Líder poľských liberálov Ryszard Petru: V4 je mŕtva

Chce pre Poľsko euro a je ochotný prijať "bezpečný" počet utečencov. Odmieta zlaďovanie sociálnych politík v EÚ ale aj tendencie vrátiť integráciu k základom voľného trhu. Šéf liberálnej strany .Nowoczesna (Moderní) Ryszard PETRU.

Ryszard Petru je poľský ekonóm a politik. V minulosti bol poradcom podpredsedu poľskej vlády Leszeka Balcerowicza pre oblasť dôchodkovej reformy. Pracoval aj ako ekonóm v Svetovej banke. Začiatkom roka 2015 založil politickú stranu .Nowoczesna (Moderní). V parlamentných voľbách v tom istom roku získala strana 7,6 % hlasov (28 kresiel v Sejme). Petru dosiahol tretí najvyšší počet hlasov spomedzi kandidátov – po Ewe Kopacz (dovtedajšia premiérka) a Jaroslawovi Kaczynskom. Tento týždeň navštívil Bratislavu ako hosť hnutia Progresívne Slovensko.

 

Ako momentálne vyzerá debata o EÚ v Poľsku? Hovorí sa o návrhoch na posilnenie spolupráce, s ktorými prichádza Nemecko, FrancúzskoEurópska komisia?

Keď zoberieme do úvahy pozíciu maďarskej a poľskej vlády, obávam sa, že dvojrýchlostná Európa sa v mnohých ohľadoch stane realitou. Máme smernicu o vyslaných pracovníkoch, ktorá je pre Poľsko skutočne dôležitá. Macron o nej diskutoval s viacerými krajinami strednej a východnej Európy, ale nie s Poľskom. To je príklad toho, ako dvojrýchlostná Európa funguje. Niekedy je to formálne, niekedy neformálne. Pred pár rokmi by Poľsko bolo prvou krajinou, s ktorou by sa o niečom takom diskutovalo.

Osobne mi bude chýbať Veľká Británia a ich liberálny trhovo orientovaný prístup. Ale keďže odchádzajú, Francúzsko a Nemecko budú chcieť posilniť projekt Európskej únie na ďalšie desaťročia dopredu. Som veľkým zástancom tejto debaty, aj keď nie všetkých nápadov, ktoré v nej zaznievajú.

V Poľsku je však debata úplne iná. Poľská vláda preferuje Európu voľného obchodu a to je všetko, Európu suverénnych štátov. Spolu s Maďarskom sme jedinými krajinami, ktoré niečo také presadzujú. Pozícia vlády je na úplne opačnom póle, než zvyšok Európy a obávam sa, že nás to bude niečo stáť.

Slovenský premiér často hovorí o tom, že chce vidieť Slovensko v takzvanom „jadre Európskej únie“, ktoré sa podľa neho v blízkej budúcnosti sformuje. Niekedy sa debata vedie spôsobom, akoby Slovensko stálo pred rozhodnutím – ak chce byť súčasťou tohto nového jadra EÚ, musí sa vzdať časti svojej Vyšehradskej identity a dištancovať sa od vlád v Poľsku a Maďarsku.

Z môjho pohľadu je Vyšehradská štvorka mŕtva. Slovensko a Česká republika zvolili úplne iný prístup. Radšej spolupracujú s Nemeckom a Francúzskom a ak mám byť úprimný, neprekvapuje ma to. Chcú dosiahnuť určité ciele, ktoré sú pre národné štáty veľmi dôležité.  V4 je dokonalá aliancia, pokiaľ sú tieto krajiny zároveň súčasťou spoločného európskeho projektu. Samozrejme, môžete byť v eurozóne alebo nie, na tom nezáleží, ale musíte zdieľať spoločné hodnoty. Ak vlády tieto spoločné hodnoty nezdieľajú, V4 je automaticky len stretnutím pre spoločnú fotku, nič viac. Dúfam, že keď strana Právo a spravodlivosť nebude pri moci, podarí sa nám V4 obnoviť.

Ak by ste boli súčasťou novej poľskej vlády, aký by bol váš postoj k prijatiu eura?

Sme jedinou stranou v Poľsku, ktorá je zástancom eura, a to z viacerých dôvodov. Väčšina z nich je podobných, ako tie, kvôli ktorým prijalo euro aj Slovensko. Sme exportnou krajinou a kurzové riziko je vysoké. Je však ťažké vysvetliť ľuďom, že eurozóna pre nich môže byť prínosom. Čo vidia, a čo je aj argumentom poľskej vlády, je, že slovenské ceny sú vyššie než naše. Myslím si, že z ekonomických aj politických dôvodov bude jadrom Európskej únie eurozóna a preto Slovensko môže povedať, že je v jadre alebo by v ňom chcelo byť. Kvôli odchodu Veľkej Británie sme stavaní do pozície byť v jadre EÚ. Poľsko a ostatné krajiny strednej Európy by mali hrať rolu, ktorá Európu na dlhý čas zastabilizuje. Mnohí však túto časť Európy zatiaľ vnímajú ako nepredvídateľnú, v ktorej sa môžu diať šialené veci. Mali ste Mečiara, my sme mali Kaczynského, Maďarsko má Orbána. Musíme bojovať s týmto názorom a spraviť všetko pre to, aby tento región viac nebol takto vnímaný.

Ste ekonóm. Vidíte zmysel v návrhoch na dokončenie ekonomickej a monetárnej únie?

Eurozóna sa musí poučiť z krízy. Jedným z poučení je, že pravidlá by mali byť prísnejšie. Nie som veľkým zástancom ministra financií, ale mal by existovať niekto, kto za to bude zodpovedný a bude mať nad tým kontrolu. Rozpočet eurozóny je pravdepodobne potrebný ako fiškálny stabilizátor a fiškálna rezerva pre šoky podobné tým pred siedmymi rokmi. Ak je euro silné ako mena a eurozóna ako skupina krajín, potom bude aj pre mňa jednoduchšie presvedčiť Poliakov, aby sa pridali.

Spomenuli ste, že máte problém so sociálnym rozmerom EÚ, s čím konkrétne?

Prebieha veľa diskusií o spoločnom daňovom systéme a spoločnej minimálnej mzde pre celú Európsku úniu. Viete, takéto návrhy neberú do úvahy realitu. Kedysi sme mali podobnú skúsenosť – zjednotenie Nemecka. Výmena nemeckej marky jedna k jednej spôsobila východnému Nemecku obrovské problémy s konkurencieschopnosťou. Musíte tiež zobrať do úvahy, aký vplyv to môže mať na nezamestnanosť. Nevidím dôvod, prečo by takéto opatrenia nemali byť zodpovednosťou národných štátov. To isté platí pre daňový systém. Výška daní závisí od výdavkov krajiny. Takže ak hovoríme o daňovom systéme, musíme hovoriť aj o výdavkoch krajiny, čo je šialené – nemôžem donútiť Francúzsko, aby míňalo menej, ani Írsko, aby míňalo viac. Čo je Európska únia? Pre mňa je to skupina krajín, ktoré spájajú spoločné hodnoty, plus bezpečnosť.

Spomenuli ste, že Francúzsko s Poľskom nekonzultovalo smernicu o vyslaných, hoci s inými východoeurópskymi krajinami áno. Je táto smernica podľa vás zosobnením francúzskych záujmov na úkor východoeurópskych krajín na jednotnom trhu?

Uprednostňuje sa francúzsky záujem. Na tom, na úkor koho až tak veľmi nezáleží. Uvedomil som si, že za posledné dva roky diskusia o tomto probléme prebiehala len medzi starými členskými štátmi. V zmysle – ak Poľsko a Maďarsko robia problémy, nerozprávate sa s nimi, pretože to nedáva zmysel, vždy by boli proti. Čo sa teda stalo vo vzťahu k Maďarsku a Poľsku je, že staré členské štáty sa rozhodli sami. Možno to konzultovali s Českom a Slovenskom, ale len pokiaľ je to nevyhnutné. Rozhoduje sa medzi starými členskými štátmi. A v tom je ten rozdiel. Toto sa predtým nedialo. V záujme Francúzska je, aby smernica prešla, pretože by chceli viac pracovných miest pre Francúzov. Vidím priestor na kompromis, najmä ohľadom času, ktorý budú môcť vyslaní pracovníci pracovať v inej krajine. To je to, o čom Európska únia je, o hľadaní spoločných riešení, nie o vyhrávaní na úkor niekoho iného.

Migrácia je ďalšou výbušnou témou, v Poľsku aj na Slovensku. Pristupovali by ste k nej inak ako súčasná vláda?

Naša pozícia je, že musíme prijať také množstvo utečencov, aby sme to zvládli. 7000 je pre moju krajinu neprijateľné. Musíte brať do úvahy, že nemáme ani len významnú menšinu, ako vy na Slovensku. Mali by sme ukázať solidaritu, no musíme vziať do úvahy aj našu kapacitu. Musíme ukázať solidaritu na určitej úrovni a musíme to spraviť múdro a bezpečne. Ľudia sa utečencov boja, považujú ich za hrozbu, berú to veľmi emocionálne. Musím to vziať do úvahy a presvedčiť ľudí, že existuje určité množstvo utečencov, ktoré môžeme bezpečne prijať. Budeme to mať pod kontrolou a zároveň ukážeme solidaritu tým, ktorí hľadajú útočisko pred vojnou.

Je dialóg o „právnom štáte“ (Rule of law Framework), ktorý vedie Európska komisia s poľskou vládou z vášho pohľadu efektívny? Mala by Európska komisia postupovať tvrdšie, alebo to len posilňuje nevôľu verejnosti?

Celá diskusia trvá už viac než rok a pol. Nič sa nestalo. Povedal by som, že Európska komisia nebola schopná vysvetliť Poliakom, prečo to robí. Kľúčom je Článok 2 Zmluvy o Európskej únii, v ktorom sú uvedené spoločné hodnoty. Ak nezdieľate tieto hodnoty, nemali by ste byť v Európskej únii, takže ak nemáte právny štát a tri zložky moci, nemali by ste byť v EÚ. Toto by sa malo ľuďom vysvetliť.

Nie som za sankcie voči Poľsku, pretože by ublížili Poliakom, nie poľskej vláde. A ak sankcie ovplyvnia Poliakov, môžu sa objaviť tvrdenia, že je to kvôli EÚ, ktorá je zlá lebo zavádza sankcie. Myslím si, že Európska komisia musí poľskej spoločnosti ukázať, že správanie poľskej vlády tlačí Poľsko von z Európskej únie, podobne, ako sa to stalo pri Veľkej Británii.

Môj dojem je, že toto je presne to, čo sa Komisia snaží robiť – vysvetľovať, že jej kroky či sankcie nie sú namierené voči Poliakom, len majú problém s konkrétnymi krokmi poľskej vlády. Čo viac môžu robiť?

Je to najmä o vysvetľovaní. Povedať, že ak Poliaci EÚ nerešpektujú, spravíme dvojrýchlostnú Európu bez nich. To bude mať nepríjemné dôsledky, to je bod číslo jeden. Po druhé, ak s niečím začnete, musíte sa toho držať. Takže ak by som bol na mieste Európskej komisie, urobil by som toto: Tu sú určité problémy, ktoré musíte vyriešiť. Ak to neurobíte, toto a toto bude nasledovať. Problém je, že Orbán sa kedysi tiež vybral touto cestou a Európska únia na to nereagovala. Vznikol precedens, ktorý Kaczynski nasleduje. Pretože ak sa nič nedeje, keď porušujete pravidlá, niekto poruší pravidlá, máte právo spraviť spraviť to isté.

Hovoríte teda, že Európska komisia je čiastočne zodpovedná za situáciu v Poľsku, pretože na Orbána nebola dosť prísna?

Presne. Pred časom, teraz už nie. Myslím si, že teraz poľavujú aj pri Poľsku, ale to je to riziko. Pýtali ste sa, čo by mala Európska komisia robiť. Pravdepodobne zmeniť rétoriku. Na ich mieste by som vysvetlil ľuďom, že existuje prepojenie medzi porušením pravidiel a ďalším postupom. Ľudia to potrebujú viac pochopiť. Rád by som ale opäť zdôraznil, že nie som zástancom sankcií, pretože by sa dotkli Poliakov, nie poľskej

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA