Francúzska filozofka: Le Penová stelesňuje zatrpknutosť, Macron dobrodruha

Vo francúzskych prezidentských voľbách zvíťazí pravicový kandidát, predpovedá CYNTHIA FLEURY.

Politická filozofka a psychoanalytička Cynthia Fleury prednáša na Americkej univerzite v Paríži a na Inštitúte politických štúdií (Sciences Po). 

Vo výzve podpísanej spolu s ďalšími psychoanalytikmi, ste o Národnom fronte napísali: „Tento myšlienkový prúd už bol pri moci: bolo to pod nacistickou okupáciou, dobrodružstvom kolaborácie.“ Znamenalo by víťazstvo Marine Le Penovej prezidentských voľbách začiatok diktatúry vo Francúzsku?

Ak bude Le Penová zvolená za prezidentku a bude chcieť mať plnú moc, potrebuje zvíťaziť aj v parlamentných voľbách (tie sa konajú v júni, zatiaľ čo prezidentské voľby sa konajú v apríli a v máji – pozn. red.). To je málo pravdepodobné.

Keď však získa plnú moc, budeme vo veľmi nebezpečnej situácii. Myšlienky národného frontu sú myšlienkami silného uzatvárania sa do seba, rozdeľovania Francúzov a silného obmedzovania definície francúzskeho občianstva. Predovšetkým by sa objavilo stasis, ako hovoria Gréci (starogrécky výraz pre označenie politických nepokojov – pozn. red.), davy by sa dali do veľkého pohybu s cieľom odsúdiť tento stav.

Isté je, že ak Le Penová zvíťazí, bola by v parlamentných voľbách zvolená pravicová väčšina. Ocitla by sa v kohabitácii, čo by citeľne vyvažovalo jej moc. Mala by totiž povinnosť vymenovať premiéra pochádzajúceho z tejto pravicovej a nie extrémne pravicovej väčšiny.

Nie je tu potom hrozba, že Francúzsko sa stane krajinou, ktorej sa bude ťažko vládnuť?

Áno, je to možnosť komplikovaného vládnutia.

Le Penová ako taká je len jedným z mnohých ľudí. Problém je, že ona schvaľuje istý typ správania.

Naozaj považujete Le Penovú za hrozbu pre demokraciu?

Áno. Le Penová ako taká je len jedným z mnohých ľudí. Problém je, že ona schvaľuje istý typ správania. Vo chvíli, keď francúzskym spoluobčanom schváli veľmi nehanebné správanie – rasistické, diskriminačné, odporujúce demokracii – potom nastane nebezpečenstvo. Zrazu budú Francúzi postavení jeden proti druhému.

Členov Národného frontu ste nazvali „prívržencami nenávisti“. Ako by ste potom nazvali voličov, ktorí hlasujú za Le Penovú?

Ja osobne som členov Národného frontu tak nenazvala. Podporila som text napísaný freudovskou školou. Súhlasila som s varovaním, že Národný front nie je stranou ako ostatné a že jeho zľahčovanie je celkovo dosť nebezpečné pre demokratický štát. Hoci oficiálna rétorika Národného frontu nie je vždy výzvou na nenávisť, na mítingoch sa pravidelne objavuje schvaľovanie nehanebného správania.

Voliči za Národný front hlasujú pre pocit zraniteľnosti, ochudobňovania, kultúrnej neistoty, zneváženia. Necítia uznanie, pozornosť ani bezpečie.

Ale prečo ľudia volia Národný front?

Z rôznych dôvodov. Zatrpknutosť bola vždy dôležitým vektorom hlasovania za Národný front. Z dejín vieme, kam politická zatrpknutosť vedie. Voliči za Národný front hlasujú pre pocit zraniteľnosti, ochudobňovania, kultúrnej neistoty, zneváženia. Necítia uznanie, pozornosť ani bezpečie. Nevedia sa zaradiť do tohto nového, globalizovaného sveta. Úplne tradične, z dôvodu sebaobrany sa objavuje fenomén konzervativizmu a nadmernej ochrany. Je to žiaľ veľmi banálne.

Čo si myslíte o stredovom kandidátovi Emmanuelovi Macronovi. Predstavuje fenomén Macron obnovu francúzskej politiky, keďže svoje 200-tisícové hnutie Vpred! stavia na ruinách starých strán, alebo je naopak produktom newstainmentu, spojenia spravodajstva a zábavy, mediálnej povrchnosti?

Je chybou myslieť si, že ide len o mediálnu povrchnosť. Isté však je, že Macron dostáva veľkú pozornosť médií. Noviny ho zatiaľ zbožňujú, pretože ich predáva. Je osobnosťou politickej fikcie, ktorá sa Francúzom páči alebo nepáči. Ale to je jedno, lebo sa oňho zaujímajú.

Po druhé, všetky strany sa vyčerpávajú. Macron má kritický postoj k povinnej bipolarite francúzskej politiky, ktorému Francúzi rozumejú. Dáva im pocit, že je možné vládnuť aj s pravicou, aj s ľavicou.

Macron sa pustil do rizikového podniku. Vzal si pôžičku na kampaň. Opustil dostatočne skoro ministerskú funkciu, aby sa zrazu vydal na dobrodružstvo.

Macron sa pustil do rizikového podniku. Vzal si pôžičku na kampaň. Opustil dostatočne skoro ministerskú funkciu, aby sa zrazu vydal na dobrodružstvo. Je tam kus odvahy, ktorý Francúzi ocenia.

Čo sa však týka programu, nevidím dosť dobre, o čom je – okrem oživenia hollandizmu. Ide o základný sociálno-liberálny (stredový) program.

Chce napríklad zrušiť 35-hodinový pracovný čas, čo prezident Francois Hollande nesľúbil, ani neurobil.

Hollande úplne súhlasí s Macronovým sociálno-liberálnym programom. Je tam veľmi málo noviniek. Macron je nový v tom, že sa neidentifikuje ako profesionálny politik. Zato je však čistým produktom francúzskeho establišmentu. Aj tu je jeho novosť obmedzená.

Hovoríte, že Macron je pokračovaním hollandizmu. Ale Hollande musel rešpektovať niektoré ľavicové prúdy v Socialistickej strane, v kampani za svojho nepriateľa označil finančníkov. To Macron nehovorí a v tomto zmysle má väčšiu slobodu.

Hollande robil kampaň oveľa viac vľavo, a preto vyhral. Potom svoje sľuby vôbec nedodržal. To je nepochybne dôvod, prečo sa musel vzdať opätovnej kandidatúry. Jeho prívrženci mu vyčítali, že sa ani nepokúsil naplniť svoj program.

Francúzsky elektorát má priemerný vek asi 57 rokov. Keď máte taký vek, nevolíte typicky Jeana-Luca Mélenchona (krajne ľavicové Nepoddajné Francúzsko), ale sociologicky skôr pre tradičnú konzervatívnu pravicu. Identifikujete sa s Marine Le Penovou, ale tiež Françoisom Fillonom (kandidátom stredopravých Republikánov). Na mítingoch vidno, ako veľmi odhodlaní sú ľudia voliť Fillona. Podpora pre Macrona je prchavejšia: jeho voliči to nevedia naisto, možno budú voliť Benoîta Hamona (kandidáta Socialistickej strany), alebo vhodia prázdny lístok.

Nie je to typická črta centristického kandidáta?

Áno. Ale práve preto je problematické nechať ho vystúpať tak vysoko v prieskumoch. Určite nemá kritickú masu, aby dosiahol taký výsledok.

Francúzsko sa zmohne na republikánske precitnutie. Nie je pripravené na dramatickú skúsenosť Marine Le Penovej pri moci.

Mnoho Francúzov verí, že Macron je jedinou hrádzou proti Le Penovej. Súhlasíte?

Žiaľ nie. Francúzsko sa zmohne na republikánske precitnutie. Nie je pripravené na dramatickú skúsenosť Marine Le Penovej pri moci. Ten, kto bude druhý (v prvom kole), sa stane prezidentom. Ja si však myslím, že to bude Fillon.

Fillon je v prieskumoch tretí. Vy si myslíte, že ho podceňujú?

Je to môj osobný pocit, nie som politologička. Zo stretnutí však vidím, že úroveň odhodlania u Fillona a Macrona vôbec nie je rovnaká.

Sú Francúzi pripravení akceptovať všetky jeho aféry? Transparentnosť a korupcia sú predsa veľkými témami francúzskej politiky.

Ľudia, ktorí sa rozrušujú nad otázkami transparentnosti, sú zväčša voličmi ľavice. Keď sa opýtate voličov pravice, dajú vám komplexnejšiu odpoveď. Nie sú spokojní, ale v deň volieb prejavia vernosť. Chcú zmenu. Nechcú ani len zdanie Socialistickej strany. Macron je pre nich príliš ľavicový. Ale Macron je problém aj pre prívržencov Hamona. Ľudovú podporu pre Macrona nevidím takú vysokú, ako ju ukazujú prieskumy. To je však len môj pocit.

Fillon je pokračovaním Nicolasa Sarkozyho (2007-2012), len trochu menej sociálnym.

Akým kandidátom je Fillon? Možno ho porovnať s nejakým predchádzajúcim prezidentom?

Áno. Fillon je pokračovaním Nicolasa Sarkozyho (2007-2012), len trochu menej sociálnym.

Sarkozy nezrušil 35-hodinový pracovný týždeň, ako to chce urobiť Fillon.

Čo sa týka otázky národnej identity, Fillon sa čoraz viac podobá na Sarkozyho. Podporujú ho združenia založené na kresťanských hodnotách a na nacionalistickom uzatváraní sa do seba, hoci bráni Európu. Zároveň ide o klasický režim prísnej rozpočtovej kontroly, liberalizácie hospodárstva a zrušenia 500-tisíc miest v štátnej správe, reformy dôchodkov, zrušenia 35 hodín a liberalizácie pracovného práva. Liberalizmus v ekonomike a konzervativizmus v spoločnosti, ale tiež národné témy.

REKLAMA

REKLAMA