Gréci musia vidieť svetlo na konci tunela

V ďalšom zo série rozhovorov hovorí podpredseda Európskej komisie Maroš Šefčovič o reforme Schengenu, o konsolidačnom procese v Grécku, prvom Európskom semestri a vlastných zdrojoch v návrhu sedemročného rozpočtu EÚ.

Šefčovič (naprávanie okuliarov)
Zdroj: EP

Zdá sa, že v EÚ exituje zhoda o potrebe posilnenia politického riadenia Schengenu v podobe nejakej formy hodnotiaceho a monitorovacieho mechanizmu. Ako by to malo v praxi vyzerať? Nebude to v konečnom dôsledku viesť k tomu, že sa prijímanie nových krajín stane subjektívnejším?

Hlavný problém, ktorý sa riešil v uplynulých týždňoch na pozadí silnejúcich migračných tlakov je, že je potrebné chrániť túto slobodu, ktorú lídri počas summitu opäť vysoko ocenili. Na to, aby sme túto vymoženosť naším občanom vedeli aj naďalej poskytovať v takej miere ako doposiaľ, treba posilniť dôveru v systém manažovania celého Schengenu. Z tohto dôvodu aj Komisia prisľúbila, že urobí komplexnú analýzu a príde s novým návrhom, ako tento systém lepšie riadiť v budúcnosti. Samozrejme, pre Európsku komisiu bude podstatné, aby to bol systém založený na pravidlách EÚ, aby sloboda pohybu občanov bola tým základným princípom, aby boli presne stanovené pravidlá, kedy môže dôjsť k nejakým reštrikciám a aby sa možnosť tohto dočasného obnovenia hraničných kontrol veľmi presne špecifikovala.

Tiež nám záleží na tom, aby sa o tejto možnosti rozhodovalo komunitárne a hlavne, aby bolo úplne jasné, že ide o možnosť, ktorú možno využiť len vo výnimočných prípadoch. Okrem toho treba samozrejme vyriešiť aj ostatné problémy, ktoré sú s fungovaním Schengenu spojené. Obnáša to skvalitnenie ochrany vonkajších hraníc. Rozhodnutie, ktoré bolo prijaté o posilnení a fungovaní FRONTEX-u bolo veľmi dôležité a Komisia teraz vyvinie úsilie, aby sme sa v roku 2012 dopracovali ku spoločnému azylovému konaniu. V súčasnosti existujú medzi  jednotlivými členskými krajinami veľké rozdiely, od 1 percenta uznaných žiadostí po 75 percent uznaní, čo vytvára priestor pre rôzne špekulácie a nedôveru. Chceme, aby sa aj v tomto procese uplatňovali  presnejšie a transparentnejšie pravidlá, lebo to bude zapadať do mozaiky zvyšovania transparentnosti a dôvery v tento systém. Toto je spôsob, ako chce Európska komisia riešiť napätie, ktoré Schengen začiatkom tohto roku sprevádzalo.

Ak to chápem správne, Komisia má ambíciu byť tou poslednou inštanciou, ktorá bude rozhodovať o primeranosti prípadného znovu-zavedenia hraničných kontrol?

Toto ešte nie je presne stanovené. S návrhmi príde Komisia v nadchádzajúcich týždňoch. Podľa môjho názoru sa posilní prvok EÚ v celom rozhodovaní. Nesmie ísť len o nejaké nečakané individuálne rozhodnutie jednej krajiny, ktoré by mohlo byť vyvolané aj politickými okolnosťami. Chceli by sme mať presne vybudovaný systém následnosti jednotlivých krokov, pričom Komisia by v tomto procese zohrávala  významnú úlohu a rozhodnutia by boli prijímané na báze EÚ. Ako tá báza bude vyzerať, ešte nie je úplne jasné, lebo pôjde o pomerne citlivú otázku, a predpokladám, že k nej budú prebiehať náročné rokovania.

Ďalšia veľká téma posledného summitu bola druhá pôžička Grécku. Komisia je jednou z inštitúcií, ktorá sa zúčastňuje na hodnotení krokov gréckej vlády. Ako ich hodnotíte, robí grécka vláda to, k čomu sa zaviazala, keď jej bola prvá pôžička poskytnutá?

V prípade Grécka je potrebné vziať do úvahy viacero aspektov. Prvý je ten, že zo strany Grécka už skutočne došlo k veľkej konsolidácii verejných financií. Konkrétne čísla – či už ide o zníženie deficitu HDP v percentách alebo absolútnych číslach sú veľmi pôsobivé  a myslím si, že by to bolo veľmi ťažké dosiahnuť v hociktorej inej krajine. Na druhej strane, faktom je, že celé to úsilie, ktoré bolo skutočne enormné, nepostačuje na to, aby sa Grécko dostalo zo súčasnej negatívnej situácie na správnu cestu. Bolo potrebné pristúpiť k prehodnoteniu celého programu, stanoviť nové priority a  rokovania boli samozrejme veľmi ťažké, keďže sa tam skĺbilo niekoľko problémov: vnútropolitická situácia v Grécku, ekonomický vývoj v Grécku, do akej miery sú tieto reformy, ktoré sú absolútne nevyhnutné, prijímané obyvateľstvom a ako sú obyvateľstvu vysvetľované. Aj ja som na Rade pre všeobecné záležitosti dôrazne apeloval na grécku stranu, a podobne to zaznelo aj počas summitu, že je treba o potrebe týchto reforiem začať budovať vnútropolitický konsenzus. Je veľmi ťažké vysvetľovať potrebu týchto reforiem zo zahraničia, pokiaľ sa to nedeje konsenzuálnym spôsobom na gréckej vnútropolitickej scéne, podobne ako to prebieha v Portugalsku alebo v Írsku. Grécko je v takej situácii, kde je absolútne nutné mať konsenzus a vysvetliť obyvateľstvu nevyhnutnosť týchto reforiem. Je to úloha pre gréckych politikov.

Druhým veľkým problémom je to, akým spôsobom nastaviť celý ten systém na toto obdobie a hlavne na obdobie po roku 2013. Grécky problém bol v podstate prepojený s hľadaním riešení pre Európsky stabilizačný mechanizmus a pre zapojenie súkromného sektora do celého procesu. Myslím si, že výsledok summitu bol v tomto ohľade veľkým úspechom. Všetky problémy, ktoré sa dali z európskej strany vyriešiť, dá sa povedať, že aj boli vyriešené. Na gréckej strane je potrebné, aby zajtra grécka vláda a grécky parlament odsúhlasili tie opatrenia, ktoré sú absolútne nevyhnutné, aby  sa začala vracať dôvera jednak gréckych partnerov, ale aj súkromných investorov v grécku ekonomiku a aby aj grécki občania videli svetlo na konci tunela.

Doplním ešte jeden dôležitý element: Komisia si silno uvedomuje, aké je ťažké prechádzať cez takýto ťažký konsolidačný proces, bez vidiny ako z toho von a kedy to skončí. Z toho dôvodu sme prišli s iniciatívou, že urobíme špeciálny program technickej pomoci pre Grécko, kde sa pokúsime využiť expertízne kapacity Komisie a silu finančných prostriedkov, ktoré Grécko čerpá z eurofondov na to, aby boli dobre administrované, aby boli skutočne nasmerované do tých oblastí, kde môžu pridať najväčšiu hodnotu, kde môžu skutočne posilniť prorastové segmenty gréckej ekonomiky. Určite budeme postupovať maximálne rýchlo. Chceme vytvoriť veľmi jasné podmienky na to, aby aj grécki občania videli, že to úsilie má zmysel, že Európa je naozaj solidárna, že Komisia chce pomôcť.

Zdôrazňovanie slova konsenzus znamená, že dohoda medzi koalíciou a opozíciou je podmienkou na to, aby bola poskytnutá ďalšia pomoc?

V podstate nie. Máme zatiaľ pozitívne rozhodnutie vlády o tomto reformnom programe, o naštartovaní privatizácie, o potrebe ďalších konsolidačných opatrení. Očakávame, že tieto vládne návrhy budú v priebehu tohto týždňa schválené gréckym parlamentom, avšak samozrejme k vnútropolitickej nálade v Grécku by veľmi prospelo, keby o týchto opatreniach, ktoré skutočne boli pripravované najlepšími expertmi Európy a sveta, na ktorých sa zhodli všetky členské krajiny Európskej únie, aby sa na nich zhodla aj grécka politická scéna. Pretože je skutočne veľmi zložité ich presadzovať, ak máte opozíciu komplexne vyjadrujúcu sa proti týmto opatreniam, a ktorá vytvára dojem, že ak sa tieto opatrenia odmietnu, tak príde niečo iné. Lebo tou alternatívou k neúspechu je len riešenie, ktoré je pre Grécko najhoršie, a to je bankrot. Viem, že aj na summite Európskej ľudovej strany bola o tom vážna debata so šéfom gréckej opozície.

U niektorých kritikov zaznieva, že fakt, že Grécku treba poskytovať druhú pôžičku je dôkazom toho, že poskytnutie prvej pôžičky bolo nesprávnym krokom. Ako sa na to pozeráte, keď to hodnotíte spätne? 

Vidím to aj na iných krajinách, že vnútropolitické diskusie prešli určitým vývojom. Myslím si však, že je stále prítomnejší element poznania, že pomôcť Grécku je jednak dôležité z pohľadu solidarity a veľmi dôležité aj z pohľadu celkovej ekonomiky, nielen európskej, ale aj svetovej. O tému stability eurozóny, o tému prekonania krízy sa zaujímajú všetci významní ekonomickí hráči. Ak by existovali iné prijateľné riešenia pre zastabilizovanie ekonomickej situácie a hlavne pre pokračovanie prekonávania krízy , určite by sa tak striktné inštitúcie ako je Medzinárodný menový fond, Európska centrálna banka a Európska komisia nimi zaoberali . Myslím si, že alternatívu, ktorou by bol neriadený bankrot by nikto zo zodpovedných ekonómov, či už v členských krajinách EÚ alebo vo významných svetových ekonomikách, nemohol podporiť.

Zase iná skupina kritikov tvrdí, že problémom ani nie je poskytnutie pôžičky, ako skôr podmienky za ktorých bola poskytnutá. Tvrdia, že práve prísne podmienky a šetrenie výdavkov obmedzili rastové možnosti krajín, čo nie je len prípad Grécka, ale aj Írska a do istej miery Portugalska, ktoré nastupuje na podobnú cestu. Nemyslíte si, že toto mohlo spôsobiť problémy kolobehu zadlženosti?

Máme viacero príkladov, kde podobná stratégia zafungovala. Prednedávnom som navštívil Lotyšsko, ktorého štartovacia pozícia bola podľa mňa horšia ako pozícia Grécka. Lotyšsko prešlo cez obrovskú konsolidáciu a dnes vykazuje 4 % rast. Dnes vidím, že sa rast postupne vracia aj do Írska, ktoré uvažuje, či bude potrebovať ďalšiu tranžu z medzinárodného európskeho systému. Podobné príklady máme aj v iných krajinách. Podľa mňa je veľmi dôležité správne naštartovanie tohto systému – zmobilizovanie obyvateľstva, uvedomenie si šírky toho problému – vnútorná motivácia, že musíme cez konsolidáciu prejsť, aby sme založili národnú ekonomiku na silnejších základoch a presvedčili našich partnerov a aj finančné trhy, že konsolidácia je priamočiara, že povedie ku konkrétnym výsledkom. Samozrejme, keď partneri vidia, že prístup ku konsolidácii je seriózny, vždy sú ochotní diskutovať o ďalších podmienkach, tak ako to bolo v prípade Portugalska a iných krajín. Vždy je možné diskutovať o ich prispôsobení sa vývoju. V Grécku sme sa ešte nedostali do tej fázy, kde sa prekročí stupeň nedôvery voči konsolidačnému úsiliu, tak ako sa nám to podarilo v prípade Lotyšska, ale aj mnohých ďalších krajinách. Snažíme sa dostať za hranicu zlomu, aby bolo evidentné, že konsolidácia je správne naštartovaná a vedie k výsledkom. Myslím si, že akonáhle prekročíme túto hranicu, budú reakcie zo všetkých strán pozitívnejšie.  Všetky krajiny Európskej únie budú mať záujem na tom, aby sa Grécko čo najskôr vrátilo späť do pozitívnej bilancie a k ekonomickému rastu.

Hovorili sme o hasení kríz, poďme ešte k ich predchádzaniu. EÚ schválila niekoľko opatrení – posilnený Pakt, Európsky semester, s ktorým už máme prvé skúsenosti. Napriek tomu vysokopostavené osobnosti z prostredia EÚ hovoria o tom, že ani to nebude stačiť a že potrebujeme vytvorenie niečoho ako európskeho ministerstva financií, ktoré bude schopné riadiť rozpočtovú politiku krajín. Bolo by to politicky priechodné a akým spôsobom by to malo fungovať?

Tu by som hľadel veľmi ďaleko do budúcna, ale niekedy môže pokrok nastať veľmi rýchlo. Keď si spomenieme na diskusiu ohľadom Lisabonskej zmluvy, alebo diskusie, ktoré sme mali o tom, ako bude nový inštitucionálny rámec fungovať tesne pred ukončením ratifikácie, tak musím povedať, že keby mi vtedy niekto povedal, že v roku 2011 budeme mať Európsky semester, že budeme od ministrov financií žiadať, aby nám predložili parametre národných rozpočtov, ktoré sa budú kolektívne posudzovať, že budeme vydávať veľmi silné odporúčania každej členskej krajine, ktoré sa budú týkať ich národných rozpočtov, dôchodkových reforiem, resp. kam by mali byť nasmerované výdavky zo štátneho rozpočtu, tak by som tomu určite neuveril. Ekonomický vývoj, ktorý v Európe nastal a tlak na silnejšiu koordináciu a spoluprácu bol jednoducho presvedčivejší ako všetky desaťročné negociácie, ktoré sme o tejto téme mali. Život nám jednoznačne ukázal, že pokiaľ chceme fungovať s jednotnou menou v tomto silno globalizovanom priestore, tak musíme silnejšie spolupracovať a musíme aktívnejšie  medzi sebou komunikovať. Pozrime sa najprv na to, ako bude tento nový model ekonomického riadenia fungovať, pretože sa určite bude ďalej konsolidovať a spresňovať. Myslím si, že v týchto otázkach budeme hľadať to, čo my v Komisii nazývame „viac Európy než menej“. No kam a v akej časovej perspektíve to dozrie, to by som si teraz nedovolil špekulovať.

Pred rokom bola uvedená do života stratégia Európa 2020. Vie už dnes Komisia zbilancovať, ako sa národné štáty zhostili priorít z nej vyplývajúcich?

Určite áno. V prvom rade, prvý Európsky semester považujeme za veľmi úspešný, a to aj vďaka tomu, že bolo pozitívne prijaté akým čestným, prísnym a otvoreným spôsobom boli tieto materiály naformulované. V prvom rade sme mali prvoročný Prieskum hospodárskeho rastu, ktorý, myslím si, veľmi jasne pomenúva hlavné problémy, ktoré v Európe máme. Všetky krajiny sa tiež veľmi dobre zhostili  svojho záväzku na predloženie národných reformných programov, programov konsolidácie verejných financií, niektoré krajiny si na seba zobrali ďalšie záväzky v rámci Paktu euro plus. O odporúčaniach zo strany Komisie bola dosť intenzívna diskusia, ktorá sa ukončila až na uplynulom summite. Ja som ešte na Rade pre všeobecné záležitosti s niektorými delegáciami riešil posledné otvorené otázky. To len dokumentuje, že každý tomu prikladal veľký význam a vo väčšine členských krajín sa odporúčania Komisie dosť živo diskutovali. Podarilo sa na národnú scénu preniesť európsky prvok.

Aby som nehovoril len o pozitívach, to čo treba zlepšiť pre budúce obdobie je, aby sme časový harmonogram upravili tak, aby bol ešte väčší priestor na kolektívnu diskusiu, či už  v rámci stretnutí ministrov financií alebo ministrov práce a sociálnych vecí, ale aj lídrov. Keďže zodpovedám za vzťahy s národnými parlamentmi, veľmi rád by som videl, ako sa tieto odporúčania stali predmetom diskusie pre národné parlamenty. Veľmi dôležité bude, akým spôsobom sa európsky semester premení na semester národný, do akej miery krajiny, ktoré sa k týmto odporúčaniam zaviazali, ich budú aj implementovať. K tomu sa budeme môcť určite vrátiť v januári na budúci rok. Budeme sa snažiť krajiny motivovať k tomu, aby boli ambicióznejšie, lebo keď si teraz vyskladáme všetky národné ciele, ktoré si jednotlivé krajiny predsavzali splniť,  ešte stále je potrebné vyvinúť úsilie na dosiahnutie cieľov definovaných v rámci Stratégie Európa 2020. Uvedomujeme si aj to, že krajiny prekonali recesiu a v súčasnosti hľadajú spôsob, ako čo najskôr naštartovať hospodársky rast.

Môžeme v návrhu viacročného rozpočtu očakávať nejaké zásadné zmeny v porovnaní s tým ako to funguje dnes, napríklad v oblasti príjmov európskeho rozpočtu? (Rozhovor bol realizovaný deň pred zverejnením návrhu Komisie, pozn. red.)

Diskusia je mimoriadne živá, finalizácia prípravy tohto viacročného rozpočtu vrcholí. Čo sa týka nových zdrojov príjmov, Komisia určite príde s návrhom na zavedenia nového zdroja príjmov. Túto skutočnosť sme už naznačili  aj v  revízií európskeho rozpočtu, ktorú sme predložili na jeseň minulého roka. Existuje viacero alternatívnych riešení, ktoré by mohli tvoriť ten nástroj budúcich vlastných zdrojov Európskej únie. Očakávame, že to bude sprevádzané veľmi zložitou diskusiou. My sa budeme snažiť maximálne zdôrazňovať, že nejde o žiadnu novú EÚ daň, nejde nám o to, aby sme zvýšili rozpočet európskych inštitúcií, nejde nám dokonca ani o to, aby sme zvýšili celkový rozpočet EÚ. Ide nám o to, aby sme nahradili určitú časť priamych platieb, ktoré vlastne členské štáty poukazujú do rozpočtu Európskej únie. Chceme to urobiť aj preto, lebo skúsenosti z posledných rokovaní o finančnej perspektíve boli mimoriadne ťažké. Ministri financií hľadeli na európsky rozpočet ako na niečo, čo im odčerpáva zdroje z národných rozpočtov. To samozrejme nie je správny prístup, a vedie to k tomu, čo ja nazývam „účtovnícky prístup k EÚ“. Ten mnohokrát nie je správny, pretože keď sa pozrieme na to, ktoré krajiny celkovo najviac profitujú z členstva v EÚ, tak vieme nájsť veľmi veľa príkladov, na ktorých vieme dokázať, že sú to tie krajiny, ktoré sú najvyspelejšie, ktoré prispievajú do rozpočtu najviac. Navyše systém, ktorým sa formuje viacročná finančná perspektíva, vedie ku korekciám (rabatom), ktorým, vzhľadom na veľmi zložitý systém ich prípravy chýba transparentnosť a prehľadnosť. Veríme tomu, že ak by sa podarilo aspoň trochu priblížiť k stavu zo 70. rokov,  keď vlastné zdroje Únie tvorili 75 percent rozpočtu Európskej únie, tak by tie rokovania o finančnej perspektíve boli jednoduchšie a aj pocit z toho, ako je rozpočet financovaný by bol lepší. Určite by to umožnilo urýchliť rokovania o budúcom rozpočte pre EÚ.

Pozadie

Maroš Šefčovič je podpredsedom Európskej komisie zodpovedným za medziinštitucionálne vzťahy a administratívu. 

REKLAMA

REKLAMA