvyšok Únie? Treba pristúpiť k sankciám?

To nejde, pretože sankcie ako napríklad odňatie práva hlasovať si vyžadujú jednomyseľnú zhodu členských krajín. Maďarský názor na to poznáme (Maďarsko sa opakovane vyjadrilo, že by takýto návrh vetovalo). Namiesto toho by sme mali poľských občanov oboznámiť s negatívnymi následkami, ktoré s porušovaním vlády zákona prichádzajú. V integračnom tempe Únie sa Poľsko presúva do pomalého jazdného pruhu. Nemali by sme zabúdať, že krajina v súčasnosti ťaží z eurofondov, ktoré výkon poľskej ekonomiky zvyšujú asi o 4%.

Ak hovoríme o zmenách v úlohách členských krajín v Únii, akú úlohu hrá Nemecko  v eurozóne?

Nemecko je bez pochýb hospodárskym motorom Európy. Berlín sa z času na čas musí pozrieť do spätného zrkadla, aby skontroloval, či nás ostatných nenechal príliš ďaleko za sebou. Nemecko je skutočne silné.

Francúzsko Nemcov obviňuje z toho, že brzdia možnú politickú integráciu eurozóny.

Z mojej skúsenosti ako ministra zahraničných vecí vám môžem prezradiť, že aj Francúzsko tlačí na brzdový pedál. Svojich kolegov sa na stretnutiach šiestich zakladajúcich členských štátov EÚ pýtam rovnaké otázky ohľadom možného presunu rozpočtových právomocí do Bruselu. V oboch prípadoch sa dočkám len veľmi zdržanlivých odpovedí.

Čo hovoríte na črtajúci sa duel medzi kancelárkou Angelou Merkelovou a bývalým šéfom europarlamentu Martinom Schulzom?

K pani Merkelovej prechovávam obrovskú úctu. S Martinom Schulzom sme priatelia po mnoho rokov. Schulz robí pre sociálnu demokraciu v Európe ozaj dobrú robotu. Tvrdí, že sociálna politika nehrala významnú úlohu len v 19. a 20. storočí ale dôležitá je aj v 21. storočí. Táto kampaň bude skutočne veľmi zaujímavá a pôjde na úkor AfD (Alternatívy pre Nemecko). To tiež nie je na škodu.

Dokážete si Schulza ako bývalého predsedu Európskeho parlamentu predstaviť v úlohe nemeckého kancelára?

Samozrejme. Neexistuje vhodnejší kandidát socialistov (SPD), ktorého si viem ako kancelára predstaviť. Schulzovo dlhoročné angažovanie v európskej politike z neho robí viac než dobrého kandidáta.

Ďalší európsky politik, ktorého veľmi dobré poznáte, je váš krajan Jean-Claude Juncker. Ten sa blíži k polčasu jeho pôsobenia v pozícii predsedu Európskej komisie. Ako hodnotíte jeho výkon?

To, že Komisii sa v otázke európskej spolupráce dostáva najväčšia kritika, patrí k životu. Bolo tomu tak vždy, bez ohľadu na to, kto jej šéfoval a akú krajinu zastupoval. Užitočná práca, ktorú Junckerova Komisia urobila, sa dnes prehliada. Jeho desaťbodový program týkajúci sa migrácie, bezpečnosti, či finančných záležitostí, od začiatku stál na silných základoch. To že Junckerov plán sa rozšíril, taktiež považujem za správne.

Veci, ktoré ste spomenuli idú smerom „viac Európy“. Neobjavili sa však po brexite skôr oblasti, kde by mal Brusel ubrať? Jeden z takých príkladov je plán Nemecka a Rakúska okresať prídavky na dieťa pre občanov Únie, pracujúcich v týchto krajinách, ktorých deti žijú v zahraničí. Komisia voči nemu vzdoruje.

Komisia už od roku 2015 bojuje s tendenciami v členských štátoch, ktoré sú v rozpore so snahou o solidaritu. Dnes to vidíme na prípade príspevkov na dieťa. Ak naše úsilie na obnovu európskeho projektu ide na úkor chudobnejších občanov Únie, napríklad z Poľska, Bulharska, či Rumunska, do Európy to nevysiela dobrý signál. Komisia má teda plné právo na postoj, ktorý presadzuje.

Mal podľa vás Juncker pravdu, keď varoval, že Spojená kráľovstvo sa počas vyjednávaní o brexite môže pokúsiť členské štáty rozdeliť?

Mali by sme zachovať pokoj. To, že európskej 27-čke sa doteraz podarilo predbežným rokovaniam s Londýnom vyhnúť, považujem za dobré. Rozhovory začnú, až keď nám to aktiváciou článku 50 lisabonskej zmluvy oznámi premiérka Theresa Mayová. Akonáhle sa vyjednávania rozbehnú, pri pokusoch Londýna v štýle „rozdeľuj a panuj“ prirodzene musíme zbystriť pozornosť. Európska 27ička by mala postupovať tak, aby Britániu za odchod z Únie ani netrestala, ani odmeňovala.

Londýn však chce vyviaznuť bez voľného pohybu osôb, no napriek tomu si chce ponechať čo najväčší prístup k jednotnému trhu. Ako to môže fungovať?

Ak Spojené kráľovstvo nebude členom vnútorného trhu, EÚ a Londýn budú pre obdobie po roku 2019 musieť uzavrieť dohodu o voľnom obchode. Ako Briti, tak i Únia budú musieť preukázať ochotu, ale rokovania musia prebiehať férovo a transparentne. Ak sa toho nebudú držať, pre obe strany to bude znamenať katastrofu. Zbabrané rokovania by mohli mať za následok stratu stoviek tisíc pracovných miest. Brexit, to nie je len poznámka pod čiarou, ktorá bude zaujímať iba historikov.

Dôverník Donalda Trumpa, Ted Malloch brexit podporuje. Mal by sa stať veľvyslancom pri EÚ?

Nie. Ten muž už predsa povedal, že ako diplomat sa podieľal na rozpade Sovietskeho zväzu, ktorý vníma ako úspech. Európska únia ale nie je Sovietsky zväz.

Trúfnete si predpovedať, kde bude EÚ takto o rok?  

Krajne pravicovému populistovi Geertovi Wildersovi v Holandsku sa nepodarí zostaviť vládu. Francúzsko bude mať prezidenta, ktorý sa za Úniu postaví. Bez ohľadu na výsledok, v Nemecku vznikne taká koalícia, ktorá voči EÚ zaujme pozitívny postoj. Vyjednávania o brexite budú síce náročné, ale férové. Trump bude tráviť menej času na Twitteri a viac sa bude venovať vládnutiu.

 

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA