Britský spisovateľ: Brexit potvrdil hlboko usadené britské predsudky

O lživej kampani, britských médiách a francúzskych oportunistických politikoch sa 100 dní po referende rozprával s britským spisovateľom Stephenom Clarkom EurActiv.fr.

AVT_Stephen-Clarke_9097
Stephen Clarke

Stephen Clarke je britský spisovateľ, žijúci vo Francúzsku. Čitateľom je známy predovšetkým ako autor humoristických románov, v ktorých opisuje najmä francúzsku kultúru.

Clarke sa rozprával so šéfredaktorkou EurActiv.fr Aline Robert.

 

Aký je váš postoj k brexitu 100 dní po referende?

Ľudia zahlasovali, ale výsledok je nočná mora. Teraz budú chcieť odísť Škótsko, Severné Írsko a Wales. Spojené kráľovstvo prestane existovať. Anglicko ostane samo a stiahne sa do seba.

Prečo podľa vás Briti hlasovali za brexit?

Počas celej kampane im klamali. Mnohí z nich to vedeli, voliči zase nie sú úplne hlúpi. Boli presne ako voliči Donalda Trumpa: chceli uveriť. Do istej miery je to preto, že kampaň za odchod pracovala s niektorými z britských hlboko usadených spoločenských predsudkov, napríklad xenofóbiou. Kampaň sa sústredila na „strach z cudzieho“, pričom sa zamerala na Poliakov a Rumunov. Dokonca primäla Pakistancov a Indov veriť, že ak zahlasujú za odchod, Británia otvorí svoje hranice pre ich krajanov, čo bola očividne úplná lož.

Sú za Brexit sčasti zodpovedné európske inštitúcie?

Samozrejme, veľmi. Európa komunikuje veľmi zle. Brusel je akousi bublinou arogancie, plnou ľudí, ktorí si myslia, že sú nedotknuteľní. Určite musia prijať podiel na zodpovednosti v tomto príbehu. Potrebujeme kampaň na obranu EÚ a spochybniť falošné tvrdenia v britkej tlači. Rozprával som sa o tomto s úradníkmi s EÚ a oni povedali: „Ak budeme komunikovať, britské médiá nás obvinia z šírenia propagandy.“ Inštitúciám chýba odvaha.

Ako by mala podľa vás teda EÚ komunikovať?

Občas sa pýtam Britov, ktoré z európskych zákonov považujú za obzvlášť problematické. Nie sú schopní odpovedať. Rozhodnutia, ktoré sa robia v Bruseli, sú legitímne a často sú správne. Napríklad kvalita vody na kúpanie sa v mnohých krajinách, kde  sa to každé leto hemží Britmi, dramaticky zlepšila vďaka EÚ. Navyše, keď projekty z európskych fondov pomáhajú vyčistiť kanalizáciu na Balkáne, majú z toho prospech všetci. Prečo teda z toho neurobia veľkú reklamnú kampaň?

Ako podľa vás EÚ vnímajú Briti?

Nerozumejú, čo európski lídri robia. Nikto nevie, kto robí rozhodnutia, je ich príliš veľa. Európa bola vytvorená záhadným spôsobom a teraz sa stala nezrozumiteľnou. Ja skutočne neviem, načo je predseda Európskej komisie, ale to, aby som tomu porozumel, je úlohou EÚ.

Sú britskí občania spokojní s brexitom?

Prihliadnuc na tých, ktorí nehlasovali a tých ktorí zmenili ich názor po politickom kolapse, ktorí nasledoval, si myslím, že dnes by bol výsledok opačný. Ale už je neskoro. Terese Mayovej chýba dôveryhodnosť. Nebola zvolená parlamentom, ale nominovaná stranou. Spojené kráľovstvo sa častokrát vydá zlým smerom, keď sa udeje takéto niečo. Ľudia robia hlúpe rozhodnutia. Funkcia ministra zahraničných vecí je pre Borisa Johnsona akýmsi trestom, všade ho nenávidia.

Problém je, že labouristi nemajú jasného lídra, v opačnom prípade by boli schopní mobilizovať sa a ponúknuť nejaký druh alternatívy. Článok 50 sa aktivuje a Spojené kráľovstvo bude musieť odísť, či už EÚ je alebo nie je pripravená vyjednávať. Podľa môjho názoru Európania zvolia pomstu. Toto sa už začalo: Európske inštitúcie začali ignorovať britské návrhy. Budeme veľmi rýchlo marginalizovaní.

Ale EÚ nemá čo získať oslabovaním Spojeného kráľovstva. Práve naopak.

Áno, samozrejme, ale Spojené kráľovstvo potrebuje EÚ viac, než EÚ potrebuje Spojené kráľovstvo. Polovica z nášho exportu prúdi do EÚ, ale Spojené kráľovstvo nie je základným kameňom vývozného trhu Únie. Referendum spustilo totálnu anarchiu.

Myslíte si, že brexit bude mať dôsledky na francúzsku politiku?

S určitosťou bude. Brexit pomôže ostatným európskym anti-migračným stranám. Od referenda sa stal Národný front vedúcou politickou stranou vo Francúzsku. A preto musím povedať, že Francúzsko nemá žiadnych vynikajúcich politikov. Minister financií Emmanuel Macron, ktorý rezignuje kvôli prezidentskej kampani, nie je nikým iným, než oportunistom. Takéto veci sa v Spojenom kráľovstve nediali.

Ako by ste vysvetlili tento rozdiel?

Vo Francúzsku sú politici celebritami a novinári sú voči nim takmer servilní. Je to veľký problém. Vždy kladú otázky ako: „Pán minister, vysvetlite nám, prečo ste génius?“ Zaobchádzajú s nimi ako s celebritami. Nerozumiem, prečo sa bývalého ministra Arnauda Montebourga neustále pýtajú na názor na všetko a čokoľvek. A aký má zmysel prezident, ktorý býva v kráľovskom paláci a jedáva z tanierov Ľudovíta XVI?

REKLAMA

REKLAMA