Podporovať nekonkurencieschopné Grécko je anomália

Eurooptimistom môže byť aj človek, ktorý odmieta Európu byrokracie a podporuje Európu národov, tvrdí v rozhovore pre EurActiv.sk predseda odborného kabinetu SNS pre zahraničnú politiku Augustín Jozef Lang.

Augustín Jozef Lang
https://euractiv.sk

Všimol som si, že vo Vašom programe hneď v úvode pripúšťate možnosť vystúpenia Slovenska z eurozóny a dokonca aj z Európskej únie. Nie je to trochu radikálne?

Ľudia radi hovoria, že kto to pripúšťa, tak „to je euroskeptik“. Ale ten človek môže byť aj eurooptimista, nie euroskeptik. To je človek, ktorý je proti Európe európskych byrokratov, ale za Európu národov. Ja si myslím, že Európa bola minimálne jedno tisícročie Európou národov. Národ a národný princíp je princíp stability. To je jednoducho základná historická objektívna skutočnosť.

Momentálne sa pripravuje nový rozpočtový rámec EÚ na obdobie 2014 – 2020. Aké by mali byť podľa Vás priority Slovenska?

Slovensko, ale aj krajiny strednej a západnej Európy by mali trvať na tom, aby sa vytvorili podporné programy na upevnenie rodiny a jej pozdvihnutie s dôrazom na sociálnu situáciu a otázku bývania. Európska únia v tomto nerobí vôbec pokroky. Naopak, môžeme tu sledovať určitý druh tichej deštrukcie rodiny ako hodnoty.

V Únii sa hovorí o zavedení nových vlastných zdrojov európskeho rozpočtu. Spomína sa napríklad daň z finančných transakcií, alebo európska DPH. Ako sa k tomu stavia Slovenská národná strana?

Slovenská národná strana je proti európskej DPH. Daň z finančných transakcii by mala ostať v rozpočtoch štátoch, nie Európskej únie. Svojím spôsobom je to krádež. Myslím si, že aj táto kríza, ktorá má gigantické rozmery, vyzerá na sofistikovane rozvinutú akciu. Kríza môže smerovať aj k tomu, že Európska únia umožní sprivatizovať rozpočty národných štátov a ich národné banky – cez záväzky, ktoré na seba štáty berú.

Po voľbách čaká na slovenský parlament schvaľovanie trvalého eurovalu. V budúcnosti bude možno potrebné navyšovať trvalý euroval. Podporí SNS tieto kroky?

Nie. Slovenská národná strana je proti eurovalu. Celá vec sa točí okolo Grécka a s Gréckom sa spája aj celá predstava eurovalu. Ale tu nejde o to, aký má Grécko dlh. Ak mu dáme tie peniaze, naposledy 130 miliárd eur, tak podstatnou otázkou je, či bude potom Grécko konkurencieschopnejšie. Nebude. Grécko nie je schopné vlastnými silami konkurovať špičke.

Myslím si, že pre Grécko aj pre Európsku úniu by  bolo lepšie, keby mu Európska únia dala peniaze na prechod späť na svoju národnú menu a zdevalvovalo ju o 30- 35 %. Vtedy sa Grécko naladí na svoju úroveň konkurencieschopnosti. Dávať Grécku teraz peniaze, aby sa kompenzovali nejaké deficity rozpočtu vo vzťahu k výdavkom, ktoré pritom oni škrtajú, je jedna anomália.

Druhou anomáliou je to, že sa jedná o perpetum mobile. Peniaze, ktoré banky dali Grécku, sa cez grécky rozpočet vrátia späť bankám a tie peniaze budú opäť za určité úroky dávať tomu, odkiaľ tie peniaze pochádzajú.

Británia a Česko sa nepripojili k poslednej fiškálnej dohode. Je možné, že sa začne formovať tzv. dvojrýchlostná Únia. Myslíte si, že by sme sa mali držať integračného jadra?

Slovensko by malo byť v jadre. Ak by k tomu došlo, tak by tam patrilo.

Aj keby to malo znamenať viac integrácie?

Ja si myslím, že by to možno ani neznamenalo viac integrácie. V Nemecku funguje systém krajín na vysokej samostatnej úrovni. Nemecko malo spoločnú marku, pričom nie všetky spolkové krajiny majú rovnaký status. Napríklad Bavorsko má status slobodného štátu. Keby na takomto princípe bola založená aj dvojrýchlostná Únia, tak by to bolo účelnejšie ako teraz. Bavorský štát mal svoju vládu, svoju hymnu, svoju ústavu, svoj ústavný súd. Bavorský ústavný súd nemusí rešpektovať nález spolkového ústavného súdu v Karlsruhe a ani ho nerešpektoval v určitých veciach. Má samostatnú európsku politiku- vlastné zastúpenie, má samostatnú obchodnú politiku a asi 102 až 104 štátov má v Bavorsku diplomatické misie. Keby bola dvojrýchlostná únia  na podobnom princípe, že Slovensko by mohlo deklarovať a udržať svoju terajšiu nezávislosť v hospodárskej a finančnej politike, zahraničnej a podobne , tak by to bolo zaujímavé.

Vo volebnom programe strany sa píše o harmonizácii mzdových politík v Európskej únii a zavedení tzv. minimálnej európskej ceny práce. Máte už konkrétnejšiu predstavu, ako by to vyzeralo?

To preto, lebo nadnárodné koncerny a monopoly na Slovensku dávajú vo firmách, ktoré tu majú ako dcérske, oveľa menšie minimálne mzdy ako u nich doma. Podstatne nižšie. A pritom slovenský Volkswagen je už druhý alebo tretí rok vyhodnocovaný ako najlepší. Pre Slovensko by to bolo výhodné, pretože by sa zdvihla minimálna mzda. Takto si tu korporácie zlepšujú svoj profit.

Platilo by to len pre korporácie, ale aj pre menšie firmy? Lebo menšie firmy by mohli pri vyšších mzdách stratiť svoju konkurencieschopnosť.

Veľkým koncernom nekonkuruje nikto. Ich technológia a kvalita výrobkov, a hlavne dopyt po ich výrobkov je taký veľký, že pohlcujú bez problémov svojich konkurentov. Keď si vezmete, čo všetko v automobilovom priemysle kontroluje Volkswagen. Slovensko je v podstate na ekonomickom poli malý hráč. Treba rozlišovať medzi slovenskou ekonomikou a ekonomikou na Slovensku. To je zásadný rozdiel. V Českej republike štatistiky hovoria, že 70 % českého priemyslu nie je český.

Myslíte si, že by Únia dosiahla vyššiu efektivitu pri riešení krízy, keby zrušila v niektorých oblastiach jednomyseľnosť rozhodovania a nahradila ho rozhodovaním kvalifikovanou väčšinou?

Podľa mňa by to väčšina krajín nechcela – také malé štáty ako Slovensko. Ale aj v Rakúsku je o tom diskusia. SNS by bola proti tomu. Je však otázne, kto bude pri moci.

Európska únia sa čoskoro rozšíri o Chorvátsko. Rokuje sa s ďalšími štátmi západného Balkánu. Dlhšie sa usiluje o vstup aj Turecko. Podporujete vstup týchto štátov?

Turecko nie je súčasťou európskej kultúry, aj keď sa viackrát snažilo intervenovať a vnikať do Európy. Vieme o Osmanskej ríši. V 16. storočí tu existovalo aj tzv. „maďarské Turecko“. SNS si myslí, že Turecko do Európy nepatrí.

Čo sa týka Chorvátska a Srbska, tak je úplne jasné, že krajiny strednej Európy ich vstup jednoznačne chcú. V podstate aj Rakúsko silne lobovalo za Chorvátsko. Rozhodujú aj historické linky. Zároveň sa posilní slovanská spolupatričnosť v EÚ. To je tiež dôležitý faktor. Slovanské štáty a národy, ktoré budú členskými štátmi, sa budú dopĺňať.

V predchádzajúcich volebných programoch ste podporovali myšlienku formovania spoločných európskych ozbrojených síl a európskej kolektívnej obrany. V tom aktuálnom programe to už však nespomínate. Zmenilo sa niečo na Vašom postoji?

Teraz na to nebol kladený akcent, ale náš predseda Ján Slota si myslí, že by bolo dobré, keby sme mali nezávislú európsku obrannú doktrínu a obrannú silu, ktorá by bola schopná efektívne hájiť záujmy Európy a európskych národných štátov.

Je strana ochotná ustúpiť z niektorých svojich pozícií v rokovaniach o povolebnej spolupráci? Nemyslíte si, že Vás môžu niektoré postoje diskvalifikovať od spolupráce s inými stranami?

Vývoj v Grécku podľa mňa dá za pravdu Slovenskej národnej strane. Stále si myslím, že rozhoduje konkurencieschopnosť daného štátu a tá sa zníži, ak budeme dotovať štáty, ktoré nie sú schopné výkonom svojej ekonomiky konkurovať ostatným.

Pozadie

Rozhovor patrí do série realizovanej v rámci spracovania analýzy postojov slovenských politických strán k európskym otázkam pred parlamentnými voľbami 2012. Výsledky analýzy budú prezentované 2. marca v priestoroch Európskeho informačného centra v Bratislave.

REKLAMA

REKLAMA