Klus o “Manifeste slovenského eurorealizmu”: Čakáme reakcie politikov

Vieme, že ako celok je manifest dnes politicky nerealizovateľná predstava, hovorí tímlíder Slobody a solidarity pre zahraničnú politiku Martin KLUS v rozhovore pre EurActiv.sk.

Strana Sloboda a solidarita predstavila na slovenské pomery komplexný materiál o svojej predstave reformy EÚ. O návrhoch sme sa rozprávali s Martinom KLUSOM, členom eurovýboru NR SR za SaS, ktorý manifest pripomienkoval.

 

Ako je to s autorstvom „Manifestu slovenského eurorealizmu“? Zdá sa, že je to primárne dielo Richarda Sulíka, no používa autorský plurál. Do akej miery ho môžeme považovať za manifest strany Sloboda a solidarita?

Autorom je Richard Sulík, ktorý manifest zostavil spolu so svojimi poradcami v Európskom parlamente. Ja som do toho vstúpil v čase, kedy už existovala prvá verzia. Pripomienkovali sme ho spolu s kolegom Eugenom Jurzycom. Následne došlo k úpravám, preto ten autorský plurál, ale za autora môžeme označiť Richarda Sulíka.

Hovoríte, že manifest má byť základom pre ďalšiu diskusiu. Máte predstavu, ako by mala vyzerať alebo je to skôr nahodenie loptičky a čakanie, kam dopadne?

Už sa do nej zapojil Richard Sulík aj ja. Ideálna predstava je, že nájdeme kritické body a sme otvorení si ich vypočuť. Niektoré sme už zachytili, napríklad od Radovana GeistaMartina Dubéciho. Niektoré zazneli aj off record zo strany ministerstva zahraničných vecí. Očakávame však, že okrem kritiky zaznejú od kolegov z politických strán, z exekutívy a analytikov aj podporné stanoviská, na ktorých sa zhodneme. Potom by sme mohli spoločne takéto zmeny presadzovať. Manifest je ako celok ideálna predstava SaS, o ktorej je nám jasné, že je dnes politicky nerealizovateľná.

 

manifest

Podstatou materiálu je zásadná reforma kompetencií EÚ, vrátane návratu pomerne dôležitých zdieľaných kompetencií plne na národnú úroveň. Konkrétne to navrhujete napríklad pri ochrane spotrebiteľov a ochrane životného prostredia – tam, kde to nemá cezhraničné aspekty. Tieto veci sú ale pevne spojené s hladkým fungovaním jednotného trhu, ktorý podporujete a ktorom hovoríte, že je základom európskej integrácie. Ako je návrat týchto kompetencií na národnú úroveň kompatibilný s jednotným trhom?

Toto sú body, kde sme zatiaľ dostali asi najviac kritiky. Som rád, že sa táto diskusia začala. Pokiaľ ide o životné prostredie, chceme posilniť kompetencie v prípade cezhraničného dosahu. Napríklad pri budovaní jadrovej elektrárne je jasné, že tam je dopad aj na iné štáty. Našli by sme mnoho ďalších prípadov, kedy je logický vstup supranacionálnych inštitúcii.

Pokiaľ ale ide o ochranu spotrebiteľa alebo o životné prostredie, kde sa to bezprostredne týka len územia národného štátu, tam by kompetencia EÚ nemala byť taká, ako v súčasnosti. Dnes až príliš zasahujú do toho, čo by podľa princípu subsidiarity malo patriť do kompetencie národného štátu. Pri ochrane spotrebiteľa, tak ako ju poznáme dnes, by mohli byť niektoré pravidlá ústretovejšie, ako sú dnes. Pochopiteľne, že aj reštriktívnejšie. Keďže sme zvyknutí fungovať v kultúrne inom prostredí, v Grécku, vo Fínsku, na Slovensku, máme pocit, že toto prostredie by malo byť viac reflektované v národných pravidlách.

 

V rámci konkurencie medzi členskými štátmi je možné dosiahnuť ešte vyšší štandard.

 

Prispôsobovanie národným kontextom, o ktorých hovoríte, či už pravidlá posilňujeme alebo oslabujeme, nevyhnutne musí mať vplyv na vnútorný trh a voľný pohyb tovarov. 

To nespochybňujeme, ale ak niektoré štáty budú túto kompetenciu vykonávať nad rámec toho, čo je dnes dohodnuté, tak veríme, že sa tu vyvolá tlak zo strany ostatných národných štátov a občanov, aby sa ich vnútorná národná legislatíva v tomto smere upravovala.

Znamená to, že vy očakávate tlak smerom k vyšším štandardom?

Áno, v rámci konkurencie medzi členskými štátmi je možné dosiahnuť ešte vyšší štandard.

Neobávate sa, že to bude komplikovať rokovania o dohodách o voľnom obchode, kde okrem taríf ide často o regulačné bariéry? Ako ich má EÚ vyjednávať, ak nemá, pokiaľ ide o nároky na tovary, jednotne zregulovaný priestor?   

Určite to môže mať takýto dosah a preto sme otvorení diskutovať o tom, do akej miery sa v rámci uplatňovania subsidiarity stiahnu tieto veci na národnú úroveň. Ak by to malo komplikovať obchod, tak my ako veľkí podporovatelia medzinárodného obchodu, sme ochotní diskutovať o miere.

To ale znamená, že aj v životnom prostredí to v konečnom dôsledku bude treba prehodnocovať pri každej regulácii zvlášť?

Áno, treba k týmto reguláciám pristupovať podstatne individuálnejšie. EÚ je preregulovaná a reguluje veci, ktoré by nemusela.

Môžete povedať konkrétny príklad v životnom prostredí, kde je problém, že je to regulované na európskej úrovni?

Máme napríklad posudzovanie vplyvu na životné prostredie prostredníctvom európskych noriem. Ja sa ako člen výboru pre životné prostredie venujem malým vodným elektrárňam. Hoci toto nesúvisí priamo s európskou reguláciou, no práve prostredníctvom nej sa snažia investori presvedčiť okolie, že pokiaľ je ich stavba v poriadku podľa európskej regulácie, je v poriadku celkovo a musíme to za každú cenu akceptovať. V okolí Banskej Bystrice máme mať tri takéto vodné elektrárne, no pre väčšinu občanov sú neakceptovateľné. Tu by teda mohla ísť národná regulácia nad európsky štandard.

Čo s klimatickou politikou, napríklad Parížskou klimatickou dohodou?

Toto je pre nás komplikovaná téma. Je zrejmé, že Richard Sulík má k tejto téme vyhranenejší postoj, ako časť poslaneckého klubu. Jeho väčšina sa pri jej ratifikácii zdržala hlasovania. Parížska dohoda totiž podľa nás môže mať dosah aj na konkurencieschopnosť európskych spoločností v globálnom merítku.

Klimatická politika je úplne jasný prípad cezhraničného aspektu ochrany životného prostredia a tam práve manifest navrhuje dať túto kompetenciu výlučne EÚ.

To je prípad toho, že sme ochotní sa niektorých kompetencií aj vzdať. Ak sa z hľadiska subsidiarity ukazuje, že niečo na nadnárodnej úrovni vieme robiť lepšie, tak to tam robme.

 

navrh-reformy-europskej-unie-sulik-sas

Ako rozumiete vyhraneniu sa voči tomu, aby si EÚ definovala dlhodobé ciele v jednotlivých politikách? Prečo je to problém?

 

Mali sme Lisabonskú stratégiu a stratégiu Európa 2020. Obe sa skončili resp. skončia neslávne. Tieto dlhodobé ciele jednoducho neplníme. O tom je aj tento manifest, že EÚ si má dávať len také ciele, ktoré je schopná naplniť. To najhoršie, čo sa v EÚ za posledných 20 rokov deje, že si dávame ciele, ktoré sami porušujeme. Nedodržiavame kritériá, ktoré si sami dohodneme, maastrichtské kritériá sú toho jasným príkladom. Grécka kríza by sa nestala, keby sa veci dodržiavali tak, ako boli nastavené na začiatku.

Nedalo by sa podľa tejto logiky povedať, že aj maastrichtské kritériá sú ciele, ktoré sú nedosiahnuteľné a nemáme si ich dávať?

Nie, my považujeme maastrichtské kritériá za dosiahnuteľné a je zrejmé, že niektoré štáty ich dokážu plniť. Ak sme si ich raz určili a všetky štáty s nimi súhlasili, tak je dôležité, aby sme smerovali k tomu, že budú napĺňané.

To bol aj prípad Lisabonskej stratégie a iných cieľov, všetci sme sa na nich zhodli a odsúhlasili ich.

Lenže tam bol problém, že boli od samého začiatku nerealistické. Maastrichtské kritériá majú predsa len iný dosah, lebo tie ostatné neohrozia EÚ životne.

Manifest chce vrátiť na národnú úroveň aj zdieľané kompetencie v oblasti nazývanej ako „priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti“, čo je spolupráca v oblasti justície, trestnej aj občianskej, praktických vecí súvisiacich s voľným pohybom ľudí a najmä policajnej spolupráce. Dnes je v EÚ pomerne veľká verejná objednáva na to, aby sa policajná spolupráca posilňovala v snahe zabezpečiť vnútornú bezpečnosť v únii. Asi sa zhodneme, že ochrana vonkajších hraníc, ktorú zase navrhujete posilniť, toto celkom nerieši.

Toto je otázka výkladu. My nespochybňujeme, že majú národné bezpečnostné zložky navzájom spolupracovať. To sa práve dnes nedeje, ak sa človek obvinený z terorizmu presunie do inej krajiny a veselo si tam ďalších niekoľko mesiacov žije. Treba viac koordinácie aktivít, vrátane tajných služieb. Ale nepodporujeme, aby sa zriadila nejaká nadnárodná inštitúcia, lebo si nevieme predstaviť, že by sa národné štáty dobrovoľne vzdali svojich tajných služieb. Koordinácia zlyháva a tam by podporným spôsobom mohla fungovať aj EÚ.

Len aby som tomu porozumela, kto má zabezpečovať tú koordináciu?

Vieme si predstaviť, že národné policajné zložky by mali aktívnejšie navzájom koordinovať aktivity.

Ale to niekto musí robiť.

Iste, len je otázka, či to má byť inštitúcia v rámci EÚ. Tam si nie sme takí istí.

Teda skôr nejaká sieť?

Napríklad. Ale ako konkrétne by to mohlo vyzerať necháme na širšiu diskusiu. Nemyslíme si, že preniesť túto kompetenciu na nadnárodnú úroveň je realistické.

Lenže v manifeste sa nepíše, že nechoďme ďalej, píše sa tam, že vráťme späť to, čo tu už je, pod čo by spadal Europol a Eurojust napríklad.

Mali sme pocit, že v minulosti dokázali štáty ďaleko aktívnejšie koordinovať svoje aktivity, keď cítili, že sú v tejto veci plne kompetentné. Pozrime sa, ako funguje polícia v Belgicku, kde kompetencie sú pomerne jasne rozdelené a nefunguje to. Poučme sa z týchto príkladov a ak tu dnes niečo nefunguje, napríklad boj proti terorizmu, tak hľadajme iný spôsob. Cesta k hlbšej integrácii sa neukázala ako najšťastnejšia.

 

Ako inak dostať späť tie kompetencie, ktoré už boli odovzdané na európsku úroveň?

 

Je tu aj návrh na vznik „subsidiárneho súdu“, ktorý by rozhodoval, či sú európske pravidlá v súlade s vami pozmenenou definíciou subsidiarity. Ak necháme o tom, čo je a čo nie je v súlade so subsidiaritou, ktorá je skôr všeobecným princípom, než exaktnou vedou, rozhodovať súd, nevynechávame z rozhodovania o tom, akú úniu chceme a čo má robiť, demokratický proces?

Navrhujeme, aby sa z definície škrtli slová „uspokojivo“ a „lepšie“, lebo ich výklad je veľmi všeobecný a umožňuje širokú možnosť „znásilnenia“ subsidiarity v prospech toho, kto ju vykladá a na úkor štátnych, regionálnych a miestnych inštitúcií.

[Únia koná v oblastiach, ktoré nepatria do jej výlučnej právomoci len v takom rozsahu a vtedy, ak ciele zamýšľané touto činnosťou nemôžu členské štáty (uspokojivo) dosiahnuť na centrálnej úrovni alebo regionálnej a miestnej úrovni, ale z dôvodov rozsahu alebo účinkov navrhovanej činnosti ich možno (lepšie) dosiahnuť na úrovni Únie“]

Keď ich škrtneme, bude oveľa jasnejšie, ktoré kompetencie môžu fungovať lepšie na národnej a nadnárodnej úrovni. To, že vznikne nová inštitúcia, je pre liberálov netypické, ale zase navrhujeme zrušenie mnohých iných. Subsidiárny súd nám umožní sa lepšie brániť proti prenášaniu kompetencií tam, kam nepatria.

Prenos bol vždy výsledkom demokratických rozhodovacích procesov na európskej úrovni. Kdežto návrat cez tento súd, ktorý navrhujete, by celý demokratický proces obišiel.

Na to existuje protiotázka, ako inak dostať späť tie kompetencie, ktoré už boli odovzdané na európsku úroveň?

Rovnakým demokratickým rozhodovacím procesom, akým tam boli prenesené.

Problém súčasných rozhodovacích mechanizmov v EÚ je, že máme väčšinu, ktorá sa tomu jednoducho bráni. A je to v neprospech celku ako takého. Preto si myslíme, že subsidiárny súd by mohol poslúžiť efektívnejšie. Možno nie tak demokraticky, ale v prospech dobrej veci.

Chcete posilniť OLAF (Európsky úrad na boj proti podvodom) o kompetencie, ktoré by mala mať práve sa tvoriaca európska prokuratúra. Prečo posilniť OLAF a nie nechať vzniknúť prokuratúru? Navyše, nie je to v rozpore s ambíciou vrátiť oblasť vnútorných vecí na národnú úroveň?

Je to náš boj proti ďalšej inštitúcii, ktorú značná časť EÚ odmieta…

Z 27 štátov sa k nej 11 nepripojí, ale neodmieta jej vznik. 

Načo vymýšľať novú inštitúciu, ktorej vznik zneužívajú populistické a radikálne sily, ktoré odmietajú európsku integráciu. Radšej posuňme to čo už dnes máme. OLAF musí byť efektívnejší a môže vykonávať všetko to, čo by mala vykonávať prokuratúra.

Vrátane stíhania podvodov s DPH?

Prečo nie. Pokiaľ ide o európske peniaze, padni komu padni.

Navrhujete zrušiť európske poľnohospodárske dotácie. Výčitka voči tomuto kroku hovorí, že by pravdepodobne stále zostali v platnosti v mnohých krajinách národné dotačné schémy, ktoré Slovensko nemá, čo by slovenských poľnohospodárov na jednotnom trhu mohlo znevýhodniť. Netvrdím, že nie sú istým spôsobom znevýhodnení aj teraz, ale otázka na vás je, či s tým rátate, že by to mohlo tento rozdiel zvýrazniť.

Ak hovoríme o aktuálnom stave, áno toto reálne hrozí. Sú dve možnosti. Buď by existoval princíp, ktorý by zakazoval aj národné subvencie alebo si to každý upraví po svojom. Tam by bohatšie krajiny mohli viacej dotovať, ale stále majú napríklad drahšiu pracovnú silu.

Značná časť manifestu sa venuje eurozóne, v súlade s tým, čo Richard Sulík, hovoril od vypuknutia krízy, kde v princípe odmieta takmer všetky kroky, ktoré viedli k akej-takej stabilizácii situácie. Ak by sa všetky vami navrhované opatrenia zrealizovali v súčasnej situácii, je to zlučiteľné s prežitím eura?

My si myslíme, že euro nemôže prežiť práve za súčasnej situácie, napríklad vďaka rozhodovaciemu mechanizmu v ECB, ktorý tu popisujeme a ktorý je postavený obrátene. Dnes môžu dlžníci rozhodovať o veriteľoch. Potrebujeme to otočiť tak, aby rozhodovali veritelia. Tí, ktorí nedodržiavali maastrichtské kritériá, by mali z eurozóny odísť. Nie len Grécko, ale máme aj ďalších kandidátov. Musia existovať automatické sankcie, vrátane možnosti vylúčenia z eurozóny. Grécko nemá v eurozóne čo robiť.

Ako sa vysporiadať s reakciou trhov, ktorú by vylučovanie z eurozóny asi spôsobilo?

Možno krátkodobo by to bol na finančných trhoch šok, ale z dlhodobého hľadiska a by bolo určite prijateľnejšie aj pre eurozónu, aby tam takéto krajiny neboli. Keď sa ozdravia, nemôže sa im brániť dostať sa späť. Devalvácia meny je omnoho schodnejšia cesta, ako nalievanie peňazí cez euroval, ktorý nás stojí veľa peňazí.

ESM (trvalý euroval) vykazuje zisk, pokiaľ viem.

Nie sme si istí, či aj z dlhodobého hľadiska. Grécko je ako drogovo závislý človek. My sa tvárime, že ho tlačíme do reforiem, ale v skutočnosti tieto reformy žiadne zásadne hospodárske a finančné ozdravenie neprinášajú. Som zvedavý, čo nastane, keď príde posledná tranža, potom sa táto téma otvorí opäť. Vtedy vidím priestor, aby sa našimi návrhmi začali všetci kompetentní zaoberať vážnejšie.

 

Osobne sa s návrhom zastaviť rozširovanie EÚ nestotožňujem.

 

Manifest obsahuje aj návrh oficiálne zastaviť politiku rozširovania EÚ, kým sa únia nezreformuje. Je síce fakt, že politicky je to na dlhé roky pomerne mŕtva téma, ale protiargumentom je, že by to malo veľmi negatívne dôsledky pre schopnosť EÚ vplývať na stabilizáciu nášho susedstva.

Toto bola moja najzásadnejšia pripomienka, osobne sa s týmto návrhom nestotožňujem. V situácii, v akej sa nachádza napríklad Čierna Hora alebo možno čoskoro Škótsko treba konať a nečakať, kým sa zrealizujú návrhy z tohto manifestu. Podľa nás je ale fér, aby partneri vedeli, do akej únie vlastne vstupujú.

1 Comment

  • Celý honosne nazvaný manifest mi pripadá ako taký rýchlo spichnutý materiál šitý horúcou ihlou. Z každého rožko troška, ale na prvý pohľad málo koncepčný, v odmietaní demokratického procesu väčšiny dosť kontroverzný vypomáhajúci si barličkami. Aj preto by ma zaujímalo, keď to má byť teda aspoň heslovite návrh reformy EÚ, či by sa pod to podpísalo aspoň 10 poslancov povedzme z frakcie, v ktorej sedí Sulík v europarlamente. Pretože debata by predpokladám okrem diskusie slovenských politikov mala zahŕňať aj hľadanie podpory v europarlamente. A preto sa chcem opýtať, ktoré politické subjekty v europarlamente sú Sulíkovými partnermi pri tomto pohľade na reformu? Čitateľnosť SaS v medzinárodnom kontexte by mohla byť tiež predmetom diskusie. Keď nie čert Merkelová a belzebub Schulz, tak potom kto je kamarát SaS? Snáď nie ten jeden český euroskeptický europoslanec tuším za okrajovú ODS, ale očakávam že snahou je osloviť aspoň 5-6 ďalších krajín, poťažmo celú Sulíkovu neliberálnu frakciu, či?

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA