Klasickej diplomacii odzvonilo

Rezort diplomacie mení svoj názov na Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí a jeho šéf je pripravený na to, že európska agenda si ukrojí z jeho času omnoho viac ako pred pár rokmi.

Miroslav Lajčák
Zdroj: TASR

Máme za sebou neformálny májový summit, ktorého výsledkom neboli žiadne oficiálne závery. Premiér sa vyjadril, že celkom nesplnil jeho očakávania. Z Vášho pohľadu posunul diskusiu dostatočne?

Summit splnil svoju úlohu v tom, že generoval myšlienky. Ukázal, že nájsť recept na skĺbenie politiky úspor a politiky rastu nie je jednoduché, ale debata sa točila okolo 4-5 otázok. Na niektorých sa lídri zhodli, na niektorých nie. Keďže summit na konci júna by už mal predstaviť nejakú dohodu, májový summit bol dôležitý práve preto, že pomohol usmerniť diskusiu a ukázal, kde sa nachádzajú jednotlivé členské krajiny a bol užitočný pre predsedu Európskej rady Van Rompuya, ktorý má na júnovú radu pripraviť materiál.

Náš premiér bol trochu rozčarovaný z toho, že nezaznelo vo vystúpeniach jednotlivých lídrov veľa európanstva a že mnohí hovorili veľmi výrazne zo svojich pozícií a presadzovali svoje národné záujmy, čo je v poriadku pokiaľ to nie je na úkor spoločnej myšlienky. Verme, že nasledujúci summit ukáže ochotu hľadať riešenia, ktoré sú dobré pre celú Úniu.

Na konferencii SFPA ste vo svojom príspevku zdôraznili, že Slovensko je v najužšom jadre európskych procesov. Zároveň ste za Slovensko vyjadrili podporu komunitárnemu spôsobu riadenia Európy. Akým spôsobom to je možné zladiť aj v kontexte informácie o pripravovanom „minisummite“   štyroch veľkých krajín eurozóny po gréckych voľbách?

Slovensko je za posilnenie úlohy európskych inštitúcií, v prvom rade Európskej komisie, pretože si myslíme, že to je prístup, ktorý viac vyhovuje záujmom menších a stredných krajín EÚ. Sme za viac komunitárneho prístupu  a vyplýva to z charakteru našej krajiny, geografickej polohy a otvorenosti našej ekonomiky. Je to pre nás výhodné a myslíme si, že je top dobré aj pre EÚ.

To, že sa schádzajú aj menšie skupiny a podskupiny v rámci EÚ je úplne normálne. Aj my sme súčasťou napríklad Vyšehradskej štvorky. Vytvárajú sa zoskupenia krajín, ktoré majú rovnaké záujmy. Tak sa európska politika formuje. Dôležité je, aby na konci prevládla zodpovednosť za EÚ. Napríklad debata o viacročnom finančnom rámci ukazuje, že každý bojuje za svoje záujmy, no nakoniec sa musíme snažiť – ako to jeden z účastníkov zadefinoval – dosiahnuť stav, kde bude každý rovnako nespokojný.

Slovensko malo vždy v európskej politike niektoré výrazné červené línie, ktoré kontinuálne komunikovalo, dlhodobo to bola najmä suverenita v oblasti priamych daní. Je toto stále aktuálne?

Ja by som červené línie formuloval trochu všeobecnejšie v zmysle, že je pre nás dôležité, aby sme si udržali našu konkurencieschopnosť a komparatívne výhody. Nemôžeme podporovať systém, ktorý by nás znevýhodnil. V Európe prebieha diskusia o tom, do akej miery je nutné posilňovať prvky spoločného riadenia finančného systému. Myslím si, že Európa v tomto smere bude postupovať nie dramaticky, lebo to nie je európska cesta, ale isté posilnenie centrálnej úlohy európskych inštitúcií je nevyhnutné. O harmonizácii daní by som v tejto chvíli nehovoril aj keď je to tiež jedna z tém, ktorá je na stole.

Na júnovej Európskej rade sa bude hovoriť o viacročnom finančnom rámci. Zo strany čistých prispievateľov je silný tlak na zníženie celkového stropu. Je Slovensko dostatočne argumentačne pripravené na vyjednávania?

Áno, a nie sme jediní. Máme jasne zadefinované priority. Spomeniem tri. Prvá je zachovanie súčasnej úlohy kohéznej politiky ako najdynamickejšieho nástroja na znižovanie rozdielov medzi členskými krajinami a jednak na generovanie rastu. Sme proti tomu, aby sa redukoval objem prostriedkov, resp. ak by sa redukoval, aby redukcia prebehla naprieč celým rámcom a aby sa netýkala iba kohézie.

Druhá priorita je moderná poľnohospodárska politika, ktorá prispeje k urýchleniu konvergencie, resp. znižovaniu rozdielov medzi členskými krajinami. Naša tretia priorita je zvýšenie finančnej podpory pre vyradenie Jaslovských Bohuníc a práce s tým súvisiace. V žiadnej z nich nie sme osamotení, pokiaľ ide o jadrovú elektráreň majú BulharskoLitva rovnaký záujem. Pokiaľ ide o kohéziu, je tu neformálny klub priateľov kohézie, ktorý sa stretáva aj zajtra (1.6.) v Rumunsku na úrovni premiérov. (viac info tu)

Európska komisia zverejnila 30. mája svoje odporúčania v oblasti hospodárskych politík pre jednotlivé členské krajiny vyplývajúce z Európskeho semestra. Aká je prvá reflexia odporúčaní pre Slovensko?

Prvé vyjadrenie už bolo zverejnené. Dnes (31.5.) na rokovaní vlády budeme o tom diskutovať s podpredsedom Európskej komisie Marošom Šefčovičom. Povedal by som, že do veľkej miery sa odporúčania Komisie prekrývajú so zámerom vlády, čo je dôležité. Hodnotenie nastavuje zrkadlo vo viacerých veciach ako je napríklad nedostatočná výkonnosť štátnej správy a jej prepolitizovanosť.

Bude sa vláda aj týmto bodom, výkonnosťou štátnej správy, špeciálne zaoberať?

Áno. Dôležité je to, že odporúčania Komisie a uvažovanie vlády idú v tom istom smere. To vnímam pozitívne.

Je prítomnosť zástupcu Komisie, v tomto prípade Maroša Šefčoviča, na rokovaní vlády do budúcnosti pravidelný model?

Bolo by dobré, keby bol. Nie je možné formovať európsku politiku a hospodársku politiku členskej krajiny EÚ a eurozóny neberúc na zreteľ Brusel. Ja to vítam a podporujem, lebo aj trend v Únii ide smerom k posineniu úlohy Komisie pri hodnotení rozpočtov a ekonomickej politiky jednotlivých členských krajín. Z tohto hľadiska chcem mať istotu, že už pre definovaní programových zámeroch sme na tej istej vlnovej dĺžke s Európskou komisiou. Je to nóvum, z ktorého by mala byť tradícia.

Sme na začiatku príprav slovenského predsedníctva EÚ. Do akej miery budeme študovať skúsenosti našich susedov z V4, ktorí si už predsedníctvom prešli?

Do veľkej. Je to naša prirodzená inšpirácia. Máme na to dosť času. Formálne proces prípravy začne 4 roky pred predsedníctvom.

Na Slovensko ste sa vrátili z riadiaceho postu v rámci Európske služby pre vonkajšiu činnosť. Ako sa podarilo slovenskej diplomacii v tejto štruktúre etablovať?

Máme jedného vedúceho delegácie na citlivom mieste v Líbyi, čo je dobré. Mojím odchodom nemáme žiadneho slovenského diplomata nie len v top manažmente, ale ani v riadiacich funkciách a tu vidím priestor na zlepšenie. Dôležité je, že lady Ashton dala jasne najavo, že sa nebude riadiť žiadnymi kvótami. Je síce nutné, aby boli všetky krajiny zapojené a mali pocit spoluvlastníctva, ale ľudí bude vyberať na základe osobných kvalít. Ľudia zo Slovenska sa budú musieť vedieť presadiť.

Ak porovnáte dnešnú situáciu s obdobím keď ste zastávali post ministra zahraničných vecí pred pár rokmi, budú európske otázky dnes tvoriť väčšiu časť vašej agendy?

Neporovnateľne viac. Napriek tomu, že som vychovaný ako klasický diplomat, veľmi silno si uvedomujem, že klasickej, čistej diplomacii, ktorá je o politických rokovaniach, odzvonilo. Dnes diplomacia členských krajín EÚ, ktorá by nebola prepojená s európskymi politikami a ekonomickými záujmami  príslušnej krajiny, by bola len imitáciou reálnej činnosti. Dnes sú dve ťažiskové činnosti, ktoré dominujú mojej agende, európska politika a ekonomická obchodná diplomacia.

Pozadie

Rozhovor vznikol pri príležitosti konferencie "EÚ v roku 2012: fiškálna zmluva a budúcnosť integrácie", ktorú v priestoroch MZV SR 31. mája organizovali Slovenská spoločnosť pre zahraničnú politiku (SFPA) a Zastúpením Európskej komisie na Slovensku s podporou nadácie Friedricha Eberta a EurActiv.sk.

REKLAMA

REKLAMA