Maltský premiér: Vešanie európskych vlajok už nestačí

Donald Trump Európe ponúka príležitosť získať líderskú úlohu, po ktorej vždy túžila, hovorí pre EurActiv.com v exkluzívnom rozhovore maltský premiér JOSEPH MUSCAT.

Jospeh Muscat stojí na čele svojej krajiny od roku 2013, od roku 2006 je zároveň predsedom maltskej Labour Party. Pred referendom o vstupe Malty do EÚ argumentoval proti tomuto kroku. V rokoch 2004-2008 zastával post europoslanca.

 

S maltským premiérom sa rozprávala šéfredaktorka EurActiv.com Daniela Vincenti. Malta 1. januára 2017 po Slovensku prebrala rotujúce predsedníctvo v Rade EÚ.

 

Predseda Európskej rady Donald Tusk sa snažil pred schôdzkou vo Vallette sprostredkovať lídrom vážny odkaz. Ste pripravení vyslať tvrdé posolstvo Spojeným štátom ako reakciu na výpady voči Európe?

Donald Tusk celkom správne upozornil na rastúce obavy európskych politikov. Neviem hovoriť za iných, ale za seba vravím: V tejto chvíli sa najviac obávam neistoty.

Nevieme, či sa u americkej administratívy jedná o premyslenú politiku, ktorá ma za cieľ aktívne podkopávať európsky projekt. Možno sú to len obyčajné poznámky, ktorým z našej strany dávame prehnaný význam a mali by sme s tým prestať.

Stelesňuje to novú politiku americkej vlády, ktorá pokiaľ ide o EÚ podkopáva odkaz posledných  40 rokov.

Pre nás (EÚ) je však podstatné, aby výrazná kritika  súčasného kabinetu v USA neprerástla do antiamerikanizmu.

Trump ale zaútočil na európske základné hodnoty, v neposlednom rade aj pri zákaze vstupu moslimov do USA. Európa nemôže ostať ticho, nemyslíte si?

Súhlasím. Chcem povedať, že môžeme mať výhrady voči administratíve, no nie voči celým Spojeným štátom. Vidím rozdiel medzi USA ako konceptom, ako krajinou, ktorá je strategickým spojencom a súčasnou americkou administratívou. Vlády predsa prichádzajú a odchádzajú. Nesmieme dopustiť, aby z toho vznikla vlna antiamerikanizmu.

Ak nebudeme súhlasiť s niektorým kontroverznými opatreniami, ktoré robí, musíme sa jasne ozvať. Dokonca aj keď niekto schvaľuje potrebu posilnenia bezpečnosti. S tým súhlasím, ale spochybňujem spôsob, akým sa to robí.

Ako by sa mali počas éry Donalda Trumpa zachovať európski politici?

V každom prípade som proti tomu, aby sme prestali komunikovať. To by bola chyba. Musíme udržiavať kontakt a spájať sa… Ako už niektorí naznačili, aj ja to vnímam ako šancu pre Európu, aby získala líderskú úlohu, po ktorej odjakživa túžila.

Pokiaľ ide o pozíciu svetového lídra, máme tu očividné vákuum. Pre Európu je tu teraz príležitosť, ktorá prichádza raz za niekoľko generácii.

To je pravda a dostaneme sa k tomu. Ako však zabránite európskym politikom, aby s Trumpom jednali samostatne, keďže Spojené štáty ich tlačia posilňovaniu bilaterálnych vzťahov?

Trump neprichádza s novým objavom. Tento prístup si v posledných dvoch rokoch osvojili aj niektoré ďalšie významné krajiny. Napriek tomu, že tu sú bilaterálne úrovne komunikácie, existuje potreba zhromažďovania sa. Aj keď s rôznymi odchýlkami, no všetci sa posúvame rovnakým smerom.

Nemyslím si, že je to „buď – alebo“, mali by sme mať bilaterálne vzťahy so spoločným európskym prístupom k nim.

Opakujem, z druhej strany Atlantiku neprišli so žiadnou novinkou. Krajiny túto taktiku už nejaký čas používajú.

Ktoré krajiny máte na mysli? Je to Rusko?

Keď spomíname Rusko, jednotlivé členské štáty s ním majú rôzne intenzívne ekonomické vzťahy. Aj napriek týmto jemným rozdielom, sme zaujali jednotný a pevný postoj.

Otázka predĺženia sankcií je prirodzene témou diskusie. Každopádne tu je súdržnosť. Nemyslím si, že Trumpova stratégia je niečo, čomu Európa čelí po prvý raz.

Akurát oni ju používajú prvýkrát.

Čo sa týka Ruska, panujú globálne obavy z eskalácie bojov na Ukrajine medzi tamojšou vládou a Rusmi podporovanými separatistami. Máme sa pri Rusku pripraviť na najhoršie?

Mali by sme sa vždy pripraviť na všetky možné okolnosti. Mali by sme nechať otvorené dvere dialógu a presvedčili aj ostatných, aby dohody dodržiavali.

Európske krajiny normandského formátu (Francúzsko, Nemecko, USA, Rusko a Ukrajina) za niekoľko posledných mesiacov spravili poriadny kus práce. Bez ohľadu na Rusko by Európska únia mala otvoriť diskusiu na tému svojej zahraničnej politiky, pri ktorej sme sa zväčša opierali o Spojené štáty. Teraz sa musíme rozhodnúť, či ísť sólo, či chceme viesť inú skupinu krajín alebo budeme nasledovať Spojené štáty.

V akom zmysle?

Som na čele krajiny, ktorá má len malé ekonomické väzby s Ruskom, preto sa snažím mojich kolegov pozorne počúvať. U mojich priateľov vnímam frustráciu, obzvlášť u tých z južnej Európy, ktorých ekonomika kvôli sankciám trpí. Vidím však aj u mojich partnerov na východe Európy, ktorí akýkoľvek náznak ústupku, či vzdania sa, považujú za strategickú slabinu, ktorá podrýva ich bezpečnosť.

Pravdou je, že argument z posledných rokov bol: „Spojené štáty uvalili sankcie, takže sa za nich musíme postaviť.“ Teraz, keď USA možno od sankcii upustí, musíme diskutovať o tom, či dokážeme vo vedení vytrvať alebo budeme automaticky nasledovať iných. Toto sa musí týkať všetkého, nie len Ruska a sankcií.

Myslíte si, že európska globálna stratégia, ktorá sa prijala minulý rok by sa vo svetle nových skutočností, ktoré naštartoval Trump, mala prehodnotiť?

Frustrujúcim je fakt, že nevieme predpovedať, akým smerom sa bude vzťah (EÚ-USA) uberať. Stratégiu by sme možno mohli primerane upraviť pre situáciu, ktorá už v tom čase nebude platiť. Preto si myslím, že názov hry je flexibilita.

Riešenie v tejto chvíli spočíva viac v spájaní sa s Američanmi, než v ďalších dokumentoch. To ale znamená vyslať jasné posolstvo, že Európa je pripravená stať sa kľúčovým hráčom, podobne ako tomu bolo pri dohode s Iránom.

S blížiacim sa 60. výročím svojej existencie sa Únia musí rozhodnúť, či už dospela. To je skutočná výzva, ktorá pred nami stojí. Chceme hrať úlohu prvého nasledovníka alebo chceme byť vo vedení?

Platí to taktiež o obchode, kde Spojené štáty spravili obrat smerom k protekcionizmu? Čínsky prezident Si Ťin-pching v Davose obhajoval ekonomickú globalizáciu a voľný obchod. Ostatní vstupujú do priestoru, ktorý uvoľnili USA. Dokáže EÚ prebudovať geopolitické spojenectvá a podporiť nový globálny poriadok?

Ak sa bavíme o voľnom obchode, tam vidím príležitosť. Nie len preto, že to vyzerá tak, že  Spojené štáty akosi utíchli. Ak hovoríme o voľnom obchode, nazdávam sa, že zvyšok sveta sa nezachová rovnako.

V skutočnosti to len zvýši ochotu ostatných krajín, aby s EÚ dospeli k dohode. Som presvedčený, že tohto momentu by sme sa mali pevne chopiť. Preto by som v dobrom prehodnotil aj naše vzťahy s Čínou.

Mali by sme zistiť, kam až sa môžeme pohnúť s diskusiou o dumpingu a či vieme nájsť aspoň obchodné prepojenie, na ktorom dokážeme vybudovať spojenectvo s Čínou. Vidím to ako príležitosť.

Pýtam sa to vzhľadom na Trumpovo rozhodnutie pochovať Trans-pacifické partnerstvo (TPP). AustráliaNový Zéland uvažujú otvorení rokovaní o TPP s Čínou. Keďže z obchodnej dohody medzi EÚ a USA známou ako TTIP sa stáva politická mŕtvola, existuje tu možnosť, rozšíriť TPP a zahrnúť do nej aj Úniu?

V tejto chvíli by som nevylučoval nič. Mám za to, že kroky ktoré v súčasnosti americký prezident robí, prinesú USA krátkodobé pozitívne ekonomické výsledky. S novými investíciami prídu nové stimuly, ktoré Spojeným štátom na istý čas postačia, no toto nie je udržateľné. História ukazuje, že ak odkloníte obchod, v istom bode vytvoríte cyklus, ktorý v istej chvíli praskne a ublíži konkurencieschopnosti.

EÚ by v prvom rade mala prediskutovať, či sa skutočne chce postaviť za voľný obchod a ako to chce urobiť.

Pojmy ochrana a ochranárstvo (protekcionizmus) so sebou prinášajú množstvo nedorozumení. Verím, že EÚ by sa mala zaoberať ochranou svojich občanov, ochranou bezpečnosti, ochranou spotrebiteľov, sociálnou ochranou a ochranou životného prostredia.

Medzi ochranou a protekcionizmom je len veľmi tenká čiara – brániť iným ľudom alebo výrobkom, aby prichádzali do Európy, stavať múry, či už skutočné, imaginárne alebo cenové.

Dnes, keď EÚ taktiež pravdepodobne ponúka najväčší trh na svete, nastal čas, aby sme presadili niektoré naše veľké predstavy, ktoré súvisia s obchodnými dohodami.

To čo sa nám podarilo pri CETA, sa bude dať oveľa ľahšie dosiahnuť s ďalšími krajinami. Môžeme im povedať: Takto to robíme my. Môže to byť cesta pre exportovanie Európy a jej hodnôt.

Trumpa teda vnímate ako príležitosť pre Európu?

Podľa mňa by sme sa nemali predčasne radovať. To, že takého človeka zvolili za prezidenta Spojených štátov považujem skôr za smutné. Kiež by sme sa takejto situácii vyvarovali. Vzniklo tu však vákuum, ktoré znamená príležitosť pre obchod.

Presuňme a teraz k summitu vo Vallette, ktorý nasleduje po Bratislavskom summite zo septembra minulého roka. Európski lídri sa na ňom v otázke migrácie a ekonomiky nezhodli. Podarí sa im to na Malte?

To záleží na tom, koľko sú toho pre jednotu ochotní obetovať. Môžeme sa zjednotiť na najmenšom spoločnom menovateľovi, no tam nám je súdržnosť na nič. Vážim si jednotu, ale rozhodne ju nestaviam na vrchol mojich zásad.

Ak by sme sa zhodli na tom, že chceme opustiť to, čo Únia znamenala v posledných desaťročiach, mali by sme zjednotenú Európu, no asi nie takú akú by sme si priali.

V Malte uvidíte výsledok tvrdej práce z posledných týždňov ohľadom problému migrácie v Stredomorí.

Dúfam, že sa nám podarí dosiahnuť pokrok a verím, že všetkých 28 členských štátov sa bude vedieť v otázke migrácie dohodnúť na niečom podstatnom. Nezhody na vonkajších aspektoch migrácie trvajú, ale som presvedčený, že pokiaľ chceme dosiahnuť pokrok, potrebujeme ukázať, že to s ochranou vonkajších hraníc myslíme vážne.

Tlačili ste na to, aby sme podobné dohody ako tú s Tureckom mali aj s krajinami severnej Afriky – Líbya, Tunisko a pod. Návrh Komisie však zďaleka nemal také ambície. Máte pocit, že vás počúvali?

Myslím, že áno. Komisia začala konať s väčším dôrazom. Návrh rozhodnutia, ktorý bol v obehu, obsahoval niektoré z mojich pripomienok.

Myslím si, že niektorí si stále neuvedomujú, že toto nestačí a ak nedokážeme spraviť viac, nastane situácia, že o niekoľko mesiacov príde k ďalšej kríze.

Pri migrácii sme doposiaľ nedosiahli to, čo považujeme za nevyhnutnú súčasť riešenia. Hýbeme sa správnym smerom. Nevzdám sa svojho cieľa a som toho názoru, že napodobenie dohody s Tureckom s krajinami severnej Afriky a zničenie biznisu prevádzačov by mali ostať pevnou súčasťou akejkoľvek reálnej a udržateľnej migračnej politiky.

Dá sa to spraviť aj bez Líbye?

Nie. Uvedomujem si, že líbyjská vláda má veľmi slabú pozíciu a to, že Líbya nie je Turecko a potýka sa s ďaleko väčšími problémami ako Turci. Bez Líbye to však nedokážeme. Musí byť toho súčasťou.

Trénovanie pobrežnej stráže je však len malo kvapkou v mori…

To nestačí a som presvedčený, že problém treba riešiť ešte skôr, než sa migranti priblížia k moru. Čaká nás ešte veľa práce s kmeňmi na juhu Líbye, ktorí si budujú biznis na prevádzaní, čo im samým nie je príliš po chuti a hľadajú cestu von. S tým by im mala pomôcť práve Európa.

Niektoré odhady ukázali, že kmene na juhu si na prevádzaní vedia zarobiť asi 5 miliónov eur týždenne. Hovoria nám, že toto je jediný spôsob podnikania, ktorý majú. Musíme im ponúknuť alternatívu, tým, že zainvestujeme do ich komunít. Je to jedna z hlavných možností, ako môžeme konať ešte pred tým, než sa migranti dostanú k pobrežiu.

Čo by ste považovali za prelom zo summitu vo Vallette?

Myslím, že fakt, že môžeme dosiahnuť istý stupeň jednoty a urobiť konkrétny pokrok v otázke migrácie je niečo, o čom sme dlho nepočuli.

To uvidíte, keď zverejníme závery. Ak takýto pokrok zaznamenáme tak skoro na začiatku nášho predsedníctva, považoval by som za dobré znamenie. V nasledujúcich mesiacoch na ňom budeme stavať.

Tusk vyzýva na politickú solidaritu. Čo to bude znamenať pre európsku 27-ičku po brexite?

Povedzme to takto: Musíme pochopiť, čo nás zjednocuje. Domnievam sa, že ak sa raz obrátite proti spoločenstvu krajín, je ťažké sa opäť zjednotiť. Cítime to.

Nechcem pôsobiť negatívne a tvrdiť, že nám chýba solidarita. Tá sa prejavuje v mnohých oblastiach. Mám pocit, že ľudí skutočne trápi problém migrácie, respektíve spôsob, akým treba pomáhať krajinám v núdzi. V tomto zmysle solidarita chýba.

Ostávam však optimista a tvrdím: Vezmite si finančnú krízu spred desiatich rokov a pozrite sa, kde sa nachádzame dnes. Európska ekonomika, jej systém a štruktúra odolali viacerým silným náporom vetra. Odolala a pokiaľ viem, zástup krajín čaká len na to, aby sa k nej pridali a nie vystúpili.

Nemyslíte si, že vytváranie súkromných klubov členských štátov EÚ – V4, stredomorská skupina, pobaltské štáty – krajiny skôr od seba vzďaľuje?

Vždy sme tu mali nejaký počet regionálnych skupín. Nikdy som sa nezúčastnil stretnutia skupiny V4, takže nemôžem hovoriť, ako to tam vyzerá.

Počas stretnutí stredomorskej skupiny sa nesnažíme prísť s jedným riešením pre všetkých sedem krajín. Prebieha to ako diskusia o princípoch a o smerovaní, ktorým sa chceme vydať. Ide o napredovanie prostredníctvom politických diskusii v malých skupinách.

Rozhodne to nevnímam ako niečo, čo by európsky projekt brzdilo. Privítal by som však diskusiu vo formáte, ktorý by presahoval geografiu, veľkosť a odteraz by sme tu mali stretnutia piatich, šiestich, či siedmich členských štátov pohromade – malých, či veľkých, od severu na juh, zo západu na východ – ktoré by hlbšie politicky diskutovali.

Pri 28 štátoch je to náročné. To už je veľký počet, ktorý sa ťažko manažuje. Každá krajina si zväčša hľadí vlastné záujmy. Skresanie politickej diskusie do menších skupín, nám môže pomôcť lepšie si navzájom porozumieť. Je to niečo, čo by sme mali pretaviť do viacerých formátov.

Nemali by to zastrešovať inštitúcie? Niečo ako variabilná geometria?

Možno. Angela Merkelová ma jediný raz pozvala na stretnutie za účasti krajín, ktoré nezmýšľajú rovnako.

Mali sme príležitosť vypočuť si jeden druhého a spochybniť naše stanoviská bez toho, aby sme situáciu v EÚ vyhrotili. Konverzácia skutočne mala zmysel. Ja som sa z nej ozaj poučil a verím, že tak to cítia aj ostatní.

Od blížiaceho summitu sa očakáva, že príde s plánom pre budúcnosť Únie, ktorý by budúci mesiac počas osláv 60. výročia rímskych zmlúv mali predstaviť v Ríme. Čo by vás uspokojilo?

Najlepší plán pre Európu je taký, ktorý bude stavať na sociálnom pilieri. Rozhodne si myslím, že sa dá spraviť viac – v otázke bezpečnosti by to malo ísť ako po masle – keď však chceme preukázať ambície, stojí pred nami výzva v podobe sociálnej únie.

Zamyslieť by sa mali tí, ktorí sa chcú pohnúť vpred. Mali by vybudovať Európu, ktorá ochraňuje, ale nepriživuje protekcionizmus.

Veríte, že to zanechá dostatočne silný dojem, ktorý Európanom opätovne priblíži európsky projekt?

Patrím k bývalým euroskeptikom, takže plne chápem argumenty týchto ľudí. Rozumiem pocitu, že Európa sa vzďaľuje a pre vás nič nerobí.

Na niektoré tvrdenia majú plné právo. EÚ musíme zmeniť zvnútra.

Otázkou je, či si polepšíte tým, že ju opustíte. Možno sa len pokúšate vstúpiť do sveta, ktorý v skutočnosti neexistuje, lebo zistíte, že tie pravidlá vás tak či onak ovplyvňujú.

Tvrdím, že potrebujeme pokračovať v zmene organizačnej formy zvnútra. Hovorí sa mi to ľahko, keďže som si tým už prešiel.

To čo vravíte, dáva zmysel. Nachádzame sa však tesne pred kľúčovými voľbami vo Francúzsku, Nemecku, Holandsku a možno aj Taliansku. Nemáte pocit, že keď hovoríme o približovaní sa k občanovi, Únia viac ako zbožné priania potrebuje asertívnu stratégiu?

S tým si dovolím nesúhlasiť. O proeurópskej kampani stále rozmýšľame v zmysle vyvesiť čo najviac vlajok so zlatými hviezdičkami. Stále je to v rovine toho, že Európa stelesňuje mier a dejiny.

Tak to je, ale ja si myslím, že by sme to mali pretaviť do toho, čo z nej ľudia v skutočnosti dostávajú. Pre krajinu s menej než pol milióna obyvateľmi to prinieslo prístup na 500-miliónový trh, právo na pohyb z jedného miesta na druhé a rovnosť. Mnoho z tých práv sa považuje za samozrejmosť.

Ako sa asi dokážeme priblížiť k ľuďom, obzvlášť k mladým, keď im predávame len minulosť?

Oni si ju nepamätajú a či už je to správne alebo nie, vôbec ich nemusí zaujímať. Posolstvo sa musí týkať budúcnosti. Jedinými, ktorí v súčasnosti o budúcnosti hovoria, sú extrémisti. Tí tvrdia, že by sme mali zavrieť dvere a prestať púšťať ľudí dnu.

Musíme sa sústrediť sa konkrétnu otázku: Čo pre vás môže EÚ spraviť? Ako môže ovplyvniť môj rodinný rozpočet a budúcnosť mojich detí? EÚ by mala byť o ochrane: ochrane bezpečnosti našich občanov.

REKLAMA

REKLAMA