Lisabonskú zmluvu sme precenili

V Únii musia všetci rešpektovať pravidlá, na ktorých sme sa spoločne dohodli, hovorí v exkluzívnom rozhovore fínska prezidentka Tarja Halonen.

Tarja Halonen
https://euractiv.sk

Ako spolupredsedníčka vysokého panelu OSN pre globálnu udržateľnosť ako hodnotíte kroky vlád v súvislosti s problémami ako je nedostatok nerastných materiálov, ropný zlom a rastúca populácia? Smerujeme k najhoršiemu scenáru?

Panel berie do úvahy niekoľko faktorov. Ja ich volám „moderná trojica“ ekonomických, sociálnych a environmentálnych priorít.

Znamená to, že vítame ekonomický rast. Je potrebný. Ale musíme tiež rešpektovať hranice planéty a chceme, aby bol ekonomický rast inkluzívny a jeho súčasťou bola sociálna spravodlivosť. Pár slov, čo tým myslím…

Po prvé, ako sa už roky hovorí, mali by sme pamätať na možnosti planéty. Máme len túto jednu. Máme k dispozícii vedecké dôkazy, že tak ako sme to robili doteraz čo sa týka životného prostredia to už robiť nemôžeme.  To je prvá vec.

Druhá je problém rastu bez pracovných miest, čo je rast, ktorý negeneruje nové pracovné miesta alebo príjmy pre ľudí. Preto potrebujeme inkluzívny rast, aby mali ľudia slušnú prácu a mali podiel na ekonomických výsledkoch.

Tretím elementom je, že keďže medzinárodné spoločenstvo odignorovalo Miléniové rozvojové ciele, ukázalo sa, že sociálna spravodlivosť nefunguje. Preto potrebujeme veľké a spoločné úsilie, aby sme to napravili.

V roku 2015 uvidíme výsledky, ale už teraz keď hodnotíme situáciu, môžeme povedať, že napriek skromným úspechom je stále čo robiť a to aj preto, že nie o všetkých dôležitých otázkach sa hovorilo už v roku 2000 (keď boli ohlásené Miléniové rozvojové ciele). Preto sa teraz snažíme nájsť novú paradigmu, nový systém, ktorý by kombinoval rast, ekológiu a sociálnu spravodlivosť.

Reflexia o tom, že by sa meranie rastu malo posunúť za tradičný ukazovateľ HDP sa vedie už roky. Máte pocit, že európske vlády robia správne kroky k tomu, aby sa zmenil spôsob biznisu v zmysle sociálneho a ekonomického rastu?

Nehovoríme, že nepotrebujem HDP. HDP je dobrý ukazovateľ, ale je ukazovateľom produkcie a ekonomického rastu.

Ak sa spýtate ľudí, či sa majú teraz lepšie, môže sa stať, že povedia „nie“. Preto hovorím o pracovných miestach, pretože ľudia si chcú zarobiť ako zamestnanci, zamestnávatelia alebo farmári.

Ďalším aspektom je, že ľudia chcú férový podiel z toho, čo zarobia. To sú veci, ktoré zmenila globalizácia a teraz ich len ťažko vieme uchopiť kvôli finančnej a hospodárskej kríze. EÚ má v tomto pred sebou veľkú výzvu, pretože to nie je štát, ale silná únia štátov.

S jednotným trhom sme sa snažili vytvoriť tak slobodný a férový domáci trh ako to len ide – euro bolo toho súčasťou. No cestu ďalej sa snažíme nájsť ako nezávislé štáty bez spoločného rozpočtového rámca.

Myslím, že po všetkých spoločných zážitkoch sa musíme v tomto systéme snažiť dosiahnuť vyšší stupeň kohézie a zároveň mať stále na pamäti, že sme nezávislí.

Nebudem komentovať, čo zatiaľ Komisia urobila pokiaľ ide o ekonomické otázky, čiastočne preto, že sa to týka fínskej vlády, no ako jedna z predsedníčok panelu OSN môžem mať vlastný názor. Osobne si myslím, že potrebujeme lepšie vládnutie, ktoré by viedlo k udržateľnejšiemu hospodárskemu rastu.

Fínsko je jednou z najschopnejších európskych ekonomík, podobne ako Nemecko. Nedávno ste povedali, že EÚ potrebuje férový systém, v ktorom by krajiny ako Fínsko a Nemecko nemali platiť za fiškálne hriechy najslabších členov eurozóny. Čo ste mysleli pod „férovým systémom“?

Znamená to, že skutočne potrebujeme zotrvať pri tom, na čom sme sa dohodli. V eurozóne máme krízový systém a očakávam, že bude rešpektovaný. Je to tak jednoduché.

Áno, ale…

Nie, žiadne „áno, ale" tu nie je. 

Ale to na čom sa predtým dohodlo sa teraz mení – máme európsky semester, pakty Stability a rastu, solidaritu…

Áno, ale mali by sme to robiť spolu. Všetko by sa malo diať podľa pravidiel. Nie len povedať, toto mne vyhovuje a toto mne nevyhovuje. V tomto sme veľmi puritánski. Myslíme si, že podľa toho, na čom sme sa spoločne dohodli musíme aj žiť a ak to chceme zmeniť, musíme to zmeniť SPOLU.

Nie je to otázka, či potrebujeme solidaritu, alebo nie. Áno, veríme v solidaritu, ale ja môžem povedať, že odpoveď na krízu nesmie byť robiť domáce úlohy za iné krajiny.

Fínsko nesmie byť dobrým žiakom krízy, ktoré robí to, čo iní neurobili.

Všetky tieto štáty, ktoré majú problémy majú za sebou rozličné príbehy. Snažíme sa byť konštruktívni a som si istá, že dokonca aj po voľbách budeme konštruktívni.

Budeme ale veľmi prísni v tejto veci. Mali by sme byť v budúcnosti pripravení držať sa toho na čom sme sa dohodli.

Fíni vo veľkej miere podporili stranu Praví Fíni, ktorých počet poslancov vzrástol z 5 na 39. Vyjadrili ste sa, že dúfate v kooperatívnu vládu, ktorá si vie poradiť s úlohami doma aj na medzinárodnej scéne. Povedali by ste, že sa vaše prianie splnilo? Aké budú implikácie pre EÚ?

Máme vo fínskom parlamente 200 kresiel, takže Praví Fíni nemajú väčšinu. Sú najrýchlejšie rastúcou stranou, a poukazuje to na určitý trend.

Povedala som už oveľa skôr, napríklad vo svojom novoročnom prejave a tiež v parlamente, že veci, ktoré otvárajú Praví Fíni sú vážne problémy.

Politické strany by mali na tieto obavy občanov dať odpoveď a som si istá, že politické strany sa budú v odpovediach líšiť.

Myslím si však, že voliči Pravých Fínov sú nespokojní s nedávnym politickým vývojom vo Fínsku a v EÚ. Napriek tomu, väčšina Fínov volila inak. Teraz zostavujeme vládu a tento nový trend by sa asi mal odraziť vo vláde.

V skutočnosti sa aj snažili pozvať Pravých Fínov do vlády. Minister Katainen, ktorý je teraz ministrom financií z konzervatívnej strany, diskutoval s rôznymi osobami a politickými skupinami.

Súčasťou týchto diskusií boli aj Praví Fíni, ktorí sami povedali, že sa nezúčastnia na vláde, pretože odmietajú portugalskú pôžičku. Politické strany sa rozhodli, že parlament bude rokovať o portugalskej pôžičke zvlášť, teda nie spolu s programovým vyhlásením vlády.

Uvidíme, kam sa dostaneme. Snažili sme sa to nastaviť tak, aby Praví Fíni mohli byť súčasťou diskusie. Samozrejme jednou z ich hlavných charakteristík je, že sú kritickejší k Európskej únii.

Politicky patríte k sociálnej demokracii. Myslíte si, že Praví Fíni vyplnili vákuum na ľavo po stredo-ľavých silách alebo je to dôsledok pokrivkávajúceho škandinávskeho sociálneho modelu.

Nie, sociálny štát neskolaboval. Ak spočítame, kto stratil najviac, je to strana bývalého premiéra, centristická strana, mali vnútorné spory už roky.

Lídri Pravých Fínov patrili v minulosti do frakcie centristov, takže je to otázka politickej histórie. Myslím si ale, že nie len Praví Fíni, ale aj naši farmári, hoci ich je málo, aj ďalší vo vidieckych oblastiach boli dosť kritickí. Samozrejme aj ďalší.

Mali sme nárast nezamestnanosti v rovnakom čase ako niektoré podniky chceli importovať pracovnú silu. Toto sú hlavné problémy. To je zopár dôvodov, prečo ľudia nie sú šťastní a nie sú spokojní.

Nepovedala som, že to je jedna strana, ktorá je proti EÚ. Je to skôr jedna skupina, ktorá jasne povedala tým, čo majú moc „stačilo. Neviem, či majú pred sebou dlhú budúcnosť, ale ja si myslím, že to, čo teraz vidíme, je výsledok histórie. Nie je to nová situácia. Len novšia verzia niečoho, čo tu už bolo.

Keď sú Fíni nahnevaní, idú voliť.

Zmenila podľa Vás Lisabonská zmluva spôsob, ako je EÚ vnímaná na medzinárodnej scéne?

Mám pocit, že sme trochu precenili význam Lisabonskej zmluvy. Bola to interná záležitosť EÚ. Boli sme nadšení z Lisabonskej zmluvy, pretože sme na tom pracovali tak dlho. Nemyslím si, že by vo svete vládlo z novej EÚ nejaké prekvapenie. Trochu dlho im trvalo kým zistili „čo je čo“.

Napríklad, máme „prezidenta“, ale tvrdíme, že to nie je štát. Zahraničná služba EÚ ešte nezačala fungovať, takže treba sa spýtať o dva či tri roky.

Zdá sa Vám, že to potrvá tak dlho, kým sa zabehne?

Áno, bude to trvať určitý čas. Potrebujeme Európsku úniu, ktorá chce úprimne hovoriť jedným hlasom. Nie vždy to funguje a samozrejme, že musíme vyriešiť otázku kresiel v Bezpečnostnej rade OSN, keďže EÚ ako taká nie je členom.

Myslím si však, že počas uplynulého obdobia sa EÚ naozaj usilovala byť vnímaná ako EÚ. To veľmi vítam.

Ak by ste mali mať pre EÚ jedno želanie, čo by to bolo?

Dúfam, že Európska únia využije príležitosť a bude súčinne spolupracovať s juhom, východom aj západom. Je veľmi veľa krajín mimo EÚ, ktoré dúfajú, že sa im podarí dosiahnuť udržateľný rozvoj. Nie len mať trhovú ekonomiku, ale aj ekologický a sociálny rozvoj a myslia si, že to je práve to, čo Európa dokáže.

REKLAMA

REKLAMA