Piotr Maciej Kaczyński: Nejasajme nad írskym referendom

Krajiny východnej Európy, ktoré vstúpili do EÚ v roku 2004 a 2007 sa niekedy „stratia“ v procese hľadania si novej identity v rámci spoločnej Európy. V prípade Slovenska to vidieť napríklad na účasti SNS vo vláde, tvrdí analytik think-tanku Centre for European Reform Piotr Maciej Kaczyński.

Piotr Maciej Kaczyński
zdroj: profeo.pl

Čo sa v Európe v sobotu zmenilo?

Čo sa zmenilo je, že tu máme silný impulz pre zmluvu, pretože pred 16 mesiacmi, po prvom írskom referende, bola výhoda na strane „nie“ s kritickými hlasmi tábora okolo českého prezidenta Václava Klausa, poľského prezidenta Lecha Kaczynského ale aj od nemeckého ústavného súdu.

A tiež tu bol český ústavný súd, ratifikácia v českom parlamente – v snemovni aj Senáte –  na všetkých týchto miestach bolo treba obhájiť legitimitu projektu.

Teraz po druhom referende, sú už všetky tieto otázky o legitímnosti za nami. Legitímnosť sa potvrdila, ľudia sa vyjadrili za. Tým eliminovali voje predchádzajúce „nie“ a tým sme sa priblížili k finalizácii ratifikačného procesu. 

Dva podpisy ale stále chýbajú. Začnime tým, čo vyzerá ako jednoduchší prípad – poľský prezident a jeho podpis. Čo možno očakávať?

V Poľsku je skutočne situácia jednoduchšia ako v tom druhom prípade. Poľský prezident Lech Kaczynski sa rozhodol nedokončiť ratifikáciu napriek tomu, že bola ratifikovaná v oboch komorách parlamentu ešte v roku 2008, kvôli írskemu referendu.

Pozícia poľského prezidenta je v tom, že by nesúhlasil s obsahom Lisabonskej zmluvy. Nepáčilo sa mu, že sa snažili v tom nechať Írsko samé. Povedal, že bude čakať na druhé írske referendum a ak Íri povedia „áno“, dokončí ratifikáciu v Poľsku. Podľa posledných správ, by sa to malo udiať v priebehu niekoľkých dní.

Poľský prezident povedal, že podpíše zmluvu, len ak bude isté, že vstúpi do platnosti. To by znamenalo, že by mal byť posledný, kto ju podpíše. No Klaus tiež povedal, že bude posledný. Takže čo sa stane? Podpíšu spolu držiac sa za ruky?

(smiech) Ale my už dnes vieme, že zmluva vstúpi do platnosti.

Ako to?

Pretože tu nie je nikto, kto by mohol zabrániť tomu, aby vstúpila. Prezidenti Kaczynski a Klaus nemajú právo veta vo vzťahu k zmluve. Právo veta v tomto prípade patrí ľuďom a parlamentom. Takže ak žiadna krajina, predovšetkým Veľká Británia, nezemní svoju pozíciu o ratifikácii, neexistuje nebezpečenstvo, že by ešte niekto dal zmluve červenú kartu.

Jediné, čo môže český alebo poľský prezident urobiť, je zdržať proces. Takže otázka nie je, či vstúpi do platnosti ale kedy.

Tak teda ťažšia otázka: kedy podpíše Klaus?

Jeho pozícia je známa. Nemá rád tú zmluvu kvôli jej obsahu. Silno s ňou nesúhlasí a v tom sa zásadne líši od poľského prezidenta. Pre Klausa ale bude veľmi ťažké odmietnuť dokončiť ratifikáciu.

Existujú tiež spôsoby, ako prezidenta z toho vynechať. V tomto štádiu ide o klebetu, ale aj také scenáre tu boli. Jedným z nich je, že sa prezident na nejaký čas, napríklad dve hodiny vzdá svojich právomocí a v tom čase, ktokoľvek je podľa ústavy na to oprávnený, splní povinnosť hlavy štátu.

Pamätáme si belgický prípad, kedy kráľ Baudouin odmietol podpísať zákon o interrupciách v roku 1990. Abdikoval na jeden deň a po 24 hodinách sa znova stal kráľom – len preto, aby nemusel podpísať tento zákon.

A aké bude lekárske zdôvodnenie neprítomnosti?

Politika je hra s veľmi malým počtom pravidiel. Treba zvážiť rôzne kreatívne možnosti. Nehovorím, že pôjde do nemocnice a nechá s operovať koleno. Hovorím, že sú kreatívne možnosti, ako z toho vyjsť a nestratiť tvár.

Nemyslíte si, že Európania sú niekedy otrávení politikov, práve vďaka nadmernej kreativite?

Nuž, politika je špinavá hra. Vždy to tak bolo.

Ale teraz je to oveľa zjavnejšie, nemyslíte?

Presne. Ale opäť, vždy to tak bolo.  Stokrát sme videli, na národnej úrovni a na medzinárodnej úrovni, že politika je špinavá, brutálna hra. Ak sú politici slušní ľudia, je pre nich veľmi málo miesta.

Aká je vaša rada, čo treba robiť po írskom referende?

Eurooptimisti by sa mali vyhnúť jasaniu. Je to jasný odkaz z Írska, určite, ale prichádza zo strachu. Prichádza z malej krajiny, ktorá sa obáva, že si bude musieť poradiť s globálnou recesiou sama a preto hľadá priateľov. Európa má veľkú zodpovednosť, ktorú do nej Íri vložili, za to, že bude schopná hospodársku krízu vyriešiť spolu, na európskej úrovni.

Fakt, že Česká republikaPoľsko, resp. ich prezidenti robia problémy – škodí to imidžu východnej Európy?

Východoeurópske krajiny, ktoré vstúpili do EÚ v roku 2004 a 2007, všetky prechádzajú na rôznych úrovniach určitými ťažkosťami v zmysle, že po vstupe do EÚ si musia pre seba nájsť v Európe novú úlohu.

V tomto procese reidentifikácie v EÚ sa niekedy stratia. Videli sme to napríklad na tom, že Slovinsko blokovalo prístupový proces Chorvátka, slovenská nacionalistická extrémna pravica sedí vo vláde, tak ako aj v Poľsku počas vlády Jaroslawa Kaczynského, z nepokojov v Lotyšsku a odvolania prezidenta Paksasa v Litve [v roku 2004 bol Paksas prvou hlavou štátu EÚ, ktorý bol odvolaný]. Všetky tieto krajiny majú problémy prameniace z dlhého obdobia únavnej transformácie.

Späť k vašej otázke, nie neprispieva to k ich pozitívnemu obrazu, ale to je dočasné, tieto krajiny pracujú na tom, aby našli svoju rovnováhu.


Piotr Maciej Kaczyński je politológ, prednáša na viacerých univerzitách. 

Rozprával sa s redaktorom EurActiv.com Georgim Gotevom. 

REKLAMA

REKLAMA