Francúzsky poslanec: Macron nie je populista

Ak sa nezmení režim vyslaných pracovníkov, populizmus narastie, hovorí pre EurActiv.sk podpredseda európskeho výboru v Národnom zhromaždení PIEYRE-ALEXANDRE ANGLADE.

Pieyre-Alexandre Anglade je podpredsedom európskeho výboru v Národnom zhromaždení. Poslancom za hnutie Republika vpred sa stal ako 30-ročný vo volebnom obvode pre Francúzov žijúcich v krajinách Beneluxu. V minulosti pracoval ako asistent francúzskej europoslankyne Nathalie Griesbeck a českého podpredsedu europarlamentu Pavla Teličku (obaja ALDE). Vyštudoval na Sciences Po v Štrasburgu. Do Bratislavy pricestoval na ideovú konferenciu Progresívneho Slovenska.

V jednom rozhovore ste Európu prirovnali k lietadlu s dvoma motormi, ktorými sú NemeckoFrancúzsko. Francúzsky motor treba podľa vás opraviť, aby lietadlo letelo vyrovnane. Čo v tomto lietadle predstavuje stredná Európa?

Osem rokov som pracoval v Európskom parlamente. Najskôr som päť rokov pracoval pre francúzsku poslankyňu Nathalie Griesbeck (ALDE). Keď odišla, pracoval som pre Pavla Teličku (ALDE). Poznáte ho?

Je europoslancom za české hnutie ANO.

Áno, ale nie je členom ANO, bol zaň len zvolený. Pre Teličku som nepracoval preto, lebo som poznal strednú Európu. Vôbec som ju nepoznal. Povedal som si však, že v tomto bode kariéry treba opustiť čisto francúzske vody a pozrieť sa na Európu a svet inak. V rovnakom momente (v roku 2014) vyhralo ANO európske voľby a hľadalo nových ľudí. Trochu som váhal, ale Telička má silné proeurópske cítenie. Bol hlavným vyjednávačom pre vstup Česka do Európskej únie, ako osobnosť sa mi zdal zaujímavý. Začali sme spolu pracovať a krok po kroku mi vysvetľoval politický život v strednej Európe. Preto som dnes tu. Je však pravda, že moja generácia Francúzov pozná tento región veľmi slabo.

Skutočná európska vitalita sa dnes nachádza v strednej a východnej Európe.

Má stredná Európa dôležitejšie miesto vo vízii Európy, ktorú má Emmanuel Macron?

Francúzsko si s Nemeckom rozdelilo Európu na dve polovice. Nemci sa venovali východnej Európe, my stredozemským krajinám. Ja som s touto francúzskou víziou Európy nesúhlasil. Francúzsko, ktoré je veľkou európskou krajinou, trvalým členom Bezpečnostnej rady OSN, jadrovou a ekonomickou mocnosťou, by sa malo rozprávať so všetkými. Keď som začal spolupracovať s Macronom, vždy som presadzoval túto víziu. Skutočná európska vitalita sa dnes nachádza v strednej a východnej Európe. Som o tom presvedčený.

Počas francúzskej prezidentskej kampane sa veľa hovorilo o vyslaných pracovníkoch. Títo ľudia, zamestnaní v jednom členskom štáte a vyslaní na práce inam, sa stali hlavnou témou Macronových rokovaní so stredoeurópskymi premiérmi v Salzburgu. Vo Francúzsku je však menej ako 200-tisíc vyslaných pracovníkov, čo je veľmi málo v porovnaní s celkovým obyvateľstvom. Nie je to populizmus?

Nie je to populizmus, je to návrat politiky do Európy. Po veľmi dlhý čas sa Európe venovali – každopádne vo Francúzsku – technokrati. Politikov buď nezaujímala alebo tvrdili, že je vecou Bruselu, ktorý nevedia ovplyvniť. Výsledkom je, že Európu dnes odmietajú Francúzi aj Európania vo všeobecnosti.

Nemá zmysel byť proeurópsky a zároveň hovoriť, že v dnešnej Európe všetko funguje.

Vo francúzskych prezidentských voľbách nebola Európa odmietnutá.

Pretože sme robili kampaň na proeurópskej platforme, ale za reformovanú Európu. Nemá zmysel byť proeurópsky a zároveň hovoriť, že v dnešnej Európe všetko funguje.

Čo sa týka vyslaných pracovníkov, vždy sme tvrdili, že smernicu potrebujeme. Veď samotné Francúzsko s 300-tisíc vyslanými pracovníkmi po Európe má úžitok z tejto smernice. Niektoré veci však nefungujú. Macron necestoval do strednej a východnej Európy s populistickou agendou, ale preto, že uplatňovanie smernice nie je uspokojivé a ak ju zachováme v súčasnej podobe, populizmus práveže narastie.

Macron nemusel cestovať a mohol hovoriť, že všetko je poriadku – na stavbách, v kamiónoch. To by však len posilňovalo protieurópske cítenie. Náš záväzok k Európe znamená, že riešime problémy pri koreni. Vyslaní pracovníci sú miniatúrnym problémom. Ponúka však možnosť vrátiť sa do strednej Európy a ukázať, že máme spoločné problémy.

Macron robí to, čo žiadny francúzsky prezident neurobil už 10 rokov: vycestoval do strednej a východnej Európy.

Uvedomujete si však, že to vzbudzuje otázky o Macronových motívoch? Z regiónu sa ozývajú obvinenia z protekcionizmu práve preto, že sa zameral na tento malý kúsok pracovného trhu.

Nesústredil sa len na vyslaných pracovníkov. Významná časť jeho cesty im bola venovaná. Nechcem znevažovať vašich kolegov, ale francúzski novinári vo všeobecnosti rozumejú veľmi slabo európskym otázkam a zaujímali ich len vyslaní pracovníci. Nepozreli sa na body programu – príprava októbrového európskeho summitu, obranná únia, reforma európskeho rozpočtu. Macron nerobí populistické veci, Macron robí to, čo žiadny francúzsky prezident neurobil už 10 rokov: cestoval do strednej a východnej Európy. Chce ich zapojiť do pozitívnych premien v Európe. Bolo by oveľa ľahšie povedať: dohodneme sa s Nemeckom a všetci ostatní nás budú nasledovať.

To už nefunguje, príkladom je utečenecká kríza.

Áno, nefunguje to. A preto prišiel do tohto regiónu. So slovenským, českým či bulharským premiérom viedol pozitívne rozhovory.

Počuli sme vyhlásenie poľskej premiérky Beaty Szydło, ktoré bolo veľmi silné.

Najskôr bolo Macronovo vyjadrenie.

Nie, poradie bolo iné. Szydło povedala, že Macron do strednej Európy cestuje, aby nám hovoril, čo máme robiť. Macron potom reagoval.

Útoky na právny štát a súdnictvo, zatváranie univerzít nie sú vecou len jednej krajiny, ale celej Európy.

Je kritika tohto typu – že Poliaci si zaslúžia lepšiu vládu, ako si sami zvolili – efektívna pre budúce vzťahy Francúzska so strednou Európou?

Neviem, ale isté je, že súčasná poľská vláda má autoritárske a populistické tendencie. Macron hovorí teraz to, čo už rok tvrdí eurokomisár pre právny štát Frans Timmermans. Ak dnes nastali takéto extrémne situácie v Maďarsku, Poľsku, možno inde, je to preto, že sme túto tému prenechali len Európskej komisii. Prezidenti a premiéri sa jej nikdy nevenovali. Prezident Francúzska – zakladajúcej krajiny Únie – sa z času na čas musí vyjadriť ku všetkým európskym otázkam. To predsa nie je len poľský problém. Útoky na právny štát a súdnictvo, zatváranie univerzít nie sú vecou len jednej krajiny, ale celej Európy. Ide o základné hodnoty Európskej únie.

Poľsku chýba už len veľmi málo od európskych sankcií typu pozastavenie hlasovacieho práva v Rade EÚ. Ja naozaj dúfam, že sa to nestane. Nikto – ani vy tu, na Slovensku – sa nemôžete uspokojiť s krajinou, ktorá svojím správaním znevažuje, ako Európania vnímajú strednú a východnú Európu. Francúzi, ktorí stredoeurópske krajiny veľmi nepoznajú, ich teraz považujú za večných sťažovateľov, ktorí sú navyše proti utečencom a porušujú právny štát, zatvárajú univerzity…

… presadzujú sociálny dumping…

To predsa stredná Európa nie je. Macronove vyjadrenia však môžu veci len pomôcť.

Eurozóna dnes nefunguje, pretože nemá politické vedenie. Nemáme rozpočet, nemôžeme investovať.

V minulotýždňovom prejave o stave Únie sa šéf Komisie Jean-Claude Juncker vyslovil za rozšírenie eurozóny. Francúzsky prezident má iný prístup – chce prehĺbenie eurozóny. Juncker tiež priamo odmietol niektoré Macronove návrhy. Zrealizuje Macron svoje plány pre eurozónu?

Áno. Junckerov prejav trval trištvrte hodiny a dostalo sa do neho 80 percent prezidentových návrhov. Existujú názorové rozdiely v otázke parlamentu a ministra pre eurozónu. O nich sa rozhodne deň po nemeckých voľbách. O týchto veciach sa rozhodne konsenzuálne medzi Francúzmi a Nemcami a dúfam, že aj za účasti ďalších európskych krajín. Macron používa sedliacky rozum: navrhuje rozpočet eurozóny s politickým dohľadom – ministrom alebo inou inštitúciou –, ktorý skladá účty pred parlamentom. Eurozóna dnes nefunguje, pretože nemá politické vedenie. Nemáme rozpočet, nemôžeme investovať.

Eurozóna nefunguje aj preto, že krajiny nerešpektujú pravidlá.

Nemajte obavy, my to vieme a hovoríme to veľmi jasne. Aj my urobíme reformy, ktoré treba. Vždy hovorím, že s nepopulárnosťou sa dokážeme sčasti zmieriť, ak sú naše reformné politiky dobré. Príliš dlho sme sa vo Francúzsku a v iných európskych krajinách vládlo s ohľadom na prieskumy verejnej mienky.

Ale Macron predsa plní svoje sľuby z kampane. Tak prečo jeho popularita tak výrazne klesla?

Je to paradoxné. Musíme sa najskôr pozrieť, či sú prieskumy dôveryhodné.

Pokles popularity potvrdilo viacero prieskumov.

Treba si tiež položiť otázku, či opozícia ponúka alternatívu?

Francúzi sú už unavení z večných politických hádok.

Ponúka?

Nemyslím. Keby tí, ktorí nesúhlasia s prebiehajúcimi reformami, boli naozaj silní, urobili by jeden veľký protest. Do ulíc Paríža by vyšlo 300 tisíc ľudí. V skutočnosti musia robiť veľa malých demonštrácií, na ktoré príde 5, 10, 20 tisíc ľudí. Nestrhli však celú spoločnosť. Francúzi sú už unavení z večných politických hádok. Macrona zvolili, aby Francúzsko reformoval.

Ale prečo trpíte takým veľkým poklesom popularity? Musí vás to trápiť.

Možno preto, že nedostatočne vysvetľujeme, čo robíme a prečo to robíme. Staré politické strany neprestali existovať, sú silné. Očakávania od nás sú veľké. Reformovať krajinu, ktorá nebola reformovaná 30 rokov, nejaký čas trvá. Možno je tu istá netrpezlivosť a nespokojnosť s vysvetľovaním reforiem.

Nie je prístup Emmanuela Macrona – zveličím – trochu autoritársky? Máte vo vnútri vášho poslaneckého klubu dosť priestoru na diskusiu? V parlamente sa napríklad nediskutovalo o reforme zákonníka práce. Hnutie Republika vpred je obviňované z toho, že je len hlasovacou mašinériou.

Vôbec si to nemyslím. O zákonníku práce sa v parlamente diskutovalo. (Vláda požiada parlament o povolenie vydať dekréty o zákonníku práce a keď ich zverejní, bude ich musieť parlament opäť schváliť; parlament má však veľmi obmedzené právomoci tieto návrhy upravovať – pozn. red.)

Vo Francúzsku máme zlozvyk, že počas kampane sľúbime reformy a keď sme pri moci, čakáme dva, tri roky, kým ich zrealizujeme, až je príliš neskoro. 

Ale nebol to bežný legislatívny postup.

My sme predsa v kampani povedali, že pôjdeme cestou vládnych dekrétov. Vo Francúzsku máme zlozvyk, že počas kampane sľúbime reformy a keď sme pri moci, čakáme dva, tri roky, kým ich zrealizujeme, až je príliš neskoro. Alebo ich neurobíme vôbec. My sme chceli konať rýchlo a odhodlane. Môžem vás ubezpečiť, že aj v radoch vládnej väčšiny sa diskutuje. Ak si niektorí vaši kolegovia novinári všimli akúsi kakofóniu či nejasné vyjadrenia, bolo to preto, že sme veľa diskutovali.

Citlivou témou vo Francúzsku, ale aj na Slovensku, je korupcia. Boj proti korupcii bol súčasťou Macronovho volebného programu. Z tohto dôvodu už po parlamentných voľbách obmenil vládu. Je však správne, že bývalý minister Richard Ferrand, ktorý čelí vyšetrovaniu, teraz predsedom vášho poslaneckého klubu?

Richard Ferrand nebol zatiaľ obvinený. Prezident veľmi jasne povedal: Ak bude Ferrand obvinený, opustí vládu aj vládnu väčšinu. Naozaj by som chcel počuť príklady politikov alebo političiek, ktorí prijali politickú zodpovednosť bez toho, aby boli obvinení – len pre podozrenie. Nikdy pred tým sa to nestalo.

Neodišlo z predchádzajúcej vlády Françoisa Hollandea viacero ministrov?

To nebol prípad Jérômea Cahuzaca ani Thomasa Thévenouda (dvoch ministrov, ktorí museli opustiť vládu pre podozrenia z daňových únikov – pozn. red.). Z Macronovej vlády odišla Sylvie Goulardová, ministerka obrany krajiny, ktorá je vo vojne. Slúži jej to ku cti, že povedala, že nemôže plniť svoje úlohy, pretože je tu isté podozrenie (z financovania jej strany MoDem prostredníctvom fiktnívnych asistentských úväzkov v Európskom parlamente, kde Goulardová pôsobila až do vymenovania za ministerku – pozn. red.). Povedala, nech rozhodne súd, a potom sa vráti. Ja len dúfam, že súd rozhodne rýchlo.

Keď vládnete, musíte byť absolútne čistý.

Ale prečo Richard Ferrand nemôže byť ministrom, ale môže byť predsedom poslaneckého klubu vládnej väčšiny?

Ako minister ste v akcii, každý deň nesiete zodpovednosť za vašich podriadených. Ferrand sa zodpovedá svojím voličom. Ľudia ho zvolili za poslanca. V klube sme mali diskusiu o lídrovi, zvolil sme ho. Ak bude raz obvinený, tejto funkcie sa vzdá. Zatiaľ to tak nie je, dobre si robí svoju prácu a má podporu poslancov hnutia Republika vpred. Chápem vašu otázku. Posty ministra ministra a šéfa poslaneckého klubu sú však diametrálne odlišné. Takisto, ako je rozdiel medzi mnou a ministerkou európskych záležitostí. Keď vládnete, musíte byť absolútne čistý.

Bývalá ministerka európskych záležitostí a súčasná predsedníčka eurovýboru Marielle de Sarnezová čelí vyšetrovaniu pre aféru fiktívnych asistentov poslancov strany MoDem v Európskom parlamente. Nie je to problém? Aj vy ste v europarlamente pracovali pre poslankyňu MoDem.

Nebudem komentovať prebiehajúce vyšetrovanie. Týka sa asistentov europoslancov, ktorí pracovali v členských štátoch, nie v Európskom parlamente (europoslanci majú zvyčajne kancelárie a asistentov v Bruseli aj vo svojich členských štátoch – pozn. red.). Ja som pracoval v europarlamente (v Bruseli).

Byť progresívnym dnes znamená veriť v spravodlivosť, otvorenú spoločnosť, vo vôľu reformovať, v Európu. 

Keď bol Macron ešte ministrom hospodárstva, napísali ste mu, že Európa potrebuje nové proeurópske hnutia. Aké by mali byť vlastnosti týchto nových hnutí?

Napísal som mu, že po celej Európe vidíme prekresľovanie politickej mapy. Sledujeme mužov a ženy pochádzajúcich zo stredopravých, stredoľavých či zelených kruhov, ktorí sa v jednej chvíli zjednotili, aby svoju krajinu priviedli na inú cestu. Vtedy sme to videli v mnohých krajinách Únie, nie však vo Francúzsku. Napísal som mu, že keby to hnutie spustil on, mohlo by to fungovať. Tých vlastností by malo byť niekoľko. Byť progresívnym dnes znamená veriť v spravodlivosť, otvorenú spoločnosť, vo vôľu reformovať, v Európu. Ak sa takéto hodnoty zídu aj v Progresívnom Slovensku – a bude to ten prípad, inak by som tu nebol – môže uspieť. Dôležité je otvoriť politiku mužom a ženám z iných oblastí a z občianskej spoločnosti.

Pracovali ste pre europoslanca Teličku zvoleného za hnutie ANO. Jeho šéf je napríklad proti vstupu Česka do eurozóny, možno je euroskeptikom. Je toto hnutie vzorovým príkladom?

Ja nebudem hodnotiť, či je nejaké hnutie príkladné alebo nie, nechám to na voličoch. Isté je, že Pavel Telička je veľký Európan. Keby sme mali v Európe viac Pavlov Teličkov, darilo by sa jej lepšie. Časť svojej kariéry zasvätil európskemu projektu. Bol hlavným vyjednávačom, eurokomisárom, veľvyslancom. Vrátil sa ako europoslanec, bol zvolený za ANO, nie je jeho členom.

ANO je oveľa viac ako len Andrej Babiš. Aj o vstupe do eurozóny prebieha v ANO debata. Babiš ho možno nechce, iní chcú o ňom diskutovať. V mnohých postojoch ANO sa ani ja nevidím. Sú tam však úžasní muži a úžasné ženy – Pavel Telička, Petr Ježek, Dita Charanzová, Martina Dlabajová (europoslanci ANO, ALDE). Môžete si byť istí, že keby bolo europoslancov, ktorí tak tvrdo pracujú, viac, europarlament by fungoval oveľa lepšie. A môžem vám povedať, že keby som nebol nepracoval s Teličkom, dnes by som tu nebol. Veľa ma naučil a som hrdý, že som s ním mohol pracovať.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA