Gerard De Graaf: EÚ potrebuje nový obsah Lisabonskej stratégie

Lisabonská stratégia pre rast a zamestnanosť, vlajková loď politickej agendy Európskej komisie, dosiahla len limitované úspechy a podľa vysokých európskych predstaviteľov potrebuje reformu. Gerard De Graaf, ktorý vedie oddelenie EK zodpovedné za Lisabonskú stratégiu, v rozhovore pre EurActiv vyjadril názor, že Švédsko, ktoré zaháji revízny proces bude hľadať nový obsah, aby sa agenda stala pre obyvateľov EÚ relevantnejšou.

Anonym
https://euractiv.sk

Gerard De Graaf, tvrdí, že EÚ musí zrýchliť implementáciu hospodárskej reformy, no nepredpokladá, že sa základná podstata stratégie radikálne zmení. „Základným problémom je tempo. Preto čokoľvek, čo budeme zvažovať a navrhovať, musí zasiahnuť práve túto problematiku.“

„Pokiaľ ide o taktiku – chceme viac inovácií. Chceme napríklad dosiahnuť lepší progres na pracovnom trhu. Avšak, ak tak urobíme a zlyháme pri tvorbe dobrého podnikateľského prostredia […], nebudeme úspešní. Potrebujeme sa posunúť vpred na všetkých frontoch.“

Hlavným cieľom stratégie bolo do roku 2010 dosiahnuť, aby EÚ bola „najkonkurencieschopnejšou ekonomikou na sveta“. Švédsky premiér Frederik Reinfeldt, ktorého krajina 1. júla preberie európske predsedníctvo, nedávno poukázal na jej zlyhanie, pričom zdôraznil, že zmena je nevyhnutná (EurActiv 03/06/09).

Lisabonská agenda: Najstráženejšie tajomstvo EÚ?

Podľa De Graafa zmena stratégie nebude možná bez silnejších záväzkov členských štátov, že do realizácie svojej agendy budú zapájať svojich občanov na národnej úrovni. „Na štartujúcej pozícii je politická vôľa. Pokiaľ členský štát chce zapojiť záujmové skupiny, ako užitočný nástroj môže využiť napríklad internet. No pokiaľ členský štát bude Lisabonskú stratégiu považovať za najstráženejšie tajomstvo a nebude sa snažiť o nej diskutovať, potom nebudú stačiť ani napríklad internetové konzultácie.“

Na jeseň by Komisia mala zahájiť konzultáciu o revidovanej stratégii. Podľa jeho slov bude otvorená voči všetkým odpovediam. „Konzultovať nechceme len preto, aby nám niekto odobril naše názory. Predseda komisie má svoj názor, my máme svoje názory. Dôležité je, aby sme posilnili náš prínos.“

Hľadanie „nového príbehu“

De Graaf pripustil, že najslabším článkom stratégie bola pravdepodobne komunikácia a to, akým spôsobom ju vnímala verejnosť. „Keby sme boli súkromnou firmou, povedali by sme, že značka nášho produktu je chybná a zavolali by sme marketingové oddelenie.“ Aj napriek problémom so „značkou“ si myslí, že Komisia je presvedčená, že stratégia je „dobrý produkt“, no pripúšťa zmätočné vnímanie jej mena a jej viditeľnosť a tiež negatívne prijímanie jej výsledkov, hlavne na národnej úrovni.

„Príliš veľa ľudí si Lisabonskú stratégiu stále asociuje s rokom 2000 a tak ju už teraz považuje za zlyhanie a ani jej nevenujú viac pozornosti. A na druhej strane existuje obrovská skupina ľudí, ktorá sa do tejto debaty nezapojila vôbec.“
 
Podľa jeho slov má stratégia veľa možností pri výbere nového smeru a potrebuje nový obsah či príbeh. „Je tu jasná otázka. Budeme mať po roku 2010 „Lisabonskú stratégiu B“? Alebo je to príležitosť prísť s niečím úplne novým? Myslím si, že v každom prípade, nezávisle od mena, problém, ktorý treba vyriešiť je zmena obsahu. Z perspektívy nového príbehu sa môžeme opýtať – kde chce byť Európa v roku 2015? Aká bude Európa po skončení krízy? Aká je úniková stratégia? Ako to bude vyzerať, keď sa dostaneme na koniec tohto tunela? Toto budeme brať do úvahy pri tvorbe ďalšieho obsahu stratégie.“

Zelenšia a vyspelejšia ekonomika

De Graaf upozornil na elementy, ktoré sú istou súčasťou nového obsahu – potreba „zelenšej ekonomiky a investícií do „vyspelejšej ekonomiky“ založenej na vzdelávaní, poznatkoch a inováciách.

„Udržateľnosť a vyspelosť je niečo s čím ľudia súhlasia. Samozrejme aj v tejto oblasti sa vynárali otázky – je konkurencieschopnosť na prvom mieste? Táto diskusia sa však v priebehu rokov stratila. Ideologické debaty sa stali menej dôležité ako predtým, a to považujem za pokrok.“

„Hovoriť by sa však malo o smere. V tomto prípade nejde tak o odpoveď na otázku ‘Čo?’, ale skôr na ‘Ako?’. Ide o implementáciu. Problémom v Európe nie je, že by sme nevedeli kam máme ísť, ale to, že nie vždy sme schopní implementovať potrebné opatrenia na to, aby sme sa dostali tam, kam chceme.“

Inovácie by mali byť pohotovejšie

Rovnaký problém De Graaf vidí aj v oblasti inovácii – problémom je implementácia. „Potrebujeme dosiahnuť, aby sa inovácie stali pohotovejšími. Inovácie sú relatívne abstraktným konceptom, ktorý potrebujeme prekladať do politických pojmov, do niečoho konkrétneho. Konkrétne musia byť hlavne vtedy, ak ich chceme udržať ako politickú stratégiu a nie byrokratickú.“

„Inovácie znamenajú zmenu do režimu práv duševného vlastníctva. Keď chceme viac inovácií, súhlasíme s tým? Znamenajú rýchlejšiu štandardizáciu, viac vnútorného prispôsobovania sa. Súhlasíme s tým? A toto sú otázky, ktoré potrebujeme zvýrazniť.“

Vzdelanie, aby sme boli schopní konkurovať na svetovej úrovni

Vzdelávanie tiež ostáva top prioritou. „Úspešnými v čase globalizácie môžu byť len tí, čo majú dobré vzdelanie. Ak chceme konkurovať zvyšku sveta, potrebujeme na to naše mozgy, zručnosti našich ľudí.“ So zvyšujúcou nezamestnanosťou vplyvom recesie sa vzdelávanie z politických priorít nevytratí.

„Tí, ktorí budú zo škôl odchádzať príliš skoro, budú najzraniteľnejší,“ tvrdí De Graaf. „Aj ohľadom tohto bude veľa diskusií a konzultácii, budem však veľmi prekvapený, pokiaľ sa vzdelávanie nedostane medzi základné body stratégie po roku 2010.“

Synergia s Paktom stability a rastu

Základ stratégie by sa teda nemal radikálne zmeniť. Vplyvom krízy však vlády členských štátov budú podľa De Graafa musieť zmeniť svoj prístup. „Už si nebudeme môcť povedať, že si môžeme dovoliť odložiť reformy a čakať na ďalšiu krízu. Reformy treba robiť teraz, no treba akceptovať, že bude trvať dlhšie, kým uvidíme výsledky.

„Chceli by sme odkázať členským štátom, aby pokračovali v investíciách do výskumu a vývoja, dokonca, aby ich zvýšili, pretože by to mohlo pomôcť minimálne zo strednodobého hľadiska.“

Podľa De Graafa nebude trvať dlho a členské štáty nebudú môcť pokračovať v podpore svojich ekonomík. „Jedinou cestou vpred sú štrukturálne reformy.“ Zároveň nevylúčil úpravu Paktu stability a rastu, ktorý obmedzuje deficity, aby sa dosiahla synergia s Lisabonskou stratégiou.

„Keď sa pozrieme na najbližšie roky, vidíme proces fiškálnej konsolidácie. Aj toto bude mať vplyv na Lisabonskú stratégiu. Osobitne na oblasti, ktoré budú čeliť obmedzeniam kvôli škrtom v rozpočtoch. Takže aj toto musíme brať do úvahy.“

„Čo budeme musieť v ďalšej fáze zvážiť je spojenie medzi Paktom stability a rastu a Lisabonskou stratégiou […]. Obe sa musia vzájomne podporovať.“

Úplné znenie rozhovoru nájdete v anglickom jazyku tu.

REKLAMA

REKLAMA