Francúzska ministerka: Francúzsko príliš dlho opomínalo strednú Európu

Súčasná smernica o vyslaných pracovníkoch ide proti podstate Európskej únie, tvrdí francúzska ministerka NATHALIE LOISEAU, ktorá sprevádzala prezidenta na východnom turné.

Nathalie Loiseau je od júna francúzskou ministerkou pre európske záležitosti. Pred vymenovaním zastávala päť rokov post riaditeľky francúzskej úradníckej akadémie Ecole nationale d’administration (ENA). Väčšinu kariéry strávila v diplomatických službách. V roku 2014 vydala knihu Berte všetko (Choissisez tout) o zložitej kariére ženy vo francúzskej diplomacii. Na otázky portálu EurActiv.sk odpovedala cez email.

Prezident Emmanuel Macron minulý týždeň navštívil Salzburg, Bukurešť a Varnu. Podľa jeho spolupracovníkov bolo cieľom turné „získať lepší prístup k východu“. Aké sú výsledky turné a ako ich vidíte v kontexte vzťahov Francúzska so strednou a východnou Európou?

Prvé prezidentské turné po strednej a východnej Európe je zo strany Francúzska silným signálom. Naším posolstvom je, že každá európska krajina má svoje miesto a význam v diskusiách o prestavbe európskeho projektu.

Prezident Macron má veľmi jasnú víziu Európy, ktorá je ambiciózna a ktorá chráni. Využil príležitosť predstaviť problematiku ochrany, ktorú chce presadzovať okolo štyroch veľkých tém: reforma režimu vyslaných pracovníkov, Európa obrany, migračná a azylová politika a obchodné politiky.

Smernica o vyslaných pracovníkoch je opakom zbližovania a harmonizácie, ktoré sú podstatou európskeho projektu.

Rokovania, ktoré viedol so svojimi partnermi v Rakúsku, Rumunsku a v Bulharsku, odhalili ozajstný prienik a spoločnú vôľu pokročiť v týchto dôležitých otázkach. Jednou z nich je revízia smernice o vyslaných pracovníkoch, pretože jej dôsledky sú zvrátené a vedú k podvodom a „sociálnemu dumpingu“. To je opakom zbližovania a harmonizácie, ktoré sú podstatou európskeho projektu. Turné prezidenta Macrona umožnilo prekonať jednu etapu na cestu ku kompromisu, v ktorý dúfame na jeseň pod taktovkou estónskeho predsedníctva.

Minulotýždňové diskusie nám tiež umožnili pokročiť v otázkach bezpečnosti a obrany.

Vo Francúzsku veľmi oceňujeme pevnú vôľu slovenských inštitúcií byť hybným motorom EÚ.

Slovenská vláda sa s nadšením vyjadruje o prehlbovaní európskej integrácie, zvlášť v oblasti obrany, v eurozóne a v sociálnych veciach. Prijala však len hŕstku utečencov. Je solidarita v migračnej kríze súčasťou integrovanejšej Európy z pohľadu Paríža?

Vo Francúzsku veľmi oceňujeme pevnú vôľu slovenských inštitúcií byť hybným motorom Európskej únie. Aj my chceme, aby Európa išla dopredu. Po štvorstrannom stretnutí v Salzburgu s krajinami slavkovského formátu prezident Macron povedal, že verí „v Európu, ktorá má ambície, v Európu, ktorá má dobrú vôľu.“

Kríza z roku 2015 mala nevídané rozmery a vyústila do nevyhnutných solidárnych opatrení s cieľom zvládnuť masívny príchod žiadateľov o azyl. Našu solidaritu si zaslúžia krajiny prvého vstupu, ktoré sú v prvej línii príchodu migrantov z dôvodov závisiacich len od ich polohy. Dnes sa musíme sústrediť na reformu európskeho režimu pre azyl, posilnenie vonkajšej kontroly hraníc a na opatrenia pre účinný boj proti sieťam obchodovania s ľuďmi. Okrem toho aktívne spolupracujeme s krajinami pôvodu ekonomických migrantov a s tranzitnými krajinami.

Slovensko nedávno podpísalo memorandum o štruktúrovanej spolupráci s Nemeckom, aby sa priblížilo k „európskemu jadru“. Plánuje aj Francúzsko iniciatívu pre posilnenie sektorovej spolupráce s krajinami strednej Európy?

Vyžívať podporu, expertízu a skúsenosti iných s cieľom priblížiť sa k „európskemu jadru“, aby som si požičala výraz samotného Roberta Fica, sa mi zdá byť rozumnou voľbou.

Prezident Macron chcel už od svojho zvolenia posilniť vzťahy s krajinami strednej Európy, ktoré francúzski predstavitelia príliš dlho opomínali.

Poznamenali ste, že prezident Macron chcel už od svojho zvolenia posilniť vzťahy s krajinami strednej Európy, ktoré francúzski predstavitelia príliš dlho opomínali. Absolvoval prvú schôdzku s krajinami Vyšehradskej skupiny na okraj svojej prvej Európskej rady na konci júna. Jeho prvé európske turné, ktoré sa práve skončilo, bolo príležitosťou stretnúť sa s partnermi z Rakúska, Slovenska, Česka, Rumunska a Bulharska. Pracovné schôdzky s veľmi konkrétnym programom umožnili otvoriť témy, ktoré sú zdrojom skutočných obáv občanov v našich krajinách. Tiež sa osobne zasadzujem za to, aby sme sa čo najskôr stretli so všetkými našimi partnermi. Napríklad 4. a 5. novembra sa zúčastním strategického fóra v slovinskom Blede, ktoré na vysokej úrovni preberá regionálne a globálne otázky dotýkajúce sa strednej a juhovýchodnej Európy a ktoré je nenahraditeľnou príležitosťou pre diskusie medzi rozhodujúcimi predstaviteľmi v regióne.

Verím, že to preukazuje viac ako jednoznačnú vôľu Francúzska posilniť naše vzťahy s krajinami strednej Európy.

Náš prístup je jednoduchý: musíme sa rozprávať, viesť dialóg, diskutovať so všetkými našimi partnermi.

Vyšehradská skupina je v súčasnosti rozdelená medzi Českú a Slovenskú republiku, ktoré sú na jednej strane naklonenejšie hlbšej európskej integrácii, a MaďarskoPoľsko na druhej strane. Zostáva Vyšehradská skupina z dlhodobého hľadiska dôveryhodným partnerom pre Francúzsko?

Samozrejme. Náš prístup je jednoduchý: musíme sa rozprávať, viesť dialóg, diskutovať so všetkými našimi partnermi. Kontakty vo formáte typu Vyšehradská skupina alebo inými zoskupeniami hrajú významnú úlohu. Nie sú výlučné a nenahrádzajú silné bilaterálne vzťahy, ktoré chceme rozvinúť s každým členským štátom Európskej únie.

Ste bojovníčkou za práva žien a bývalou riaditeľkou ENA, v diplomacii pracujete 26 rokov. Diplomacia sa ako povolanie veľmi zmenila. Ktorým výzvam dnes čelia diplomati vo všeobecnosti a diplomatky zvlášť?

To je široká téma. Naša spoločnosť zažíva také hlboké otrasy, že svet, v ktorom žijeme, sa mení rýchlym tempom a odoláva starým metódam práce. Platí to o povolaní diplomata ako aj  pre celý verejný sektor.

Tieto zmeny dnes menia situáciu v oblasti diplomacie: výzvy globalizácie prekračujú hranice zahraničnej politiky jedného subjektu. Klimatické zmeny, pandémie, informácie – pravdivé či klamlivé –, kybernetické útoky sa s hranicami pohrávajú. Niektoré firmy založené na novom type podnikania sú svetovými aktérmi silnejšími ako mnoho štátov. Diplomacia sa musí vyvíjať v rytme stále dynamickejšieho sveta.

Francúzska diplomacia urobila veľký pokrok smerom k profesionálnej rovnosti vďaka rozhodnej politike, zostáva však ešte veľa práce a musíme si zachovať obozretnosť.

Platí to pre všetkých diplomatov, mužov aj ženy. Vlastnosti a danosti dobrého diplomata alebo dobrej diplomatky sú rovnomerne rozložené medzi pohlaviami, spoločenské a kultúrne zvyky však pretrvávajú. V mnohých krajinách musia ženy – diplomatky bojovať proti stereotypom, predsudkom, skleneným stropom, autocenzúre… Napísala som o tom vo svojej knihe nie preto, aby som prstom ukázala na francúzsku diplomaciu, ale preto, že je profesionálnym prostredím, ktoré poznám najlepšie, ktoré môžem usmerniť a v ktorom môžem konať. Francúzska diplomacia urobila veľký pokrok smerom k profesionálnej rovnosti vďaka rozhodnej politike, zostáva však ešte veľa práce a musíme si zachovať obozretnosť. Predovšetkým netreba veriť, že zlepšenia sa dostavia samé od seba a že sme imúnni voči návratu späť.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA